Kompostovať môžeme rôznymi spôsobmi. Jednotlivé spôsoby sa medzi sebou výrazne odlišujú aj využitím rôznej techniky a technológie. Nech si vyberieme akúkoľvek technológiu, vždy by sme mali dohliadnuť na to, aby bolo technicky možné dosiahnuť optimálny rozkladný proces za dodržania základných pravidiel kompostovania.  

Pri úvahách o použití tej alebo onej technológie by malo byť zvažované hlavne množstvo spracovávaných biologických odpadov, ďalej ich charakter vo vzťahu ku kontaminácii podzemných a povrchových vôd a vo vzťahu k možnosti vzniku zápachu. V prípade, že budeme kompostovať materiály, u ktorých je reálne riziko tvorby zápachu a hlavne v prípade, že sa uvažovaná kompostáreň má nachádzať v blízkosti obytných zón, volíme uzavreté boxy, kde je problém vzniku zápachu eliminovaný.

Uzavreté systémy kompostovania bude nevyhnutné používať aj pri kompostovaní živočíšnych vedľajších produktov (patrí medzi ne aj kuchynský a reštauračný biologický odpad). Vyplýva to z Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu.  

Naproti tomu pre menšie kompostárne, ktoré majú spracovávať materiál charakteru záhradných odpadov, volíme jednoduchú a finančne čo najmenej náročnú kompostovaciu technológiu a techniku.

Jednotlivé technológie môžeme rozdeliť podľa schémy:

• Kompostovanie na hromadách
  • mechanicky prekopávané
  • prevzdušňované tlakovou / podtlakovou aeráciou
  • kombinácia mechanického prekopávania a nútenej aerácie
    • prikryté kompostovacou textíliou
    • neprikryté
  • kompostovanie vo vakoch
• Kompostovanie v boxoch
  • otvorené
  • uzavreté
    • kontinuálne
    • diskontinuálne
      • vertikálne
      • horizontálne
• Vermikompostovanie

Kompostovanie na hromadách

Kompostovanie na hromadách je najstarší a doteraz najviac používaný spôsob. Stretnúť sa s ním môžeme na záhradách, v malých komunitných kompostárňach využívajúcich malú mechanizáciu, ale aj vo veľkokapacitných kompostárňach.

Tento systém je používaný hlavne na kompostovanie odpadov z údržby verejnej zelene, záhrad, parkov, cintorínov (tzv. zeleného biologického odpadu). K prevádzke potrebujeme dostatočne veľkú plochu na kompostovanie, úpravu a uskladnenie surovín. Podľa platných zákonov SR by mali byť kompostárne využívajúce túto technológiu s kapacitou väčšou ako 10 ton kompostu ročne prevádzkované na vodohospodársky zabezpečenej ploche.

Prevzdušňovanie hromady pomocou mechanického prekopávania

Prekopávanie kompostu je najdôležitejšia pracovná operácia v celom technologickom postupe kompostovania v hromadách. Jeho účelom je prevzdušniť a zhomogenizovať kompostovaný materiál a tým dosiahnuť riadený mikrobiálny proces.

Mechanizácia na prevzdušňovanie / prekopávanie kompostovanej hromady môže byť veľmi rozdielna predovšetkým v závislosti na množstve kompostovaných biologických odpadov.

a) Čelné nakladače

Najjednoduchším a najľahšie dostupným mechanizačným prostriedkom pre prekopávanie kompostovaných hromád sú čelné nakladače. Tie sú potrebné aj pre manipuláciu so vstupnými surovinami a finálnym kompostom, takže sú na kompostárni k dispozícii veľmi často. Kvalita prekopávania pomocou čelného nakladača nie je veľmi dobrá a do značnej miery závisí na zručnosti obsluhy stroja.

Výrazné skvalitnenie prekopávania pomocou čelných nakladačov prináša špeciálna ALLU  lopata, ktorá má na svojom dne dva rotujúce valce, ktoré dokážu biologický odpad dokonalejšie premiešať, čiastočne podrviť a v prípade potreby aj preosiať.

Prekopávanie čelným nakladačom výrazne predlžuje prekopávanie kompostovaného materiálu, čo vedie k zvyšovaniu prevádzkových nákladov. Použitie čelných nakladačov preto môžeme považovať iba za núdzové riešenie a hlavne pri kompostovacích zariadeniach s kapacitou nad 1000 ton ročne ho nemôžeme odporúčať.

b) Prekopávače kompostu

Z hľadiska dosahovania vyššej výkonnosti, znižovania prevádzkových nákladov lepším využitím pracovného času, kvality práce, ale aj priestorových nárokov na kompostovaciu plochu, je najvhodnejšie používať na prekopávanie kompostu prekopávače, ktoré pracujú kontinuálne.

Na výber je široké spektrum prekopávačov od rôznych výrobcov, s rôznym konštrukčným riešením, spôsobom pohonu, spôsobom formovania hromady, ale hlavne výkonom. Najmenšie prekopávače sú konštrukčne prispôsobené na prekopávanie pásových hromád vysokých do 1 m o šírke základne 1,5 m.

S rastúcou kapacitou kompostárne vzrastá aj potreba používať väčšie výkonnejšie stroje. Vyskytujú sa dva varianty strojov – s vlastným pohonom a pripojiteľné k energetickému prostriedku. Tieto stroje sú schopné prekopávať hromady vysoké aj viac ako 3 m. Ich zriaďovacia cena vzrastá s ich výkonnosťou a výbavou.

Prevzdušňovanie hromady pomocou nútenej aerácie

V niektorých prípadoch sa k prevzdušňovaniu kompostovanej hromady využíva tzv. nútená aerácia. Do hromady je vháňaný, respektíve vysávaný vzduch pomocou sústavy perforovaných trubiek alebo hadíc uložených pod samotnou kompostovanou hromadou. K tomuto účelu môžeme použiť rôzne materiály. Niekde sa môžeme stretnúť aj napr.  s vyradenými požiarnymi hadicami, inde sa používajú drenážne trubky. K vháňaniu alebo vysávaniu vzduchu sa používajú najrôznejšie kompresory alebo vývevy.

Tento spôsob výrazne šetrí energiu a pracovné sily i stroje. Nevýhodou je, že v priebehu fermentácie kompostovaný materiál klesá a zanikajú tak póry, ktorými vzduch prechádza. Preto sa odporúča hromady s nútenou aeráciou tiež prekopávať (samozrejme vo väčších intervaloch).

Ďalším dôvodom prečo prekopávať je, že na povrchu a predovšetkým na dne kopy je materiál silne ochladzovaný a fermentácia v tejto časti neprebieha dostatočne intenzívne. Vďaka nižšej teplote nemusí byť preto zaistená dostatočná hygienizácia.

Najmodernejšie technológie kompostovania na hromadách využívajú práve kombináciu mechanického prekopávania pomocou prekopávača a nútenej aerácie. Výrazne sa tým urýchľuje rozkladný proces.

Kompostovanie vo vakoch

Jedným z novších technologických variantov kompostovania na hromadách je kompostovanie vo vakoch. Jedná sa o plastové vaky, ktoré majú priemer 1,5 m až 2,4 m a ich základná dĺžka je 60 m. Tieto vaky sa plnia pomocou kompostovacích lisov vopred upraveným a namiešaným biologickým materiálom. Spoločne s biologickým odpadom sa do vaku vkladá aj perforovaná hadica, ktorou sa pomocou ventilátorov v pravidelných intervaloch do vaku vháňa vzduch.

Kompost uložený vo vaku je chránený pred poveternostnými vplyvmi, nemusí sa v lete zavlažovať, je chránený pred nadbytočnou vlhkosťou. Z vaku neunikajú žiadne výluhy a ani zápach. Cca po 8 týždňoch sa kompost vyberá z vakov a dozrieva na voľnej ploche.

Najväčšou nevýhodou tejto technológie je, že vo vakoch sa nedá kompost prekopávať. To ju znevýhodňuje z hľadiska kvality procesu oproti predchádzajúcej technológii, v ktorej bola skombinovaná nútená aerácia s mechanickým prekopávaním.

Prikrývanie kompostovanej hromady geotextíliou

Niekedy sa pri kompostovaní na hromadách používa k zakrývaniu hromád špeciálna kompostovacia textília. Je potrebné zdôrazniť, že musí ísť vždy o textíliu, ktorou môže prechádzať vzduch. V žiadnom prípade teda nie je možné používať k tomuto účelu plastové „igelitové“ fólie.

Tieto textílie znižujú ochladzovanie kompostovanej hromady, čo prispieva k dôkladnejšej hygienizácii a čiastočne tým celý proces kompostovania urýchľujú. Textília tiež čiastočne zabraňuje vyparovaniu vody a teda prílišnému vysušovaniu kompostu. Dôležitou funkciou je zabránenie vnikaniu nadbytočnej vlhkosti do kompostu v prípade dlhotrvajúcich dažďov. Rovnako chráni kompost pred UV žiarením. Na stenách textílie dochádza ku kondenzácii vznikajúcich plynov, vďaka čomu je potlačený možný zápach.

Kompostovanie v boxoch

Kompostovanie v boxoch sa uplatňuje predovšetkým pri kompostovaní problematickejších biologických odpadov, akými sú napr. odpady z kuchýň, jedální a vývarovní, potravinárskeho priemyslu a podobne. Výhodou kompostovania v boxoch je tiež úspora miesta. V uzavretých boxoch je aj možnosť filtrácie vzduchu, čím je výrazne potláčaný zápach a znižujú sa tým emisie záťažových plynov do atmosféry.

Otvorené boxy

Používajú sa hlavne na kompostovanie väčších množstiev rastlinných biologických odpadov. K tomuto účelu nám môžu poslúžiť aj napr. nevyužívané silážne žľaby a hnojiská. Manipulácia s biologickým odpadom a prekopávanie kompostu sa vykonáva pomocou čelného nakladača. Na skvalitnenie prekopávania je vhodné k tomuto účelu použiť špeciálnu „Allu lopatu“ (viď vyššie v časti Čelné nakladače).

Pri budovaní nových boxov je vhodné rátať so zavedením nútenej aerácie. K tomuto účelu môže byť použitý napr. kompresor a sústava perforovaných trubiek zabudovaných v podlahe boxu. Aj v prípade kompostovania v boxoch je výhodné používanie kombinácie nútenej aerácie a mechanického prekopávania.

Najväčšou výhodou boxov a zásobníkov oproti kompostovaniu v pásových hromadách je pocit väčšieho poriadku na mieste kompostovania a potreba menšej plochy na skompostovanie rovnakého množstva biologických odpadov. Nevýhodou je menšia možnosť kontroly procesu a väčšia prácnosť pri prekopávaní.

Tento spôsob je v podmienkach SR a ČR zastúpený predovšetkým systémom kompostovania v silážnych žľaboch. V nich sa prevzdušňuje a prekopáva kompost podobne, ako je popísané pri kompostovaní na hromadách (pomocou prekopávača alebo čelného nakladača).

V zahraničí sa používajú systémy, kde prebieha kompostovanie v sústave „bazénov“ umiestnených vedľa seba a prekopávanie je realizované pomocou špeciálneho prekopávača v tvare špirály, ktorý sa pohybuje nad boxmi na mostovom žeriave (napr. systém Compag).

Uzavreté boxy

Kompostovanie v uzavretých boxoch sa uplatňuje predovšetkým pri kompostovaní problematickejších biologických odpadov akými sú napr. odpady z vývarovní a jedální, kuchynské biologické odpady a podobne. V uzavretých boxoch:

• je možné zabezpečiť dostatočnú teplotu potrebnú na hygienizáciu surovín (podmienky nariadenia EK č.1774/2002 ES),
• je možnosť filtrácie znečisteného vzduchu, čím je výrazne potláčaný zápach a znižujú sa tým emisie záťažových plynov do okolia,
• je zabezpečená ochrana pred nežiaducim vniknutím rôznych živočíchov ku kompostovanému materiálu (potkany, mačky...),
• je rozkladný proces rýchlejší, čím sa výrazne znižujú nároky na kompostovaciu plochu.  

Prevzdušňovanie prebieha vo väčšine prípadov pomocou nútenej aerácie. Prepracovanejšie systémy majú nútenú aeráciu kombinovanú s mechanickým prekopávaním napr. pomocou lopatkových závitoviek (tzv. šnekov) alebo otáčacích bubnov.

a) Diskontinuálne boxy

Sú jednoduchšej konštrukcie. Ide o „garáž“ väčších rozmerov s kapacitou asi 20 až 80 t/jedna vsádzka. Vsádzka je obyčajne do boxu navážaná jednorazovo pomocou čelného nakladača. Preto musí byť vopred namiešaná, pretože dodatočné premiešavanie je veľmi komplikované. V podlahe boxu sú umiestnené perforované trubky, ktorými je do zrejúceho kompostu vháňaný vzduch. Množstvo prúdiaceho vzduchu je regulované podľa teploty kompostovaného materiálu a v niektorých prípadoch dokonca v závislosti na obsahu kyslíka v zrejúcej kope meraného pomocou špeciálnej kyslíkovej sondy.

Vzduch, ktorý prešiel kompostom, je odvádzaný vzduchovodom do čistiaceho systému. Najskôr je tento vzduch obyčajne praný pomocou rozprašovaného slabého roztoku kyseliny sírovej, čím je vymývaný amoniak a potom vzduch prechádza biofiltrom, kde sú pomocou mikrobiálnej činnosti rozkladané ostatné zapáchajúce látky.

V čelnej stene boxu sú umiestnené dvere, ktorými je realizované ako zakladanie suroviny / vsádzky, tak aj vyberanie výsledného kompostu. To je základný rozdiel oproti kontinuálnym  - tunelovým systémom.

b) Kontinuálne – tunelové boxy

U týchto systémov je vsádzka vkladaná zvyčajne otvorom v hornej časti reaktora a druhým otvorom, zvyčajne lokalizovaným v najvzdialenejšej bočnej stene, je vyberaný zrelý kompost.

Spôsob prevzdušňovania a čistenia vzduchu je podobný ako u diskontinuálnych boxov. Kompostovaný materiál je v priebehu kompostovania pomaly posúvaný smerom k otvoru pomocou hydraulicky posuvného čela.

Obidva typy boxov sú vhodné pre kompostovanie hlavne potenciálne rizikových materiálov, akými môžu byť napríklad medziprodukty živočíšnej výroby, kaly z ČOV, exkrementy z chovu zvierat... V boxoch prebieha rovnomerné zahrievanie v celom objeme vsádzky, čím dochádza k vyššej deaktivácii potenciálnych patogénov. Kontinuálne boxy sú z hygienického pohľadu lepšie, pretože sa finálny produkt vyberá iným otvorom, ako sú odpady vkladané. Tým je zabránené tomu, aby rizikové suroviny alebo nedostatočne hygienizovaný kompost kontaminoval finálny produkt.

Kompostovacie bubny

Zvláštnym typom uzavretých kompostovacích boxov sú kompostovacie bubny. Jedná sa o vodorovné bubny, ktoré sa v niekoľkohodinových intervaloch otáčajú a tým dochádza k dôkladnému premiešavaniu a aerácii. Kompostovacie bubny sú používané na začiatku kompostovacej linky. Odpad je tu kompostovaný asi týždeň. Behom tejto doby dochádza vďaka intenzívnej aerácii k rýchlemu štartu kompostovacieho procesu. Až potom je odpad kompostovaný v tuneloch.

Vermikompostovanie

Vermikompostovanie je v súčasnosti nedocenenou metódou kompostovania. Využíva sa pri nej schopnosť niektorých druhov dážďoviek (Eisenia foetida, E. andrei, Lumbricus rubellus, Eudrilus eugeniae, Perionyx excavatus atď.) zintenzívňovať mikrobiálne procesy v organickej hmote.

Klasická metóda vermikompostovania spočíva v pridávaní 2 až 3 cm substrátu (najlepšie predkompostovaného), každý týždeň na vermikompostovacie lôžko, ktoré musí byť umiestnené v uzavretej a hlavne v zime dobre tepelne izolovanej nádobe, aby sa k dážďovkám nedostali ich prirodzení predátori a aby násada dážďoviek nevymrzla.

Existujú rôzne metódy výroby vermikompostu napr. v na sebe poskladaných boxoch, či v automatických vermikompostéroch s násypkou substrátu v hornej časti a cyklickým odoberaním vermikompostu zo spodnej časti vermikompostéru pomocou pohyblivého sita.