Zber biologicky rozložiteľných odpadov (ďalej len BRO) je hlavným prostriedkom pre znižovanie množstva týchto odpadov ukladaných na skládkach odpadov. V princípe to platí pre všetky druhy BRO – z poľnohospodárstva, priemyslu či z obcí. Zvýšenú pozornosť pri ich zbere je potrebné venovať tam, kde dochádza k zmiešavaniu BRO s inými odpadmi, pretože to výrazne znižuje možnosti ich využitia. Toto je problém hlavne pri komunálnych biologicky rozložiteľných odpadoch (ďalej len BRKO).
Zavedenie triedeného zberu BRKO sa z tohto hľadiska javí ako nevyhnutné. Snažíme sa tým dosiahnuť to, aby BRKO obsahoval čo najmenej nežiaducich nerozložiteľných prímesí.
Najviac osvedčeným, najjednoduchším a najúčinnejším riešením je triedenie BRKO pri zdroji jeho vzniku – teda priamo pri pôvodcoch odpadu.
Na zavedenie kvalitného triedeného zberu BRKO (ale aj iných surovín) je potrebné:
K navrhovaniu triedeného zberu BRKO je treba pristupovať individuálne so zohľadnením miestnych podmienok a požiadaviek. Uvádzame preto len všeobecné informácie, bez ktorých však úspešné systémy nemôžu fungovať.
V zástavbe rodinných domov so záhradami, v školách, záhradkárskych kolóniách a iných vhodných miestach stojí za zváženie, či je účelné zavádzanie centrálneho zberu biologického odpadu. Vo väčšine prípadov sa to z ekonomických dôvodov neoplatí. Ak chceme totiž urobiť účinný zber s dodržaním všetkých potrebných podmienok (viď nižšie v časti Pravidlá pre zberné nádoby) tak, aby sme vytvorili dostatočný komfort pre pôvodcov odpadu (vhodné nádoby, ich množstvo, dostupnosť...), musíme na to vynaložiť značné finančné prostriedky. Preto je v týchto lokalitách vhodnejšie (z ekonomického a environmentálneho hľadiska) zaviesť podporný program na rozvoj domáceho a komunitného kompostovania. Pri dobrej propagačnej kampani doplnenej o ďalšie podporné prvky sa dá dosiahnuť vysoká účinnosť vytriedenia biologických odpadov (viac informácií v časti Podpora domáceho kompostovania a Podpora komunitného kompostovania).
Až po vyhodnotení výsledkov programu na rozvoj domáceho a komunitného kompostovania a zistení prípadného záujmu alebo potreby zberu niektorých druhov biologických odpadov z domácností, pristupujeme k jeho zavedeniu.
Ak sme sa rozhodli zaviesť zber biologických odpadov, mali by sme k tomu pristupovať so zvýšenou zodpovednosťou. Oproti zberu suchých recyklovateľných zložiek (papier, sklo, kovy, plasty) je každú chybu pri zbere biologických odpadov doslovne „cítiť“. Zápach z kontajnerov alebo vriec, spaľovanie biologického odpadu na záhradách, zakladanie nelegálnych „čiernych“ skládok, malé množstvo vyzbieranej suroviny – to všetko signalizuje zle nastavený/zvolený systém zberu. Vytvorením dostatočného komfortu pre pôvodcov biologického odpadu môžeme zabezpečiť elimináciou týchto negatívnych javov.
Čistota a množstvo vyzbieraných surovín je závislé od:
Systémy zberu rozdeľujeme:
a) Podľa zbieraného biologického odpadu
b) Podľa vzdialenosti od domových dverí
c) Podľa frekvencie zvozu
d) Podľa zberného prostriedku
S ohľadom na podmienky stanovené Nariadením EP a Rady (ES) č. 1069/2009 o vedľajších živočíšnych produktoch (pozri v časti „Hygienizácia biologických odpadov“) nemá z ekonomického hľadiska zmysel uvažovať o zavádzaní spoločného oddeleného zberu záhradných a kuchynských biologických odpadov. Je vhodnejšie sa zamerať na extenzívny zber záhradných biologických odpadov (alebo ešte lepšie na domáce kompostovanie), ktorý bude doplnený o intenzívny zber kuchynských biologických odpadov. Ak odhliadneme od súčasnej a pripravovanej legislatívy, tak sú k tomu ešte nasledujúce dôvody:
a) biologický odpad zo záhrad je pri zbere vhodné stláčať (z dôvodu úspory miesta vo vozidle). Naopak kuchynský biologický odpad je sám o sebe dostatočne hutný, takže ho je možné zbierať aj s pomocou malých nákladných automobilov s otvorenou korbou, ktoré majú podstatne nižšie investičné i prevádzkové náklady ako zberové vozy so stláčaním odpadu,
b) záhradný biologický odpad stačí zbierať raz mesačne alebo prostredníctvom zberných dvorov, zatiaľ čo kuchynský biologický odpad je potrebné zbierať častejšie (minimálne 1x za 2 týždne),
c) kuchynský biologický odpad je možné zbierať v rodinných domoch do vedierok (6 až 30 litrov), ktoré umožňujú ručný zber. Je rýchlejší ako mechanizované nakladanie zberných nádob (120 alebo 240 litrov),
d) menej častý zber záhradného biologického odpadu, ktorý je doplnený o program na rozvoj domáceho kompostovania (informačnou kampaňou, poradenským servisom a napr. i drvením konárov), motivuje k domácemu kompostovaniu biologických odpadov,
e) je predpoklad, že kompostárne alebo bioplynové stanice budú chcieť vyšší poplatok za odber kuchynského biologického odpadu z dôvodu nutnosti jeho ďalšieho spracovania (drvenia a hygienizácie).
a) Pre každý rodinný dom (IBV) – zabezpečiť zberné nádoby alebo vrecia na zber biologického odpadu, poprípade pre skupinu rodinných domov (donášková vzdialenosť nesmie prekročiť 30 m) v dostatočnom množstve a objeme.
b) Pre zástavbu bytových domov (KBV) – zabezpečiť zberné nádoby dostatočného objemu na oddelený zber biologického odpadu, kde zberná nádoba sa musí nachádzať všade tam, kde sú zberné nádoby na zmesový odpad. Optimum pre donáškovú vzdialenosť sa pohybuje medzi 30 až 50 m.
c) Vrecia a zberné nádoby musia byť výrazným a ľahko zrozumiteľným spôsobom odlíšené (farba, nápis alebo značka) od ostatných zbieraných surovín a musí byť na nich jasne vyznačené, čo sa do nich môže ukladať a čo nie.
d) Je nevyhnutné zabezpečiť pravidelný odvoz biologického odpadu. Termín zberu musí byť v dostatočnom predstihu zverejnený (kalendár vývozov, miestne noviny, rozhlas...).
a) Je potrebné zabezpečiť, aby mali pôvodcovia odpadu vytvorené podmienky na oddelený zber biologických odpadov a aby ich mohli podľa potreby odovzdať na určených miestach (zberných dvoroch, pri mobilných zberoch...).
b) Musí tam byť vyškolená obsluha.
c) Otváracie hodiny musia byť prispôsobené potrebám pôvodcov odpadu.
d) Donášková vzdialenosť nesmie presiahnuť 3 km (zapojenosť potom výrazným spôsobom klesá).
V praxi sa osvedčilo používať na zber biologických odpadov špeciálne upravené nádoby. Využitie našli pri centrálnych zberoch, ale aj pri komunitnom kompostovaní.
Výrobcov a druhov takýchto nádob je vo svete niekoľko, ale prvenstvo medzi nimi má pravdepodobne firma SSI Schäfer so svojím Compostainerom CT.
Táto nádoba má niekoľko úprav oproti klasickej nádobe na zber napr. zmesových odpadov:
Práve špeciálna úprava týchto nádob zabezpečuje možnosť predĺženia frekvencie odvozu na 1x za 14 dní. Toto výrazne zlepšuje ekonomiku zberu. Dokonalé prevetrávanie nádoby má za následok aj zníženie hmotnosti biologického odpadu až o 13 %. Nevýhodou sú vyššie investičné náklady v porovnaní s klasickými nádobami.
Stále viac sa začína presadzovať zber biologického odpadu „od prahu dverí “ pomocou kompostovateľných vriec/vreciek. V IBV sa tieto vrecia/vrecká vykladajú v stanovenom čase k vonkajším dverám, kde ich obsluha prevádzajúca zber naloží na auto (môže byť aj nekryté). V KBV vrecia vynášajú jednotlivé domácnosti do zberných nádob určených na zber biologického odpadu umiestnených pred ich domom na zberných stanovištiach.
Pri ich kúpe si overte u dodávateľa/predajcu, že kompostovateľné vrecká, ktoré chcete použiť na zber kuchynských biologických odpadov; zodpovedajú štandardom európskej normy EN 13432 alebo EN 14995.
Výhody zberu do kompostovateľných vreciek:
Nevýhody zberu do kompostovateľných vreciek:
Ako nevyhnutnosť sa v praxi ukázala pravidelná kontrola pri zbere biologického odpadu. Pri kontrole môžeme sledovať:
Všetky údaje zistené pri zvoze je potrebné dôkladne zaznamenávať. Môžu sa využiť pri:
Pri plánovaní systémov zberu biologických odpadov je nevyhnutné myslieť aj na informačnú kampaň – komunikáciu s pôvodcami odpadu, ktorej kvalita má veľký vplyv na dosiahnuté výsledky triedeného zberu. Informačná kampaň musí byť dostatočne masívna, musí sa pravidelne opakovať a musí byť prispôsobená na vybrané cieľové skupiny. Na komunikáciu je potrebné využiť všetky dostupné informačné prostriedky, ktoré sú pre cieľové skupiny prirodzené a v danej lokalite zaužívané, a ktoré sa už v praxi osvedčili. Netreba sa však báť ani inovatívnych a kreatívnych metód.