Surovinová skladba čerstvého kompostu je hmotnostný pomer jednotlivých odpadov alebo surovín, ktoré navážame do kompostovacej zakládky.
Organická hmota odpadov predstavuje pestrý sortiment látok rôzne odolných mikrobiologickému rozkladu. Rýchlosť rozkladu rôznych organických zvyškov si je možno vysvetliť rôznym pomerom uhlíka a dusíka (C/N). V kompostárenskej praxi vychádzame zo zistenia, že obsah uhlíka predstavuje cca polovicu obsahu organickej hmoty (spáliteľných látok). Kompostované hmoty s pomerom C/N užším než 10/1 sa rozkladajú veľmi rýchle a sú mikrobiologicky dobre využiteľné. Naopak hmoty so širokým pomerom C/N nad 50/1 sa rozkladajú veľmi pomaly. Pre prepočet C/N pri jednotlivých odpadoch je možné využiť tabuľkový prehľad (tabuľka v časti „Kompostovacie suroviny“).
Aby sme dosiahli u zrelého kompostu pomer C/N v rozmedzí 25 – 30/1 (vysoká stabilita a agronomická účinnosť), je potrebné optimalizovať C/N v čerstvom komposte v rozmedzí 30 – 35/1. V priebehu zretia (fermentácie) kompostu ubúda časť uhlíka ako oxid uhličitý a pomer C/N sa zužuje. Nadmerne široký pomer C/N predlžuje zretie kompostu. V prípade, že do pôdy aplikujeme kompost alebo ktorúkoľvek inú hmotu so širokým pomerom C/N (nad 40/1), pokračuje jej rozklad v pôde, k čomu sa spotrebúva pôdny dusík, ktorý sa potom nedostáva rastlinám. Pri príliš úzkom pomere C/N v čerstvom komposte (pod 20/1) prevyšuje obsah dusíka metabolickú potrebu mikroorganizmov premieňajúcich organické látky na látky humusové. Doba zretia sa tým taktiež predlžuje a produktivita tvorby humusových látok klesá. Pomer C/N optimalizujeme pri zostavovaní surovinovej skladby na 30-35/1 tak, že k hmotám so širokým pomerom (slama, kôra, piliny, papier) pridávame odpady s úzkym pomerom (hnoj, hnojovica) alebo pridávame dusík v dusíkatom hnojive (síran amónny, močovina). Pre komerčný priemyselný kompost je povolený maximálny pomer C/N = 30/1.
Závažné je pri optimalizácii surovinovej skladby stanovenie vlhkosti čerstvého kompostu. Nedostatočná vlhkosť spôsobuje vývoj nevhodnej mikroflóry s prevahou plesní a aktinomycét. Pri nadbytočnej vlhkosti dochádza rýchlo k nedostatku kyslíka v komposte, k vývoju anaeróbnej mikroflóry a ku skysnutiu kompostu. Optimálna vlhkosť je taká, pri ktorej je 70 % pórov čerstvého kompostu zaplnených vodou.
S obsahom organických látok v komposte stúpa spravidla i pórovitosť, a tým i požiadavka na vyššiu vlhkosť. Optimálna vlhkosť čerstvého kompostu pre zemité komposty s obsahom organických látok do 20 % v sušine (napr. na báze rybničného bahna) je 45 – 50 %. Komposty z poľnohospodárskych odpadových hmôt s obsahom 30 – 40 % organických látok v sušine vyžadujú počiatočnú vlhkosť 55 – 60 %. Organické komposty zo stromovej kôry, drevných odpadov a pri kompostovaní hnoja so zeminou, kedy obsah organických látok v sušine je v rozmedzí 50 – 75 %, vyžadujú vlhkosť 60 – 70 %. V priebehu zretia sa znižuje pórovitosť a tým klesá aj požiadavka na vlhkosť. Pri zavádzaní výroby kompostu, pokiaľ si nie sme istý optimálnou vlhkosťou, volíme radšej nižšiu vlhkosť, ktorá sa ľahšie koriguje závlahou kompostu. Prevlhčený kompost sa upravuje oveľa ťažšie.
Pri optimalizácii surovinovej skladby je nutné prihliadať k tomu, aby kompostovacia zakládka obsahovala minimálny obsah fosforu pre metabolickú potrebu mikroflóry k zabezpečeniu tvorby humusu. Toto minimum je 0,2 % P2O5 v sušine. Tento obsah je väčšinou v kompostoch zabezpečený v odpadoch a v kompostovaných stajňových hnojivách. Výnimočne doplňujeme P2O5 prídavkom superfosfátu (maximálne 2 kg na 1 t odpadu) v kompostoch s prevládajúcim podielom stromovej kôry, drevnej štiepky a pilín. Fosforečné hnojivá pridané do kompostu sa v priebehu kompostovania nestrácajú a neznehodnocujú, ale naopak sprístupňujú pre rastliny.
S ohľadom na mikroflóru sa požaduje optimálne pH čerstvého kompostu v rozmedzí od 6 do 8. V kompostoch z poľnohospodárskych odpadov je toto rozmedzie možné dodržať bez prídavku vápenatých hnojív.
K výberu vhodných surovín do zakládky a k určeniu ich množstva podľa pomeru C:N je možné použiť aj nižšie uvedený vzťah:
n
∑ Mi.Ci.(100 – Wi)
i=1
C : N = ______________________
n
∑ Mi.Ni.(100 – Wi)
i=1
n - počet surovín (-)
Mi - množstvo vybranej suroviny (kg)
Ci - obsah uhlíka (C), v sušine (%hm.)
Ni - obsah dusíka (N), v sušine (%hm.)
Wi - vlhkosť vybranej suroviny (%)
Príklad:
Prepočet pomeru C/N jednotlivých surovín a výpočet surovinovej skladby s vybranými surovinami:
Surovina 1: Čerstvo pokosená tráva – 70 ton
Surovina 2: Drevná štiepka – 22 ton
Surovina 3: Lístie – 10 ton
Prepočet C/N jednotlivých surovín podľa vyššie uvedeného vzorca:
Surovina 1:
70 x (86:2) x (100 - 82) 54.180
C/N = ––––––––––––––––––––– = –––––––– = 19/1
70 x 2,26 x (100 - 82) 2.848
Surovina 2:
20 x (87:2) x (100 – 40) 52.200
C/N = ––––––––––––––––––––––– = ––––––– = 145/1
20 x 0,3 x (100 - 40) 360
Surovina 3:
10 x (86:2) x (100 - 28) 30.960
C/N = –––––––––––––––––––––– = –––––––– = 36/1
10 x 1,2 x (100 - 28) 864
Prepočet pomeru C/N všetkých surovín:
54.180 + 52.200 + 30.960 137 340
C/N = –––––––––––––––––––––– = ––––––––– = 33,7/1
2.848 + 360 + 864 4072
Z prepočtu, ktorý sme urobili vyplýva, že nami zvolené množstvá vybraných surovín sú vhodné na vzájomné zmiešanie a vyhovujú z hľadiska správnej kompostovacej praxe na založenie kompostovacej zakládky.
Na vypočítavanie surovinovej skladby kompostov sa používajú aj rôzne počítačové programy. Jeden takýto jednoduchý program si môžete vyskúšať aj vy: