Kompostovanie v domácnosti alebo v záhrade nie je považované za nakladanie s odpadmi, ale za predchádzanie vzniku odpadu, čo má v záväznej hierarchii odpadového hospodárstva najvyššiu prioritu.

Biologických odpadov vhodných na domáce kompostovanie je široká škála. Sú to hlavne odpady z produkčnej záhrady – pozberové zvyšky z pestovania, vypletá burina, zhnité ovocie a zelenina, lístie, drevná hmota; odpady z údržby trávnikov a okrasnej záhrady; kuchynské odpady rastlinného pôvodu; výkaly hospodárskych zvierat z drobnochovu... 

Aj keď sa jedná o svojpomocné kompostovanie v jednotlivých domácnostiach, samosprávam by nemalo byť ľahostajné, koľko z nich bude túto aktivitu vykonávať. Mali by tento spôsob kompostovania podporovať a vytvárať na to také podmienky, aby ich bolo čo najviac. Každá domácnosť, ktorá sa do domáceho kompostovania zapojí, totiž:

• znižuje množstvo zmesových komunálnych odpadov ako aj celkové množstvo komunálnych odpadov,
• pomáha napĺňať národnú legislatívu, národné stratégie a ciele týkajúce sa znižovania množstva biologicky rozložiteľných odpadov zneškodňovaných na skládkach odpadov,
• znižuje finančné náklady samospráv na odpadové hospodárstvo,
• znižuje množstvo výskytu prípadov nelegálneho nakladania s biologickými odpadmi (ukladanie na nelegálne „čierne“ skládky odpadov a spaľovanie v domácnostiach).

Navyše na rozdiel od centrálneho zberu biologického odpadu z domácností a jeho zhodnocovanie na kompostárni alebo bioplynovej stanici je domáce kompostovanie menej náročné na organizáciu práce, energiu, nevykazujú sa pri ňom žiadne prevádzkové a minimálne investičné náklady.

V zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov je ustanovená povinnosť pre obce od 1.1.2013 zaviesť na území obce triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Zákon o odpadoch stanovil aj štyri výnimky z tejto povinnosti. Pri splnení aspoň jednej z nich, nemusí obec tento zber od obyvateľov organizovať a vykonávať. Jedna z výnimiek sa týka aj domáceho kompostovania, pri ktorej obec musí hodnoverne preukázať, že minimálne 50 % obyvateľov svojpomocne kompostuje biologický odpad v domácnostiach.

Ako je vidieť, pre obec/mesto je každá domácnosť, ktorá samostatne kompostuje svoj biologicky odpad výhodou. Samosprávy by preto nemali množstvo týchto domácností nechať na náhode.

K tomuto účelu je vhodné, aby si obce/mestá vypracovali Program na rozvoj domáceho kompostovania, ktorý zohľadňuje miestne podmienky a potreby ich obyvateľov. Výsledkom by mal byť pre obyvateľov akceptovateľný, podporný program, ktorý by ich dokázal dostatočne motivovať ku kompostovaniu vlastného biologického odpadu.

Samosprávy by sa mali zamyslieť, do akej miery môžu domáce kompostovanie podporovať, aké sú ich možnosti. Tých je veľa, len si treba trochu popustiť fantáziu a porozmýšľať, čo by pomohlo každému z nás doma pri kompostovaní. Na celom svete prebieha množstvo programov podporujúcich domáce kompostovanie, ktoré nám môžu byť príkladom.

Tento program môže samospráva realizovať:

• sama – vlastnými silami,
• v spolupráci s miestnou mimovládnou organizáciou, dobrovoľníkmi,
• s firmou zaoberajúcou sa v obci odpadovým hospodárstvom,
• s Priateľmi Zeme – SPZ,
• kombináciou vyššie popísaných možností.

Priatelia Zeme – SPZ pre vás pripravili súhrn najpoužívanejších aktivít na podporu domáceho kompostovania, ktoré sa v praxi používajú a vychádzajú z výsledkov prieskumov v domácnostiach vykonaných v mestách a obciach v celej SR a ČR.

Program na rozvoj domáceho kompostovania – krok po kroku

Nájdite si lídra – kompost majstra/majstrov

Je nevyhnutné nájsť takého človeka, ktorí bude dostatočne schopný a hlavne ochotný vykonávať množstvo práce, ktorá počas programu vznikne. Mal by totiž plniť úlohu koordinátora projektu.

Vybraný človek musí byť vyškolený v danej problematike, ideálne s dlhoročnými praktickými skúsenosťami, aby plniť aj funkciu poradcu pre verejnosť – poskytovať poradenstvo.

V niektorých obciach je koordinátorom projektu pracovník miestnej samosprávy a odborným garantom programu je externý expert.

Vykonajte analýzu súčasného nakladania s biologickým odpadom v obci

a. vytvorte dotazník

Dotazník by mal obsahovať také otázky, na ktoré odpovede nám jasne naznačia kam sa máme v kampani/programe na rozvoj domáceho kompostovania uberať. Musia byť jasné a jednomyseľné, aby sa dalo na ne jednoducho odpovedať. Príklad dotazníka nájdete v Prílohe č.1 tohto dokumentu

b. nájdite si dobrovoľníkov

Najviac sa osvedčilo pri vyplňovaní dotazníkov v domácnostiach využívať dobrovoľníkov. Platí to hlavne pri väčších obciach a mestách. Takto dokážeme vyzbierať vyplnené dotazníky zo 70 až 80 % domácností. Pri vhodení dotazníkov do schránky so žiadosťou o vyplnenie a doručenie na určené miesto sa priemerne vyzbiera 8 až 15 % – a to je pre náš účel málo.

Musíme rátať s tým, že vyplnenie jedného dotazníka s 5 až 10 otázkami trvá minimálne 10 až 15 minút (aj s presunom, bez zbytočných diskusií). Podľa toho si vieme vyrátať, koľko dobrovoľníkov a dní potrebujeme na to, aby sme poobchádzali všetky domácnosti v obci/meste.

c. zaškoľte dobrovoľníkov

Vytipovaných dobrovoľníkov musíme zaškoliť. Každý z nich musí:

• podrobne poznať otázky v dotazníku a musí im rozumieť,
• vedieť, ako sa na otázky opýtať, ako nasmerovať pýtaného, aby vedel na otázku odpovedať a ako odpoveď do dotazníka zaznačiť,
• mať základne informácie o projekte,
• poznať základy kompostovania.

Rovnako by mali byť pripravený na možné otázky – tie je dobré s nimi vopred precvičiť. Zdvihne im to sebavedomie.

Zvýšiť dôveru obyvateľov voči dobrovoľníkom pomôže ak dostanú splnomocnenie na vykonanie tejto aktivity, ktoré je podpísané starostom alebo primátorom obce.

d. rozdeľte obec/mesto na rajóny

Pokiaľ robíme dotazníkovú akciu vo väčšej obci/meste s viacerými ľuďmi, tak je potrebné, aby obec bola rozdelená na rajóny. Každý z dobrovoľníkov dostane svoj rajón, v ktorom bude pracovať.

e. navštívte čo najväčšie množstvo domácností

Dotazníkovú akciu je najlepšie robiť tak, že sa postupne navštevujú jednotlivé domácnosti a priamo na mieste sa dotazníky vypĺňajú. Osvedčilo sa robenie anonymných dotazníkov a cudzími ľuďmi (ľudia sú otvorenejší).

Čím viac odpovedí od obyvateľov vyzbierame, tým reprezentatívnejšie budú výsledky po vyhodnotení dotazníkov. Keď robia dotazníkovú akciu Priatelia Zeme – SPZ, tak je za minimum vyzbieraných dotazníkov považovaná 80 percentná hranica navštívených domácností. V praxi je 100 % hranica nedosiahnuteľná aj napriek tomu, že sa opakovane navštevujú domácnosti, ktoré neboli prvý krát zastihnuté doma.

f. vyhodnoťte dotazníky

Vyhodnotením dotazníkov by sme mali spoznať okruhy problémov obyvateľov, ktoré ich vedú k tomu, že si doma nekompostujú svoje vlastné biologické odpady. V mnohých prípadoch sa problémy prečo domácnosti nekompostujú opakujú a patria medzi ne:

• nevlastnenie záhrady,
• nedostatočný priestor v záhrade,
• strach zo zápachu, hmyzu, hlodavcov...,
• nespôsobilosť, slabosť, telesný handicap,
• neznalosť problematiky,
• nedostatok motivácie, záujmu,
• veľké množstvo odpadu, ktoré nedokážu sami kompostovať.

Po vyhodnotení dotazníkov sa môže vo výnimočných prípadoch stať, že množstvo domácností, ktoré svojpomocne kompostujú svoje biologické odpady je také vysoké, že nemá význam robiť investične náročné aktivity popísané v tejto brožúre. Aj v takom prípade sa odporúčajú robiť aspoň informačné aktivity. V praxi sme mali aj obce s 85 %-tami domácností, ktoré deklarovali, že kompostujú, ale zistili sme aj to, že len 30 % z nich kompostuje všetky biologické odpady, ktoré sú vhodné na kompostovanie. Zvyšné spaľovali, ukladali na čierne skládky odpadov alebo vhadzovali do nádob na zmesový odpad. V takých prípadoch cielená informačná kampaň určite pomôže.

Program najčastejšie pozostáva z nasledovných bodov:

Požičiavanie drviča alebo služba drvenia biologického odpadu

Táto časť programu sa využíva hlavne na spracovanie konárov a iných tvrdších a väčších častí biologického odpadu.

Existujú dve formy tejto služby:

a) Požičiavanie menšieho drviča obyvateľom

Na túto službu je potrebné mať k dispozícii dostatočne silný a bezpečný drvič. Osvedčilo sa požičiavanie drviča potvrdiť podpisom zmluvy o zapožičaní stroja medzi obcou a požičiavateľom – obyvateľom. Zmluva by mala obsahovať informácie:

• o tom, čo všetko bolo požičané,
• o tom, komu a kým,
• na aké obdobie sa drvič požičiava,
• za akých finančných podmienok (zo začiatku odporúčame bezplatnú službu),
• o zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia,
• o zaškolení ako obsluhovať stroj,
• o bezpečnosti práce...

Služba môže byť poskytovaná bezplatne alebo za mierny poplatok, ktorý zohľadní amortizáciu drviča, brúsenie nožov...

Vo väčšine obcí navrhujeme zakúpenie drvičov na elektrický pohon, ale aj s benzínovým motorom. Elektrický drvič je výhodný preto, lebo nie je problém so stanovením ceny za phm alebo, že by niekto nalial do nádrže iný typ paliva. Elektrická energia je odoberaná pri drvení z domácnosti, ktorá si drví a tým sa znižujú náklady obce. „Benzínový“ drvič je vhodný hlavne tam, kde nie je elektrická energia – záhradkárske osady, sady atď. alebo kde je potrebné lepší výkon.

Táto služba môže byť poprípade vykonávaná formou objednávky drviča spolu s obsluhou. Ak je to mimo vopred stanoveného kalendára, tak objednávateľ platí formou hodinovej sadzby (napr. poplatok za dopravu drviča a príspevok na prevádzkové náklady).

b) Alternatívou sú tzv. „drviace dni“

Tie sú založené na zverejnení dátumu a presného času, kedy tou, ktorou ulicou bude prechádzať napr. traktor s vlečkou a drvičom. Ak majú domácnosti materiál vhodný na drvenie (konáre, kukuričné stonky...), nechajú ho na dvore alebo na okraji chodníka (poprípade inom stanovenom mieste), aby ich bolo možné podrviť mobilným drvičom. Drvina je rovno z drviča vyfukovaná za plot do záhrady alebo odoberaná obcou – podľa požiadavky obyvateľa. Rovnako si môžu obyvatelia, ktorí nemajú materiál na podrvenie, ale potrebujú drvinu, požiadať o jej poskytnutie.

Osvedčilo sa zahrnutie tejto služby do miestneho poplatku za odpady. Každá  domácnosť má tak napr. 1/2 hodiny drvenia ročne bezplatne (jedná sa o výkonné drviče). Ak je potrebné drviť aj nad rámec predplateného času, tak si to domácnosť už doplatí. V podstate táto služba nemôže byť stratová, pretože ju nikdy nevyužije 100 % domácností.

Odborná a finančná pomoc pri budovaní kompostoviska

Pri tejto časti programu je hlavný dôraz kladený na to, aby mali domácnosti dostatočné množstvo informácií o tom:

• ako si postaviť kompostovací zásobník,
• kde si aký typ zásobníka môžu kúpiť,
• kde má byť zásobník umiestnený,
• vzájomné porovnanie rôznych typov zásobníkov...

K tomuto účelu je dobre vytlačiť jednoduchý a prehľadný leták (leták môžete získať od Priateľov Zeme – SPZ), ktorý bude k dispozícii na všetkých miestach, kde sa pohybujú obyvatelia a záhradkári alebo bude distribuovaný priamo do jednotlivých domácností.

Samospráva môže na zvýraznenie podpory poskytovať záujemcom kompostovacie zásobníky alebo materiál na zásobníky alebo zľavy na ich nákup. Možností je niekoľko:

• nakúpiť plastové zásobníky priamo od výrobcu s výraznou množstvovou zľavou a ich ponúknutie obyvateľom (predaj alebo čiastočný predaj napr. za polovičnú cenu),
• nakúpiť zásobníky za finančné prostriedky z rozpočtu obce/mesta alebo získané z dotácie na projekt a ich ponúknutie obyvateľom (bezplatný prenájom),
• zabezpečiť výrobu drevených zásobníkov, ktoré potom obec ponúkne obyvateľom (predaj, čiastočný predaj alebo bezplatný prenájom),
• nakúpiť materiál na zásobníky, ktorý si môžu ľudia podľa potreby so zľavou odkúpiť.

Ako je vidieť, zásobníky môžu byť dávané bezplatne alebo aj za poplatok. Aby táto aktivita mala zmysel, je dobré, ak je zľava za zásobník dostatočne výrazná. Ak je zásobník spoplatnený, môže stanovená cena pokryť časť nákladov na materiál (v niektorých prípadoch aj celé náklady). V súčasnosti sa dajú získať finančné prostriedky na výstavbu/kúpu kompostovacích zásobníkov aj formou nenávratných dotácií v rámci projektov od našich alebo zahraničných nadácií a fondov.

Do tejto aktivity je možné zapojiť aj rôzne inštitúcie, ktoré môžu prispieť na výrobu kompostovísk (miestna píla, drevárska spoločnosť, ale aj školy, ktoré môžu kompostovacie zásobníky vyrábať, miestna mimovládna organizácia, firma vyrábajúca zásobníky).

Osvedčilo sa so zástupcami domácnosti, ktoré prebrali kompostér alebo s kupujúcimi so zľavou uzatvárať zmluvu/dohodu o jeho používaní (o kompostovaní v domácnosti). Tá by mala okrem základných dát obsahovať:

• miesto, kde bude kompostér/zásobník umiestnený,
• podmienky, za akých sa musí kompostér používať,
• minimálnu dobu používania,
• možnosť kontroly zo strany obce/mesta,
• sankcie za porušenie zmluvy.

Možnosť odovzdania prebytočného biologického odpadu

V záujme predchádzať vzniku nelegálnych “čiernych” skládok odpadov a zamedzeniu zmiešavania biologického odpadu so zmesovým komunálnym odpadom je potrebné poskytnúť aj pri programe na rozvoj domáceho kompostovania možnosť doniesť nadbytočný, pre daného pôvodcu nevyužiteľný, biologický odpad na určené miesto – obecnú kompostáreň, komunitné kompostovisko, zberný dvor alebo určené zberné miesto. Tento spôsob je pre samosprávu výhodný, pretože jej odpadajú náklady spojené s prípadným zberom biologického odpadu.

Ďalšou možnosťou je zavedenie extenzívneho zberu prebytočného biologického odpadu priamo od pôvodcov. Vhodné sú 2 formy:

• organizovaným zberom od prahu domu (v čase najväčšieho výskytu biologického odpadu – napr. na jar a na jeseň). Domácnosti môžu vo vopred stanovenom čase vyložiť pred svoj dom určené druhy biologického odpadu napr. konáre, ktoré sú následne odvezené.
• na objednávku. Domácnosti si môžu v prípade zvýšeného výskytu vybraných druhov biologického odpadu objednať ich odvoz (aj mimo kalendára zberu).

Neodporúča sa plošne poskytnutie nádob na zber biologického odpadu, pretože by sa mohlo stať, že by domácnosti prestali samostatne kompostovať a všetok biologický odpad by dávali do nádoby.

Pri pristavovaní veľkokapacitných kontajnerov v čase jarných a jesenných orezov stromov, nesmieme zabudnúť na zabezpečenie obsluhy (najlepšie aj s drvičom, aby sme zmenšili objem vyzbieraného materiálu). Obsluha zabezpečí, aby nedošlo k nežiaducej kontaminácii biologického odpadu cudzorodými látkami a inými druhmi odpadov.

Takto môžeme zbierať:

• pokosenú trávu,
• konáre po orezávaní stromov a krov,
• lístie,
• vytriedený biologický odpad rastlinného charakteru (zvyšky nepotrebného ovocia, zeleniny...),
• piliny, hobliny, zvyšky dreva,
• seno.

Pre obyvateľov, ktorí samostatne prinesú biologický odpad na určené miesto je vhodné ako motivačný prvok zabezpečiť možnosť bezplatného (popr. cenovo veľmi lacného – za symbolickú cenu) odobratia určitého množstva kvalitného kompostu. Zároveň si budú môcť z určených miest odobrať biologický odpad (najčastejšie drevnú štiepku, slamu...) pre vlastnú potrebu.

Informačná kampaň

Informačná kampaň je základom každého programu, do ktorého potrebujeme zapojiť verejnosť. Od miery zapojenia verejnosti do programu budú závisieť dosiahnuté výsledky. Je preto potrebné, aby sme verejnosti poskytli všetky informácie k danej téme. K tomuto účelu by sme mali využiť všetky dostupné informačné prostriedky – miestne a regionálne média, lokálny rozhlas...

Dobrá informačná kampaň, by mala pozostávať z týchto bodov/krokov:

a) Dotazníková akcia – je to prvý kontakt s obyvateľmi, pri ktorom už môžeme výrazne ovplyvniť ich spôsob nakladania s biologickým odpadom →touto aktivitou chceme ešte pred vytvorením „programu“ zistiť, čo robia domácnosti s biologickým odpadom, koľko domácností už svojpomocne kompostuje, aký odpad kompostujú, s akými problémami sa stretávajú, čo by im pomohlo pri kompostovaní atď.

b) Osveta „od domu k domu“ – je najefektívnejšou formou oslovovania jednotlivých domácností. Efektívnosť je v tom, že nečakáme na ľudí, že prídu na akciu niekde do Kultúrneho domu, ale prídeme s informáciami za nimi – k ním domov. Odporúčame ju vykonať na začiatku programu/projektu. Jej úlohou bude:

• povzbudiť ľudí do kompostovania (ale aj triedenia ostatných odpadov),
• prakticky pomôcť pri skladaní kompostéra/kompostoviska a začatí kompostovania,
• zodpovedať na otázky, ktoré na začiatku kompostovania vzniknú,
• zmonitorovať náladu obyvateľov a spísanie ich pripomienok a návrhov,
• poskytnúť doplňujúce informačné materiály k téme odpadov.

Túto aktivitu by mali robiť výhradne vyškolení aktivisti/brigádnici/pracovníci, ktorí danej problematike rozumejú do takej miery, že budú vedieť splniť vyššie popísané úlohy (môžu ich v tom zaškoliť napr. Priatelia Zeme – SPZ). Osvedčilo sa však, keď aspoň jeden z nich má dostatočné skúsenosti s domácim kompostovaním priamo z praxe. Pri týchto návštevách sa môžu rozdávať aj informačné materiály.

c) Priebežné poradenstvo – odporúčame zaviesť aj priebežné poradenstvo o kompostovaní, ktoré bude prebiehať počas celého projektu (ideálne aj po jeho skončení). Zvýši sa tým informovanosť obyvateľov a hlavne hneď sa dokážu riešiť problémy, ktoré im pri kompostovaní môžu vzniknúť. K tomuto účelu je vhodné zriadiť/zabezpečiť:

• Kompostovací telefón – dostatočne fundovaný odborník bude vo vopred stanovené dni a hodiny pripravený odpovedať na prípadné otázky obyvateľov.
• Kompostovací e-mail – dostatočne fundovaný odborník bude odpovedať písomne na otázky obyvateľov.

d)   Akcie na verejných alebo súkromných priestranstvách – môžu významne pomôcť spropagovať celý projekt a aj samotné domáce kompostovanie. Medzi najčastejšie realizované aktivity tohto druhu patria:

• Informačné stánky – tie sa konajú väčšinou na verejných priestranstvách a sú určené hlavne pre mestá, kde je predpoklad väčšieho výskytu ľudí. Ďalšou možnosťou je využitie rôznych akcií (výstavy, kultúrne podujatia, predajné trhy, jarmoky...). Ich úlohou je poskytnúť záujemcom informácie podané ústnou formou alebo informačné materiály na danú tému.
• „Kompost párty“ – jedná sa o akciu, ktorá sa väčšinou uskutočňuje v záhrade nejakej prirodzenej miestnej autority. Jej cieľom je poukázať na dobrú prax v kompostovaní a podeliť sa o skúsenosti hostiteľa s návštevníkmi. Na akcii je k dispozícii malé občerstvenie a nejaká kultúrna vložka na spestrenie (napr. spevácka alebo tanečná skupina z miestnej školy...). Takáto akcia sa samozrejme môže konať aj v parku, školskej záhrade atď.
• Prednášky – tie by mali byť zamerané na témy, ktoré úzko súvisia s projektom. Je dobré stanoviť viaceré termíny prednášok, aby sa ich mali možnosť zúčastniť čo najviac obyvateľov. Prednášať by mal fundovaný odborník, aby dokázal kompostovanie poslucháčom dostatočne vysvetliť a hlavne zodpovedať na ich otázky (využite ponuku Priateľov Zeme – SPZ). Osvedčilo sa, keď bola účasť na prednáške podmienkou na to, aby domácnosť dostala od obce bezplatne kompostér. K tomuto účelu je vhodné nájsť a využiť rôzne akcie, ktoré sú organizované v obci/meste (výročné schôdze záhradkárov, stretnutia dôchodcov, poľovníkov, miestnej organizácie červeného kríža...). Na prilákanie poslucháčov sa často na konci losuje tombola o vecné ceny.
• Verejné zhromaždenia – slúži hlavne na informovanie obyvateľov, že chystáme/začíname projekt. Na zhromaždeniach sa môžeme dozvedieť množstvo inšpiratívnych informácii a nápadov, ktoré potom môžeme zahrnúť do ďalšej realizácie projektu. Účastníci by sa mali dozvedieť čo najpresnejšie informácie o projekte, o jeho prínosoch, o tom, ako sa môže verejnosť do projektu zapojiť atď.
• Výstavy – sú podporným prvkom v kampani. Môžu to byť výstavy detských prác na danú tému, jesenná výstava plodov (ovocia, zeleniny, kvetov...), predajné záhradkárske výstavy. Samozrejme by na nich nemal chýbať informačný stánok o projekte, poprípade prednáška alebo premietanie filmu o domácom kompostovaní...

e) Vydávanie a distribúcia informačných materiálov – tie musia pravdivo, ale aj pútavo informovať o danej téme. Dôležitý je aj spôsob distribúcie. Neosvedčilo sa vhadzovanie do schránok. Môžeme ich distribuovať napr. počas osvety „od domu k domu“, pomocou predajní so záhradkárskymi potrebami, na všetkých akciách... Kvalitné a hlavne osvedčené informačné materiály sú už vymyslené a preto nemrhajte zbytočne časom – využite ponuku Priateľov Zeme – SPZ na poskytnutie/predaj už vydaných informačných materiálov alebo na prípravu informačných materiálov priamo na mieru vášmu projektu. V elektronickej verzii by všetky informačné materiály mali byť zverejnené na webovej stránke obce/mesta.

f) Medializácia problematiky kompostovania – pomocou médií môžeme rýchlo a jednoducho informovať širokú verejnosť o danej problematike, o chystaných aktivitách... K tomuto účelu treba využiť miestnu, regionálne ale aj celoslovenské televízie, noviny, rádia, nástenky, webovú stránku obce/mesta atď.. Ideálne  by bolo zverejniť 2-3 rôzne informácie/správy mesačne počas celého projektu, ktoré budú slúžiť ako aktualizačné momenty. Ich úlohou bude mobilizovať obyvateľov k aktivite. Môže sa jednať napr. o informácie:

• aktivity, ktoré sa chystajú
• o výsledkoch uskutočnených aktivít
• výsledky priebežných kontrol
• zverejnenie najčastejších otázok
• skúsenosti zo zahraničia
• návody na triedenie, úpravu a kompostovanie biologických odpadov rôznymi formami
• rozhovory v TV a rádiách s odborníkmi alebo zástupcami mesta o kompostovaní
• reportáže priamo zo záhrad s ukážkami kompostovania
• hlásenie oznamov v miestnom rozhlase...

g) Súťaž – ľudia radi súťažia, a preto by sme nemali zabudnúť na túto možnosť motivácie. Súťaže môžu byť rôzne – “nádoba bez biologického odpadu”, “najkvalitnejší kompost”, “o najväčšiu tekvicu vypestovanú na komposte”... Pri súťaži nesmú chýbať zaujímavé ceny, určené presné pravidlá, kontrola dodržiavania pravidiel a vyhodnotenie súťaže.

Ekonomická motivácia

Ekonomická motivácia sa v súčasnej dobe javí ako najdôležitejšia časť programu. Ak totiž nie je ekologické povedomie u obyvateľov na želanej úrovni, je to jediný „argument“, ktorý ich dokáže presvedčiť.

Najúčinnejšiu a najspravodlivejšiu ekonomickú motiváciu dosiahnete zavedením množstvového zberu odpadov. Občan pri tom platí len za skutočné množstvo odpadov, ktoré vyprodukuje. Čím menej odpadu vyprodukuje, tým nižší poplatok zaplatí. Tu si však treba dať pozor na to, že občania musia mať v takom prípade vytvorené dostatočne komfortné podmienky na nakladanie s komunálnymi odpadmi. To im v praxi umožní pohodlne a legálne nakladať so všetkými zložkami komunálneho odpadu a tým znižovať množstvá zmesových odpadov. Inak sa môže stať, že si občania budú zmenšovať množstvá odpadov nelegálnym spôsobom – na čiernych skládkach a domácim spaľovaním (Priatelia Zeme – SPZ vám v tomto smere radi poradia).

Pri paušálnom poplatku je možné znížiť poplatok za odpady obyvateľom, ktorí preukážu, že spĺňajú podmienky stanovené na zníženie poplatku. Podmienky musia byť zverejnené a mali by sme sa postarať o to, aby boli všeobecne známe.

Podmienky môžu byť napr.:

• podanie žiadosti o zníženie poplatku,
• zriadené kompostovisko,
• nádoba na zmesový odpad pri kontrole neobsahuje biologický odpad,
• absolvovanie kompostovacieho školenia.

Je pravdepodobné, že o zníženie poplatku požiada veľké množstvo domácností. Preto musíme byť dôslední pri opakovaných kontrolách dodržiavania stanovených podmienok.

Ekonomickou motiváciou môže byť aj príspevok na vybudovanie kompostoviska, darovanie kompostoviska, súťaž o hodnotné ceny...

Ekonomika domáceho kompostovania

Ekonomika domáceho kompostovania je z hľadiska nákladov celkom jasná. Samotné domáce kompostovanie nestojí obec nič. Ako sme už písali, je dobré ak obec domáce kompostovanie podporuje. Pri tom už nejaké náklady vznikajú. Môžu to byť prevádzkové a investičné náklady. Pri prevádzkových nákladoch sa jedná o prípady, kedy obec pre občanov vykonáva napr. tzv. drviace dni, zabezpečuje údržbu požičiavaných drvičov, poskytuje pomoc s využitím plateného kompost majstra, organizuje prednášky a školenia, kupuje/tlačí informačné materiály atď. Tieto náklady sú však oveľa nižšie, ako ročné úspory, ktoré sa dajú domácim kompostovaním dosiahnuť. Navyše sa dajú eliminovať pri správnej a úspornej prevádzke na minimum.

V prípade investičných nákladov ich výška záleží na forme podpory zo strany obce a od výberu a ceny jednotlivých častí programu. Najväčšou položkou je vo väčšine prípadov nákup  kompostérov do domácností. Tejto položke sa výškou nič ani nepribližuje, preto treba rozvážne pristupovať k výberu zásobníkov.

V tabuľke nižšie uvádzame najčastejšie prevádzkové a investičné náklady na zabezpečenie programu na rozvoj domáceho kompostovania vo vzorovej obci s 260 domácnosťami.

Tabuľka: Náklady na zabezpečenie programu na rozvoj domáceho kompostovania v obci s 260 domácnosťami žijúcimi v zástavbe IBV.

Ak si prepočítame tieto náklady na jednu domácnosť, tak nám vyjde suma 92,30 EUR/domácnosť. Z toho jednorazová investícia (drviče a kompostéry) sú vo výške 88,72 EUR/domácnosť. Informačné aktivity, ktoré je potrebné opakovať vychádzajú 3,58 €/domácnosť. To zase nie je tak veľa.

V súčasnosti nie sú známe žiadne podobné realizované programy, ktoré by boli z ekonomického hľadiska nákladnejšie a z logistického hľadiska náročnejšie ako zber a centrálne spracovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.

Vyhodnotenie „Programu“

Každú aktivitu, ktorú vykonávame, by sme si mali vedieť vyhodnotiť. To platí aj pre Program na rozvoj domáceho kompostovania. Veľmi dôležité je zmapovať účinnosť nášho programu, aby sme vedeli zhodnotiť, ako sa do reality premietol náš vynaložený čas, energia a finančné prostriedky.

Jednou z možností je urobenie porovnania prieskumu/prehliadok vo všetkých domácnostiach uskutočnených pred projektom a po jeho ukončení. Tu sa dá zistiť, koľko domácností začalo kompostovať po našich aktivitách.

Efektívnosť sa dá vypozorovať aj presnou evidenciou domácností, ktoré prejavili záujem o pomoc (drvenie, kompostovisko, poradenstvo atď.).

Najpresnejšie sa dá zistiť účinnosť programu podľa sledovania množstva zmesových odpadov ukladaných na skládkach odpadov (k tomu nám poslúži vážny lístok zo skládky odpadov), poprípade s množstvom vyvezených nádob na zmesový odpad (tu sa nespoliehajme na údaj zberovej spoločnosti – často krát sa výrazne líši od reality. Kontrolu si zabezpečme radšej sami, vlastnými silami). Ideálne je to kombinovať s rozbormi odpadov. Musíme však vykonať rozbor odpadov na začiatku a na konci projektu. Zníženie množstva biologického odpadu v zmesovom odpade je výborným indikátorom úspešnosti našich aktivít. Úvodný a kontrolný rozbor odpadov by mal byť vykonaný v rovnakom ročnom období po uplynutí  1 alebo viac rokov.

V obciach, kde sa podpore domáceho kompostovania venovala patričná pozornosť, boli dosiahnuté zaujímavé výsledky:

• do domáceho kompostovania sa zapojilo vyše 96 % domácností,
• domácim kompostovaním sa podľa rozborov odpadov podarilo odkloniť od zneškodňovania 40 % až 60 % z celkového množstva odpadov vznikajúcich v domácnosti,
• znížilo sa množstvo spaľovaného odpadu v obci,
• znížilo sa množstvo biologického odpadu ukladaného na nelegálne skládky odpadov,
• zvýšil sa záujem pôvodcov odpadov o triedený zber suchých recyklovateľných zložiek (papier, plasty, sklo, kovy...),
• znížili sa náklady obce na odpadové hospodárstvo.