Komunikácia s verejnosťou je 80 % úspechu celého projektu. Pokiaľ sa nám nepodarí získať na našu stranu pôvodcov odpadu, nie je možná úspešná realizácia projektu, ktorý je založený na spolupráci s nimi. Prvoradou podmienkou pre úspešnosť projektu je ich dostatočná informovanosť.
Cieľom informačno-propagačnej činnosti v oblasti odpadového hospodárstva je dosiahnutie vedome pozitívneho chovania pôvodcov odpadu. Veľkou mierou k tomu prispeje aj ich prizvanie na spolurozhodovanie o systéme a spôsobe zberu, o triedených zložkách, o umiestnení kontajnerov, o cyklickosti odvozu; o tom, čo by im pomohlo pri domácom kompostovaní a pod. Tieto aktivity sa dajú robiť za pomoci miestnych médií, kde sa ľuďom môže vysvetliť problematika a navrhovaný systém s možnosťou vyjadrenia sa formou dotazníka, verejných prerokovaní, zriadením komisie s účasťou odborníkov, samosprávy a občanov a pod.
Je potrebné nájsť taký mechanizmus, aby sa do tejto diskusie malo možnosť zapojiť čo najviac miestnych obyvateľov a podnikateľov s možnosťou prezentovať svoje nápady a názory, či zúčastňovať sa priamo na tvorbe projektu.
Ak sú do vytvárania projektu začlenení aj obyvatelia, je väčší predpoklad (a skúsenosti to potvrdzujú), že projekt bude úspešný. Ľudia “berú” tento projekt ako ich vlastný a nie ako výmysel starostu alebo vlády. A čo je ich, to si aj strážia a snažia sa, aby to fungovalo. Platí tu totiž staré osvedčené, že vlastné nápady prijímame lepšie ako nápady iných.
Príkladom je fungovanie dvoch komunitných kompostovísk, kde sa kompostujú biologické odpady z viacerých domácností. Pri takomto spôsobe kompostovania je potrebné dodržať vysokú disciplinovanosť, aby sa do kompostoviska nedostali žiadne nežiaduce cudzorodé látky, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí a kvalitu životného prostredia. V jednom prípade kompostovisko zriadila jedna domácnosť. Bez predošlého vysvetlenia potreby a výhod kompostovania. Susedia, ktorí sa majú podieľať na kompostovaní, sa naopak proti kompostovaniu otvorene stavajú a snažia sa túto aktivitu zastaviť. Aj napriek dodatočnému vysvetľovaniu tento problém i naďalej pretrváva. Zapojenosť susedov je navyše veľmi nízka.
Druhým príkladom je taktiež komunitné kompostovanie, ale pri inom bytovom dome. Tu bol postup odlišný. Najprv prebehla osvetová aktivita s vysvetlením všetkých výhod tejto aktivity u jednotlivých susedov. Prednostne sa navštevovali domácnosti, ktoré majú okná najbližšie ku kompostovisku. Vopred boli vyvrátené všetky obavy a špekulácie od neprajníkov. Dosiahla sa úroveň, kde potrebu zriadenia kompostoviska začali vnímať aj iní ako iniciátor aktivity. Veľmi dôležité bolo zapojenie viacerých ľudí (dospelých aj detí) do výroby a osadzovania kompostoviska. Teraz všetci ľudia, ktorí sa do tejto aktivity zapojili (samozrejme aj ďalší), plnia pravidelne kompostovisko biologickým odpadom a čo je dôležité, podieľajú sa na jeho strážení.
Ako je vidieť, tá istá vec sa dá spraviť viacerými spôsobmi s odlišným úspechom.
Ľudia musia dostať všetky potrebné a objektívne informácie na to, aby mohli na projekte spolupracovať. Musia sa dozvedieť, čo im a obci zmena spôsobu nakladania s odpadmi prinesie s poukázaním na ekologický, ekonomický, sociálny a zdravotný prospech nového systému. Najúčinnejšie sú v tomto ohľade osobné stretnutia - návštevy domácností, domové schôdze, kde sa dá veľmi dobre reagovať a odpovedať na všetky otázky a obavy. Neskôr musia byť pravidelne informovaní o dosiahnutých výsledkoch (pravidelná informovanosť je veľmi dôležitá a možno na ňu využiť napr. obecné, regionálne noviny, letáky a pod.). Ideálne je dať obyvateľom informácie minimálne raz za tri mesiace, aby ich záujem napr. o triedenie neupadol. Popri informáciách o výsledkoch nového projektu by mali byť informovaní o všetkých možnostiach ako nakladať s odpadmi v obci, o všetkých kontajnerových hniezdach, zbernom dvore, ale aj o antikvariátoch, bazároch, opravovniach, atď.
Informovanosť ovplyvňuje vytváranie ekologického povedomia, čo môže pozitívne a zásadne ovplyvniť postoj občanov k separácii a zhodnocovaniu odpadov. Výsledný efekt sa podľa skúseností priamo premieta do efektivity a miery účinnosti separovaného zberu odpadov. Vlastný informačný systém obce či regiónu musí popri informáciách o zbieraných odpadoch v rámci systému obsahovať aj informácie o ďalších odpadoch, ktoré sa vo vytvorenom systéme nezbierajú. Do informačného systému musia byť zapojené miestne úrady, školy, médiá. Je účelné zriadenie tzv. „zelenej linky“, na ktorej by mali byť podávané informácie o možnostiach zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadov rôznymi spracovateľskými alebo zberovými firmami, prenájmu kontajnerov atď. K tomuto účelu sa môže vytlačiť brožúrka, akýsi “Sprievodca systému nakladania s komunálnym odpadom v obci”, ktorá bude obsahovať všetky dôležité informácie o spôsoboch nakladania s jednotlivými odpadmi, ako aj všetky potrebné kontakty.
Je potrebné rozvíjať cielenú kampaň nasmerovanú predovšetkým k deťom (základné a stredné školy), ktorej cieľom je prístupnou formou objasniť napr. problém odpadov, čo je nebezpečný odpad a ako dôležité je správne nakladanie s odpadmi. Využiť sa pri tom môže široká škála propagácie, rôzne druhy prednášok, hier, súťaží a materiálov, pre najmenších (rozprávky, omaľovánky a pod.).
Postupne je potrebné prechádzať všetky odpady vznikajúce v domácnostiach a informovať školákov o možnosti ich minimalizácie, opätovného používania, recyklácie a zneškodňovania.
Samozrejme, pri projekte zmeny nakladania s biologickým odpadom môžeme využiť k osloveniu aj miestne združenia záhradkárov alebo mimovládne organizácie, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Prednášky o domácom kompostovaní je dobré spojiť a doplniť o praktické ukážky výroby kompostovacieho zásobníka, drvenia biologického odpadu a zakladania kompostov.
Pokiaľ sa jedná o obec, v ktorej sa zbiera biologický odpad a centrálne zhodnocuje, je dobré ak sa urobia exkurzie na kompostáreň alebo bioplynovú stanicu, aby sa deti dozvedeli, čo sa deje s biologickým odpadom, ktorý musia doma separovať. Aby nezostalo len pri slovách a teórii, mal by sa aj na škole zaviesť separovaný zber, kde sa bude zbierať aj biologický odpad. Samozrejmosťou by malo byť aj školské kompostovisko. Tieto aktivity a informácie by sa mali vhodným spôsobom zaradiť do učebných osnov. Osvedčilo sa zriadenie tzv. “študentských parlamentov”, kde sa pri dobrom vedení vytvárajú kapacity pre zavádzanie separovaného zberu a osvety formou “od domu k domu”. Známe sú aj školské “ekohliadky”, ktoré majú rozdelené jednotlivé ulice v meste, nad ktorými majú dohľad. Môžu sa zároveň starať aj o nástenku s aktuálnymi ekologickými informáciami.
Dobrou a intenzívnou osvetou nasmerovanou na deti v školách veľkou mierou vychovávame aj ich rodičov (kto iný má väčší vplyv na rodiča ako ich vlastná ratolesť).
Ďalšia fáza informačnej kampane by sa mala sústrediť priamo na lokality zberu (poprípade iných cieľových skupinách) prostredníctvom vydávania letákov, bulletinov, článkov v obecných novinách, vysielania miestneho rozhlasu a televízie, informačných tabúľ, osobných návštev, reklamných tabúľ a pod. V rámci tejto kampane je potrebné intenzívne využívať miestne mediálne prostriedky - dennú tlač, rozhlas, rádio, televíziu, ale aj spoluprácu s občianskymi aktivistami a organizáciami, ktoré sa touto tematikou zaoberajú.
Keď sme si už dali tú námahu a vynaložili sme finančné prostriedky na vydanie informačných materiálov, mali by sme zabezpečiť, aby boli ľahko dostupné (najlepšie bezplatne) pre všetkých potenciálnych záujemcov.
Materiály by mali byť umiestnené na obecných/mestských úradoch, čitárňach, knižniciach, čakárňach, v záhradkárskych obchodoch... Neosvedčilo sa vhadzovanie letáčikov do schránok. Tie sa málokedy dostanú do rúk toho člena rodiny, ktorý sa doma touto témou najviac zaoberá. Väčšinou sú brané ako reklamné materiály a vyhodené bez prečítania.
Osvedčilo sa tlačenie osvetových materiálov stále s nejakými rovnakými poznávacími znakmi. Môže to byť napríklad nezvyčajná farba papiera, jednotné výtvarné a grafické spracovanie, značka, logo, postavička, ktorá bude symbolom vašej kampane. Na prvý pohľad je tak rozpoznateľné, že sa jedná o informácie týkajúce sa projektu.
Musíme nájsť spôsoby, ako dostať osvetové materiály k tej kategórii obyvateľstva, ktorej je kampaň nasmerovaná. Keď máme letáčik pre záhradkárov, tak navštívme schôdze záhradkárov, obchody predávajúce záhradkárske potreby atď., ak pre deti – navštívme školy, detské kluby atď.
Riešením je vytvorenie samoobslužných infostánkov, odkiaľ si záujemcovia môžu zobrať materiály, ktoré potrebujú (jedná sa napr. o poličku zavesenú na stene predajne/obecného úradu, okolo ktorej prechádzajú všetci).
Niekedy je účelnejšie, jednoduchšie a lacnejšie odkúpenie už existujúcich informačných materiálov od iného subjektu, ktorý ich vydáva vo väčšom náklade. Takto sme schopní pokryť územie mesta viacerými druhmi, čo vytvára dojem masívnejšej kampane (obyvatelia si môžu zobrať materiál o tom, čo ich konkrétne zaujíma).
Osvedčilo sa aj kontrolovanie kvality separovaného zberu odpadov (popr. kontrola správnych spôsobov kompostovania v domácnosti alebo na komunitnom kompostovisku). Počas zberov sa napr. značia chyby (potrebná presná evidencia podľa ulíc a domov, zapojenosti, o množstve a kvalite vyzbieranej suroviny), ktoré urobili občania pri separácii. Ak sa tá istá domácnosť dopustí dvakrát – trikrát tej istej chyby, ide pracovník na osobnú návštevu a vysvetlí im zistené nedostatky. Osobné návštevy je vhodné vykonávať aj napr. rok po zavedení nového systému, kde sa občanom, ktorí sa aktívne zapojili do projektu, poďakuje za spoluprácu a tým, ktorí sa nezapájali, alebo zapájali len sporadicky, sa znova vysvetlí jeho potreba a povzbudia sa k aktivite. Okrem toho všetci dostanú leták, kde je zhrnuté, koľko surovín – biologického odpadu sa vyzbieralo, koľko vyrobilo kompostu/energie, koľko ľudí sa zapojilo do domáceho kompostovania, aký bol zisk z predaja, aké úspory sme dosiahli za neuloženie odpadu na skládku odpadov, nový kalendár vývozov, možnosti odovzdania jednorazového väčšieho množstva biologického odpadu, potrebné telefónne čísla atď.
Je vhodné, ak popri odovzdávaní informácií sa pracovníci/aktivisti pýtajú občanov na nimi zistené nedostatky zavedeného systému, ich nápady na vylepšenie zavedeného systému, poprípade rozdajú dotazníky na danú tému.
Na všetkých miestach, kde sa zbiera biologický odpad (kontajnerový systém alebo komunitné kompostovisko), je potrebné vyvesiť tabuľku, čo patrí do nádoby a čo sa tam nesmie vhadzovať. Samozrejmosťou by malo byť kontaktné telefónne číslo, kde občania môžu získať podrobnejšie informácie. Je dôležité udržovať trvalo pozornosť občanov, ktorá časom začne upadať. Ak sa nám to nepodarí, výsledok bude citeľný. Výsledky prieskumov hovoria o poklese podielu spolupracujúcich občanov v niektorých prípadoch až o 50 %.
Zanedbanie alebo podcenenie tejto fázy projektu vedie vždy k nižšej efektivite, a tým i k zhoršeniu ekonomiky zberu biologického odpadu a jeho zhodnocovania.
V niektorých mestách v zahraničí dali svojim projektom zábavnú formu. Vymýšľajú množstvo súťaží, kde môžu obyvatelia, ktorí triedia a kompostujú biologický odpad, získať rôzne ceny darované miestnymi podnikateľmi.
Do kampane je vhodné zapojiť aj miestne prirodzené autority (starosta obce, farár, známe politické alebo kultúrne osobnosti). Tie môžu osobným príkladom presvedčiť svojich „fanúšikov“ a obdivovateľov. Hlavne v zahraničí (pár príkladov je už aj zo Slovenska) sú robené tzv. „Kompost párty“, kde práve miestne autority zavolajú susedov do svojej záhrady a popri iných zaujímavostiach (občerstvenie, zábava) „domáci“ ukáže aj svoj spôsob separácie a kompostovania, porozpráva svoje skúsenosti...
Vhodnou formou osvety a podnietenia k aktivite je vyhlásenie najlepších triedičov a kompost majstrov na nejakej verejnej akcii, kde sa zhromažďuje veľké množstvo ľudí. Najlepší môžu dostať napr. vrece s kompostom z miestnej kompostárne alebo iné ceny od miestnych podnikateľov a remeselníkov. Môžeme tam vyčleniť aj priestor na reklamu alebo poďakovanie sponzorom, ktorí sa do kampane nejakým spôsobom zapojili. Samozrejme toto je možné skôr v menších obciach, ale pri troche fantázie sa to dá uskutočniť aj v obciach veľkých.