Články
Zmena klímy v súčasnosti predstavuje vážny environmentálny, sociálny a ekonomický problém na celom svete. Spôsob akým nakladáme s odpadom má významný vplyv na klímu. Skládkovanie a spaľovanie odpadu, ktoré sú v hierarchii odpadového hospodárstva na najnižších priečkach, produkujú skleníkové plyny ako napr. oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka. V odpadovom hospodárstve sa pri znižovaní nepriaznivých vplyvov na klímu upriamuje pozornosť najviac na skládky odpadu. Rozkladom biologicky rozložiteľných odpadov bez prístupu vzduchu vzniká na skládkach metán a preto je nevyhnuté odklonenie tohto odpadu od skládok a nahradiť jeho zneškodňovanie zhodnocovaním.
Máte na záhrade kompostovací zásobník alebo pred bytovým domom komunitné kompostovisko? Tak tu pre vás máme jednu dôležitú radu...
Možno vás bude zaujímať, ako je na tom Slovensko v nakladaní s komunálnymi odpadmi za rok 2018. Sú to síce zatiaľ neoficiálne čísla, ale už aj tie nám niečo naznačujú...
Máme tu jeseň a pomaly začíname záhradu pripravovať na zimné obdobie. Zbierame poslednú úrodu, všetko čistíme, hrabeme, upravujeme, zakrývame, schovávame... Nemali by sme pri tom zabudnúť ani na naše kompostovisko.
Príklad Palárikova úspešne vyvracia mýty typu „ľudia nemajú záujem“, „nie je odbyt pre vytriedené suroviny“, „je to príliš drahé“,„nie je možné dosiahnuť 50 % mieru recyklácie komunálnych odpadov“, ktoré používajú mnohí lobisti, politici a zástupcovia samospráv, aby zakryli svoj nezáujem, neschopnosť a snahu o zakonzervovanie súčasného nevhodného spôsobu nakladania s komunálnymi odpadmi (KO) na Slovensku.
Tento príklad ukazuje, že obce majú dostatok právomocí a možností, aby dokázali upraviť miestny systém nakladania s odpadmi do stavu, ktorý je akceptovaný pôvodcami, dosahuje nadpriemerné výsledky v oblasti zhodnocovania komunálnych odpadov (KO) a šetrí peniaze samospráve a občanom.
Realizáciou triedeného zberu jednotlivých zložiek komunálneho odpadu a následne ich recykláciou môžeme znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu (ďalej len zvyškového odpadu) na malý zlomok jeho pôvodného množstva. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že v konečnom dôsledku to nemusí byť viac ako 16 % zo všetkých komunálnych odpadov. Zvyškový odpad tvoria väčšinou také odpady (materiály), ktoré sú považované za nevhodné k ďalšiemu použitiu, nerecyklovateľné a nekompostovateľné, ale aj odpady, ktoré pôvodcovia odpadu nevytriedili v rámci triedeného zberu odpadov.
Kompostovanie biologických odpadov je pravdepodobne najstaršou recyklačnou technológiou, ktorá bola kedy popísaná. Bolo o ňom popísaných množstvo článkov, letákov, brožúr a dokonca aj knižiek. Často krát sa však stáva, že tzv. "zaručené informácie" nevychádzajú z vedeckých poznatkov ani praktických skúseností, ale sú iba nepresnými prekladmi zo zahraničných zdrojov. Tak sa podarili rozšíriť medzi širokú verejnosť niektoré "nepresnosti", ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú zbytočné škody na životnom prostredí, zdraví ľudí a zvierat alebo v tom lepšom prípade oberajú záhradkárov o drahocennú surovinu a peniaze. Teraz sa pokúsim odpovedať na najčastejšie otázky, ktoré dostávam na prednáškach a stretnutiach so záhradkármi. Možno sa mi podarí prekonať aj niektoré mýty a napomôcť tak k rozšíreniu správnych spôsobov kompostovania.
|
Priatelia Zeme – SPZ
|
|
