Zlepšením stravovania, hygieny a lekárskej starostlivosti sa počas minulého storočia zdravotný stav detí vo všeobecnosti výrazne zlepšil. Niektoré zdravotné problémy detí sa aj napriek tomu zhoršujú:

• Výskyt rakoviny u detí do 15 rokov sa v USA v rokoch 1974-1991 zvýšil o 10%, a počet prípadov najbežnejšieho typu leukémie, akútnej lymfoblastickej leukémie, sa v USA v rokoch 1973 až 1994 zvyšoval každoročne o jedno percento. Výskyt zhubných nádorov mozgu sa ročne zvyšoval o dve percentá. Údaje z Anglicka a Walesu hovoria, že v období rokov 1971 až 1992 sa výskyt leukémie zvýšil asi o 15%.
• Zo štúdie zaoberajúcej sa výskytom vrodených porúch vyplýva, že u žien žijúcich v blízkosti skládok s nebezpečnými odpadmi bola tendencia výskytu vrodených chýb u novorodencov zvýšená až o tretinu oproti tým ženám, ktoré nebývali v blízkosti takýchto lokalít.
• Podľa nedávnych prieskumov sa americké dievčatá dostávajú do puberty skôr ako v minulosti, ak sa riadime údajmi zo starších štúdií. Tento rýchlejší nástup puberty môže byť potencionálne ovplyvnený aj pôsobením chemikálií, o čom svedčia výsledky nedávno robenej štúdie, v ktorej sa porovnával začiatok puberty detí s hladinami dvoch skupín syntetických perzistentných chemikálií - PCB a DDE látok - (detailnejšie o týchto chemikáliách viď text nasledujúcej kapitoly) v telách ich matiek počas tehotenstva. Dievčatá, ktorých matky mali v maternicovom tkanive najvyššie obsahy DDE a PCB látok a teda boli počas vnútromaternicového vývoja najviac vystavené pôsobeniu týchto chemikálií, sa dostali do puberty o 11 mesiacov skôr ako dievčatá, ktoré boli účinkom chemikálií vystavené menej. Začiatok puberty u chlapcov nebol ovplyvnený. Z iných štúdií vyplýva, že dievčatá, u ktorých sa začne puberta skôr, sú viac náchylné na rakovinu prsníkov.
• V krajinách ako sú Dánsko, Holandsko, Švédsko, Nemecko, Nórsko, Fínsko, Kanada a USA bol za posledných 20-40 rokov zaznamenaný pokles pomeru novonarodených chlapcov a dievčat, takže chlapcov sa rodí menej ako by sa normálne očakávalo. Nie je vysvetlené prečo sa tak deje, ale znečistenie životného prostredia a chemikálie ovplyvňujúce hormonálnu činnosť sa považujú za jedny z možných príčin tohto stavu. V prospech takejto hypotézy hovoria aj údaje z talianskeho Sevesa, kde sa po havárii v továrni dostalo do okolia veľké množstvo dioxínov (viď nižšie). U deviatich manželských párov, ktoré boli najviac postihnuté dioxínovou haváriou, sa počas nasledujúcich 8 rokov narodilo v rodinách 12 dcér a ani jeden syn.
• V posledných desaťročiach sa veľmi rozšírila astma u detí (ale aj u dospelých). Praktickí lekári zaznamenali u detí predškolského veku v roku 1993 päťkrát viac nových prípadov astmy než v roku 1979, a počet dospelých, ktorí svojho lekára navštívili s astmatickými problémami sa v rokoch 1971 až 1991 strojnásobil. V Anglicku boli v roku 1997 pacientom vydané lieky proti astme v hodnote 438 miliónov libier, a celkové náklady na liečenie astmy tvorili asi dve percentá netto výdajov na zdravotníctvo. Je známe, že znečistenie ovzdušia môže vyvolávať astmatické záchvaty, ale dosiaľ nebolo objasnené prečo sa rady astmatikov tak enormne rozširujú. Teoreticky to môže byť spôsobené viacerými faktormi: spôsobom stravovania, zvýšeným výskytom prachových roztočov v zle vetraných domácnostiach, ale aj spolupôsobením rôznych chemikálií vyskytujúcich sa predovšetkým v domácnostiach.