V Košiciach otvorila firma McDonald's svoju stravovaciu prevádzku, na svete otvára v priemere každé 4 hodiny ďalšiu. Napriek tomu, že ročne dáva táto gigantická firma na reklamu a propagáciu takmer 2 bilióny USD, je predmetom mnohých protestov zo strany ochrancov životného prostredia, zástancov zdravej výživy a pod.

Našim cieľom je poskytnúť Vám širšie informácie, na základe ktorých sa budete môcť lepšie rozhodovať o svojej návšteve v tomto či podobnom zariadení a na základe toho voliť medzi nimi a ekologickými aj zdravotne šetrnejšími alternatívami.

 

Prečo práve McDonald's?   Nadmerná produkcia zbytočných odpadov, propagácia a rozširovanie pomerne nezdravej stravy, prehnaná reklama zneužívajúca vplyv na deti, a potláčanie miestnych kultúrnych zvyklostí sú najčastejšími dôvodmi protestov. Pre  mnohých sa však McDonald's stal symbolom konzumnej, unifikovanej spoločnosti. Aká je skutočnosť ?  Pre objektívnosť je najlepšie ak necháme hovoriť fakty.

McDonald's zbytočne zvyšuje množstvo odpadov a plytvá surovinami z prírodných zdrojov - používaním zbytočných obalov a riadov na jedno použitie. Pouháre, vrchnáky a pod. sú na jediné použitie. McD zabalí všetko bez ohľadu na to, či to budete konzumovať hneď (teda aj keď je to zbytočné). Jedna prevádzka McD vyprodukuje v priemere denne 64 kilogramov obalového odpadu okrem balenia pokrmov [9], ročne do 24 ton. Ak to vynásobíme počtom cca 25 000 stravovacích zariadení McD, vyjde nám takmer 6000 000 ton odpadov. Spolu s balením pokrmov sa toto množstvo môže šplhať až ku 1 miliónu ton obalového materiálu, ktorý sa často len po 5 minútach používania vyhadzuje ako odpad [25]. Ten je vo väčšine prípadov odvážaný na skládky i do spaľovní, ktoré majú viacero škodlivých dopadov na životné prostredie (niekedy sú tiež ako smetie porozhadzované po uliciach). Svetovo uznávaná hierarchia riešenia problémov s odpadmi uvádza: 1. v prvom rade predchádzajme vzniku odpadov, 2. opätovne používajme ( výrobky, obaly), až potom 3. recyklujme. Na záver platí: čo najmenej zneškodňujme odpad na skládkach, v spaľovniach. Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. Časť materiálov, ktoré používa McD sú (polyetylén, polystyrén), ktoré sú problematicky recyklovateľné, zvlášť na Slovensku, kde je pre ne málo spracovateľských kapacít a aj tie majú rôzne problémy.
Plast je vyrobený z neobnovuteľnej suroviny - ropy (ktorej známe zásoby sa odhadujú na cca 40 až 50 rokov) - len pri doprave z nej uniká 3,5 milióna ton ročne do morí [26], pri výrobe spôsobuje ďalšie znečisťovanie.
Podľa informácií McD, hlavnou zložkou ich komunálneho odpadu je papier (cca 70%), z ktorého väčšina však končí na spomínaných skládkach a spaľovniach. Jeho recyklácia je z väčšej časti nemožná, pretože väčšina papiera je znečistená od potravinových zvyškov ( umastený papier sa nemôže recyklovať ). Tým sa nepriamo zvyšuje dopyt po ťažbe dreva z lesov pre nový papier - recyklovanie papiera prebieha len cca 3 až 5 krát za sebou, potom to už technicky nie je možné. Preto aj keď McD používa z časti recyklovaný papier ( napr. 72% ), tým že ho vo väčšine znečistí a "pošle" na skládky, vytváre zbytočne zvýšený dopyt po papieri. Aj v recyklovanom papieri používanom McD je časť z novej suroviny - zo stromov (napr. 28%) - a ďalšia časť sa neskôr musí tiež získavať z lesov. Recyklácia nie je úplným riešením problémov s odpadmi, má svoje obmedzenia aj negatíva ( produkuje sa pri nej isté znečistenie, niekedy má kapacitné obmedzenia, ...) Aj papierovému odpadu je potrebné v prvom rade predchádzať a minimalizovať ho. Používanie jednorazového riadu a obalov sa McD snaží ospravedlňovať nižšou spotrebou vody na umývanie riadu. Ak ale chceme plasty triediť a poskytovať na recykláciu, musíme ich tiež umyť od nečistôt. Recyklácia samotná potom ešte potrebuje množstvo dopravy do závodov na recykláciu, energiu atď. Ak končí ako odpad na skládkach či v spaľovniach, je potrebná výroba nových produktov, ktorá spotrebováva množstvá surovín, energie a vody, pričom sa produkuje znečistenie... Z porovnania medzi porcelánovým a polystyrénovým jednorazovým riadom, ktoré priviedol Carl O. Gensch z Ekoinštitútu vo Freiburgu vyplýva, že na výrobu a likvidáciu polystyrénu sa spotrebuje 7 násobne viac vody, viac energie a z toho plynúcich škodlivých emisií. Jednorazové obaly zaťažujú nielen prírodu, ale aj našu peňaženku. Cena obalov je vždy započítaná v cene tovaru. Prečo kupovať tovar v zbytočných a jednorazových obaloch, ktoré škodia životnému prostrediu a našej peňaženke, ak môžeme voliť spôsoby lacnejšie a šetrnejšie k životu okolo nás ?

Lesy - nevyhnutné pre život na Zemi, s množstbom dôležitých funkcií - sú ničené závratným tempom po celom svete, mnohými nadnárodnými spoločnosťami [27]. Viaceré vedecké práce doložili a obecne sa uznáva, že zvýšená spotreba mäsa ( hovädzie), aj vo forme hamburgerov, je jednou z príčin nárastu chovu dobytka v krajinách dažďových pralesov, čo je hlavnou príčinou odlasňovania. Každú sekundu sa vypáli/vyklčuje kus dažďového pralesa o rozlohe futbalového ihriska, ročne je to rozloha cca bývalého Západného Nemecka. V dôsledku tohoto plienenia pralesov dochádza k vyhubeniu cca 20 000 živ. druhov každý rok [12]. McD sú najväčším užívateľom hovädzieho mäsa na svete [2] a v množstve reklám propagujú a nabádajú ku konzumácii svojich jedál s veľkým zastúpením mäsa. Metán produkovaný obrovskými stádami dobytka pre mäsový priemysel je jedným z hlavných plynov prispievajúcich k problémom klimatických zmien [3].

Moderné intenzívne poľnohospodárstvo používa množstvá chemikálií, ktoré škodia životnému prostrediu [4]. Na pokrytie nadmernej spotreby mäsa je potrebné získavať nadmerne veľa pôdy - a tá sa získava vo väčšine prípadov z lesov, ktoré ubúdajú [10]. Ako mnohí odborníci na lesné ekosystémy, tak svetová zdravotnícka organizácia WHO sa zhodujú, že je potrebné znížiť spotrebu mäsa v priemyselných krajinách ako je napríklad naša. Strava propagovaná a šírená v McD v SR ide ale skôr opačným smerom.
Firma McD priznala niektoré svoje aktivity, ktoré súviseli s ničením pralesov v treťom svete - priznali, že používali mäso zvierat chovaných na bývalom pralesnom území [1]. Medzi územiami, ktoré McD označil za dodávateľov hovädzieho mäsa v Brazílii, sa nacházdali aj územia nedávno vyklčovaných území pralesa [1]. Takisto priznali dovoz brazílskeho hovädzieho mäsa do V. Británie v 80-tych rokoch [6]. Tiež priznali, že používali hovädzinu v Kostarike z dobytka chovaného na pôde predtým zalesnenej dažďovými pralesmi až do 60-tych rokov [28].
McD tvrdia, že hovädzie mäso, ktoré používajú, až na niekoľko výnimiek pochádza z krajiny, v ktorej je daná pobočka. V hamburgeroch sa z íá% používa mäso z kráv chovaných pre mlieko a tým pádom nekŕmených sójou (6, tvrdenie McD). No faktom bolo, že napríklad v Nemecku sa do krmiva, ktoré podporuje tvorbu mlieka ešte nedávno dávala z 15,5% sója dovážaná prevažne z Latinskej Ameriky. V Brazílii, druhom najväčšom vývozcovi sóje, odmietol minister životného prostredia José Lutzenburger pri stretnutí s manažérom McD potvrdiť, že sa McD nepodieľa na ničení pralesa [5]. Aj keď sa McD priame ničenie pralesov nedá dokázať, výstižne to vyjadril Charles Secret, výkonný riaditeľ renomovanej organizácie Friends of the Earth na súde: "spoločnosť McDonald's ako celosvetový dodávateľ produktov z hovädzieho mäsa na veľké trhy, musí uznať istú zodpovednosť za povzbudzovanie takého vývoja a tlaky ohľadom využívania krajiny, ktoré vedú k vyrubovaniu pralesov" [7].

MUDr. Bukovský, odborník na zdravú výživu uvádza: "Najväčší problém produktov McDonald's z pohľadu výživy predstavuje obrovský obsah tuku a soli. Podiel tuku vo väčšine výrobkov predstavuje vážne ohrozenie zdravia najmä pre častých konzumentov a stálych zákazníkov McD. Jeden hamburger ešte nikoho nezabil, to je jasné. Lenže McD ich predáva ročne niekoľko miliárd a aj do nás chcú dostať viac ako ten jeden." [21]
Expert na rakovinu (svedok McD v súdnom procese McLibel) potvrdil, že je veľmi rozumné verejnosť oboznámiť s tým, že strava s vysokým obsahom tukov, cukru, živočíšnych produktov a soli a chudobná na vlákninu, vitamíny a minerály "je dávaná do súvisu so zdravotnými problémami ako zvýšené riziko srdcových ochorení, niektorých druhov rakoviny, cukrovky" [22]. Prof. Verner Wheelock uznal, že typické jedlo McD má vysoký obsaah tuku, nasýtených tukov a sodíka [23]. Paul Preston (prezident McD v UK) priznal, že produkty McD boli chudobné na vlákninu [24]. McD pripustili, že boli zodpovední za dva vážne prípady vypuknutia otravy potravinami - za epidémiu E.COLI 0157 z potravín v USA v roku 1982, ktorá postihla 47 ľudí a v Prestone (V. Británia) v roku 1982, kedy ľudia utrpeli vážne zlyhanie obličiek [29]. Naviac mnohí chovatelia zvierat bežne dávajú zvieratám nemalé dávky antibiotík, aby tak predchádzali rôznym chorobám. Antibiotiká, pesticídy obsiahnuté v krmive sa usádzajú v tkanivách zvierat a stávajú sa súčasťou konzumovaného mäsa [12].
S rastúcimi vedomosťami o výžive si čoraz väčší priestor získavajú menšie siete a zariadenia, ktoré ponúkajú nielen rýchlu obsluhu, ale aj racionálnu výživu. Napríklad v Kalifornii ťahá "mastný" McDonald's za kratší koniec v súboji s chutnou a zdravou mexickou stravou (kukuričné placky plnené fazuľovým pyré s čerstvou zeleninou v zariadeniach TacoBell sú také chutné,že im podľahne takmer každý) [21].
Zdravším spôsobom je strava menej mäsitá, s vyšším podielom vlákniny, bohatá na zeleninu, ovocie, kvalitné obiloviny, z miestnych zdrojov, pokiaľ možno od ekologicky hospodáriacich pestovateľov.

McDonald's používa cielené reklamné akcie zamerané na deti zneužívajúc ich ľahkú ovplyvniteľnosť, dôverčivosť. Mnoho dospelých je voči reklame tejto firmy imúnnych, preto sa zameriava hlavne na deti, ktoré sú výborným prostriedkom, ako dostať do predajne aj ich rodičov. Neetickosť takého jednania uznal aj súd vo Veľkej Británii počas sporu McD a dvoch občianskych aktivistov: "Kritika uvádzaná v letáku ohľadom využívania detí tým, že ich používa ako ľahšie ovplyvniteľné subjekty reklám, ktoré potom vyvíjajú nátlak na rodičov, aby navštívili McD, je oprávnená". Sám šéf marketingu McD na súde povedal, že "deti sú panenskou pôdou pokiaľ ich o ich využitie pre potreby marketingu" [13]. Zároveň si takto "vychovávajú" konzumentov. Farebné triky s papierovými čiapkami, brčkami, balónikmi a hračkami manipulujú vedomie detí [15], ktoré si potom myslia, že "nie sú normálne" keď k McD nechodia. O tých horších stránkach im nik z McD nepovie. Tak potravinárske spoločnosti robia deti zamilovanými do hotových jedál zdravotne nevhodného zloženia. Pri častej konzumácii sú v neskoršom veku disponované k obezite, vysokému krvnému tlaku, zvýšenému riziku civilizačných chorôb ako sú niektoré druhy rakoviny [12].

V iných krajinách už rastie počet rodičov, ktorí sa sťažujú na prehnanú reklamu pôsobiacu na ich deti. Vo Švédsku je klaun Ronald zakázaný [12]. Nesprávnosť takýchto praktík si uvedomil aj pôvodný predstaviteľ klauna Ronalda - Geoff Giuliano, ktorý opustil toto zamestnanie, stal sa vegetariánom a verejne sa ospravedlnil deťom: "... vtláčal som deťom do hláv nezmysly, aby robili niečo nesprávne. Ospravedlňujem sa im".

Reštaurácie McDonald's vyzerajú všade vo svete veľmi podobne, ponúkajú rovnaké jedlo s rovnakými zbytočnými obalmi, rovnakými spôsobmi, zamestnanci nosia všade rovnaké oblečenie. Stále väčší počet nablýskaných rýchlobufetov McD (dnes cca 25 000 na svete) prispieva k rastúcej uniformite konzumného spôsobu života a vytláčaniu miestnych osobitostí, zvyklostí. Už samotný spôsob stolovania s jednorazovým riadom, nadbytočnými obalmi a niektorými ďalšími prvkami sa vymiká a dehonestuje miestne zaužívanú kultúru stolovania. Reklamou a kapitálom si táto nadnárodná korporácia obyčajných rýchlo-bufetov vytvára imidž superfirmy, hlavne v krajinách "východného bloku". Na mieste, ktoré zaberá McDonald's mohlo byť otvorené občerstvenie (či reštaurácia) viac na báze miestnych zdrojov, so zdravším jedlom, s menšou produkciou odpadov, odrážajúca miestny kolorit.
Košice sú známe zdravým lokálpatriotizmom svojich obyvateľov. Nedávno zrekonštruovali svoje historické centrum, ktoré je vysoko cenené na Slovensku i v zahraničí. Svedčí o tom, že Košičanom záleží na udržaní historického koloritu a miestnych zvyklostí a pristupujú s úctou k miestnym tradíciám. Chceme vás preto poprosiť, aby ste citlivo zvážili svoju podporu prílevu uniformných trendov, ktoré zaplavujú naše masto. Košice by si mali zachovať vlastnú krásnu tvár. Žiadny američan nepríde na Slovensko obdivovať McDonald's, ktorí vlastnia viac ako 25 000 reštaurácií v 115 krajinách sveta a každé 4 hodiny niekde vo svete otvárajú novú.
Predstavitelia McD sa netaja, že cieľom spoločnosti je ovládnutie svetového trhu a globálna dominancia [18]. "Snívam o Amerike," hovorí predseda správnej rady firmy Michael Quinlan "v ktorej by nikto nemal k najbližšiemu McDonaldovi ďalej ako 4 minúty, či už autom alebo pešo." A čo na to drobní miestni podnikatelia v ostatných stravovacích zariadeniach? Ako môžu konkurovať nadnárodnému gigantovi s ročným obratom 35 979,5 miliárd dolárov [16], keď sami nemajú za sebou zväčša takmer žiadny kapitál, ale pred sebou ťažké ekonomické podmienky súčasnosti ?

Mäsovýroba je omnoho náročnejšia na plochu ako rastlinná - dve tretiny svetovej produkcie obilia a strukovín, najmä sóje, spotrebuje dnes dobytok. Čo by sa stalo, keby ľudia znížili medzičlánok - dobytok - a živili by sa viac rastlinnou potravou, tak ako to odporúčajú lekári - odborníci na zdravú výživu? Len množstvo obilnín a strukovín, ktoré skonzumuje americký dobytok, by stačilo na obživu 1,3 miliardy ľudí ! Pričom každé 2 sekundy zomiera vo svete jedno dieťa hladom, na podvýživu, nedostatok potravy. Niekedy dochádza v krajinách tretieho sveta k problémom s nedostatkom potravy z dôvodu, že na miestnej pôde sa pestujú komerčné plodiny určené v nadmernej miere na vývoz do bohatých priemyselných krajín prvého sveta, namiesto plodín dennej potreby. Keby sa znížila spotreba mäsa len o 10% (odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie je 50%) uživilo by sa naviac 300 miliónov ľudí [10]. Nie sú to vážne dôvody zamyslieť sa, či nezvýšiť mieru zeleniny, ovocia, obilovín v našom jedálničku na úkor mäsa a zameriavať sa na miestne produkty?

Nasledovné dobre mienené rady prosím berte len ako námety, v žiadnom prípade nie ako nejaké dogmy.
- Skúste prosím porozmýšľať nad uvedenými problémami. Pomôcť znížiť uvedené negatíva môžete vyhýbaním sa - nenakupovaním v McDonald's a v stravovacích zariadeniach s podobnými nevhodnými spôsobmi. Uprednostniť môžeme reštaurácie malých miestnych podnikateľov, odrážajúcich aspoň čiastočne miestny kolorit, s ohľaduplnejším prístupom k životnému prostrediu a zdraviu.
- Napíšte list starostovi MČ Košice - staré mesto so žiadosťou, aby bola stravovacím prevádzkam uložená povinnosť používať opakovane používaný riad a aby sa nepoužívali zbytočné obaly, pokiaľ si zákazník neodnáša jedlo so sebou.
- Negatíva uvedené v materiále su spojené aj s inými veľkými priemyselnými korporáciami - skúste sa o ne viac zaujímať, nepodporovať ich škodlivé spôsoby. Vyhľadávajme a uprednostňujme ekologicky a zdravotne šetrnejšie alternatívy.
- Ak vás tieto problémy zaujali a chcete pomôcť, povedzte o nich svojim priateľom. Rozmnožte tento materiál, distribujte ho vo svojom okolí, medzi priateľmi, v škole, na pracovisku. Požiadajte nás o podrobnejšie informácie. Podporte našu činnosť pre ochranu životného prostredia a prírody - staňte sa členom Spoločnosti priateľov Zeme.

Zdroje:

[1] Otváracia reč McDonald's o Kostarike (1/50/8), Svedectvo experta obhajoby - medzi územiami, ktoré McD označuje za dodávateľov hovädzieho v Brazílii, sa nachádzajú územia nedávno vyklčovaných bývalých území pralesa (251/18 - 23), súdny proces McLibel

[2] "Zaujímavé fakty o McDonald's UK 1984, svedectvo zástupcu McD (288/5/39)

[3] Pamflet McD Let's growing America (287/22)

[4] Svedectvo bývalého chovateľa dobytka v USA (233/8/54), rôzne základné texty napr. "Silent spring" od Rachel Carson, "Atlas životného prostredia", WWF 1990 str. 105-108, "Beyond Beef"

[5] Natur 7/91, preklad D. Rosecký

[6] Súdny proces, McD Corporation a McD Restaurants Limited VS Helen Marie Steel a David Morris ( v tomto materiále skrátene označovaný ako McLibel ) 78. deň, str.21

[7] Súdny proces, McD Corporation a McD Restaurants Limited VS Helen Marie Steel a David Morris ( v tomto materiále skrátene označovaný ako McLibel ) 251. deň, str.18-23

[8] Súdny proces, McD Corporation a McD Restaurants Limited VS Helen Marie Steel a David Morris ( v tomto materiále skrátene označovaný ako McLibel ) 240. deň, str.34

[9] Súdny proces, McD Corporation a McD Restaurants Limited VS Helen Marie Steel a David Morris ( v tomto materiále skrátene označovaný ako McLibel ) 9. deň, str.24-25

[10] Martin Janek, Stanislav Muntág, Kult mäsa - racionálna výživa ?, Vega 1992

[11] Jde o přežití, A. Gordon, D. Suzuki, 1990, str. 102

[12] List faktov ku kampani: McDonalda nechceme!, SZ 1997

[13] Súdny proces, McD Corporation a McD Restaurants Limited VS Helen Marie Steel a David Morris ( v tomto materiále skrátene označovaný ako McLibel ) 21. deň, str.56, v.11

[14] McDonald's Corporation výročná správa 1995, str.9

[15] Reklamy McD Happy Meals (pozn. špeciálne balíčky pre deti), hračky, Ronald McD atď. McD manuál pre prevádzky 1990-91, str. 653, 654, 659, 660 ( 44 deň súdneho procesu, str. 37-41)

[16] Tlačová informácia McD Slovakia, 16.7.1999, str.10

[17] Komentár (exekutíva výkonná zložka) McD súhlasí, že cieľom korporácie je vytváranie ziskov (4/80/7)

[18] Výročná správa McD Corporation 1995, str.7

[19] Komentár - napr. protesty miestnych obyvateľov, miestne rodinné podniky (stravovacie zariadenia), ktoré boli pripravené o živobytie.

[20] Tlačová informácia McD Slovakia, 16.7.1999, str.10

[21] MUDr. Bukovský Igor, Ing. Peter Čižniar, Privítanie ako sa patrí, list faktov o kampani: McD nechceme!, SZ 1997

[22] Súdny proces McD Corporation a McD Restaurants Limited VS Helen Marie Steel a David Morris, 22. deň, str.32, riadok 19, správa WHO 1990, str.157, svedectvo poradcu pre výživu, 14. deň, str.75, r.8, deň 21, str.49, r.14.

[23] Odborný svedok McD, súdny proces, 21. deň, str.29-31

[24] Súdny proces McD Corporation a McD Restaurants Limited VS Helen Marie Steel a David Morris, 25. deň, str.22, r.7

[25] List senátora Andrewa Bartletta - hovorcu demokratov v Austrálii pre problémy životného prostredia k prípadu súdneho procesu McLibel vo Veľkej Británii.

[26] World Resourses Report, 1986

[27] Správa World Wildlife Fund - "Forest in trouble", Nigel Dudley (1992) (73/12-14)

[28] Súdny proces McLibel, 1. deň, str.50. Analýza výsledkov a rozsudku v procese McLibel, júl 1997, McLibel Support Campaign

[29] Súdny proces McLibel, deň 294, str.17, deň 125, str.10, deň 66, str.20; Analýza rozsudku McLibel, júl 1997, MLSC