Keď sa na svetovom trhu začali objavovať jednorázové plienky, hlásali ich výrobcovia, že ide o revolúciu v starostlivosti o dieťa. Lenže nie je všetko zlato, čo sa leskne, a to ani v prípade plienok.

Environmentálna záťaž

Podľa štúdie organizácia Women’s Environmental Network (WEN) z Veľkej Británie je „ekologická stopa“ jednorázovej plienky dvakrát väčšia ako stopa plienky látkovej. Iné pramene uvádzajú, že pri výrobe „papierových“ plienok sa spotrebuje až desaťkrát viac surovín, trikrát viac energie a taktiež sa znečistí vzduch viac ako pri výrobe plienok bavlnených, i keď do toho zarátame spotrebou energie na ich pranie a žehlenie.

Najviac zaťažujú jednorázové plienky životné prostredie horami odpadov. Dieťa spotrebuje v priemere denne 5-6 jednorázových plienok, a to za dva roky, počas ktorých dieťa plienky potrebuje, činí 4000 plienok. Tie v nasiaknutom stave vážia okolo 1 tony. Také množstvo odpadu vyprodukujú za rovnakú dobu 2 dospelí ľudia.

Nevýhodou jednorázových plienok je, že obsahujú aj umelé hmoty – priepustnú polypropylénovú fóliu na zabezpečenie „suchého pocitu“, nepriepustnú polyetylénovú fóliu na ochranu oblečenia, polyakryláty k zvýšeniu absorbčnej schopnosti celulózy. Hmotnosť umelých hmôt v plienke je síce zanedbateľná, no v súčasnosti znemožňuje ich recykláciu a zmysluplné kompostovanie.

Preto sú jednorázové plienky spolu s ostatným odpadom zneškodňované, čo so sebou prináša množstvo environmentálnych a zdravotných rizík. Jednou z možností je ich skládkovanie (v SR najpoužívanejší spôsob zneškodňovania odpadov). Väčšina z jednorázovej plienky je ľahko rozložiteľná (25% odpadu z plienky je papier a plast, zvyšok moč a stolica). Preto tento odpad spôsobuje problémy podobne ako ostatné biologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Ich rozkladom sa v nevhodných anaeróbnych podmienkach uvoľňujú kyseliny, ktoré rozpúšťajú kovy a tieto látky potom zamorujú skládku. Hrozí nebezpečenstvo priesaku skládky a kontaminácie podzemných vôd. Odborníci bijú na poplach kvôli tvorbe skládkových plynov, kde má majoritné zastúpenie metán, ktorý výraznou mierou prispieva k zmene globálnej klímy (tzv. skleníkový efekt). Hnijúci odpad taktiež zaťažuje okolie zápachom a parazitmi.

Látkovú plienku aj po „zodratí“ spôsobenom mnohonásobným použitím, je možné používať ako handru a nakoniec môže byť bez väčších problémov skompostovaná napr. na vašej záhradke.

Nesmieme zabudnúť ani na dopravu – tých 4000 plienok sa musí z továrne dostať k zákazníkom, 1 tona odpadu zase na skládky alebo do spaľovne. Látkové plienky nakúpime len raz – 60 kusov väčšinou vystačí i na dve a viac detí. Vplyv na životné prostredie môžeme vo veľkej miere ovplyvniť sami – ak budeme optimálne plniť pračku, prať iba na 60 °C v bezfosfátovom pracom prášku a sušiť na voľnom vzduchu. Žehlenie prádla nieje od 3 mesiacov veku dieťaťa nevyhnutné – z hygienického hľadiska to dieťa nepotrebuje a vy ušetríte elektrinu a čas. Z hľadiska vplyvu na životné prostredie látkové plienky vyhrávajú na celej čiare.

Lacnejšie alebo drahšie?

Medzi mamičkami je rozšírený názor, že jednorázové plienky sú síce drahšie pri nákupe, ale ekonomické náklady sa zrovnajú výdavkami na pranie a žehlenie plienok látkových. Vzal som teda papier a pero, faktúry za el. energiu a vodu, technickú dokumentáciu od pračky a žehličky, urobil som malý prieskum v diskusiách mamičiek na internete a počítal som. Výsledkom som bol sám prekvapený.

Pri mojich výpočtoch som bral do úvahy ako dobu prebaľovania 2 roky – dnes je to ale kvôli používaniu jednorázových plienok často krát i viac, pretože deti sú stále v „suchu“ a nemajú motiváciu kontrolovať svoje potreby. Počítal som, že dieťa spotrebuje priemerne denne 5-6 jednorázových plienok, za dva roky teda približne 4000 ks, čo je pri priemernej cene 7 Sk cca 28 000,-Sk. Za látkové plienky, ktoré stoja 50,-Sk a ktorých nám postačí 60 ks, zaplatíme 3 000,-Sk. Látkové plienky sa musia prať a v prvých týždňoch aj žehliť. Z môjho internetového prieskumu vyplynulo, že plienky sa perú väčšinou v 2-3 várkach za týždeň, teda maximálne 312 praní za 2 roky; po 3 mesiacoch už väčšina rodičov nežehlí, predtým táto činnosť zaberá asi 1 hodinu denne. Spotrebu elektriny na pranie s predpieraním som počítali 3 kWh – za 312 praní sa spotrebuje 936 kWh v cene 4,-Sk, teda celkom 3 750,-Sk, na žehlenie je potrebných 0,3 kWh za deň, za 3 mesiace teda asi 30 kWh, tj. 120,-Sk. Na pranie je ešte potrebná voda – naša pračka spotrebuje 100 l, za 312 cyklov to je 31,2 m3 vody. To pri cene asi 35,-Sk/m3, zaplatím teda cca 1 100,-Sk. Medzi významné položky patrí aj prací prášok. Na jednu várku sa spotrebuje asi 100 -150 g v cene okolo 12,-Sk (to sú ceny detských práškov Batole a Baby Tesco), náklady za prášok sú za dva roky 3 750,-Sk. Pračka našej domácnosti doteraz vydržala 12 rokov a stála cca 10 000,-Sk, z čoho som vypočítal ročnú amortizáciu cca 840,-Sk. Celkové náklady na pranie a žehlenie sú okolo 9 560,-Sk + 3 000,-Sk za nákup plienok.
Plátené plienky, ich pranie a žehlenie v mojich výpočtoch stálo domácnosť počas dvojročného nosenia cca 12 560,-Sk.

Len nákup jednorázových plienok nás stojí počas dvojročného nosenia 28 000,-Sk.

Rozdiel je teda cca 15 440,-Sk (to už je slušný mesačný príjem) v prospech látkových plienok.
Vstupné údaje sú zaokrúhľované, konkrétne zisky sa budú líšiť i podľa ceny vody, druhu pracieho prášku a toho, akú práčku a žehličku máme. Pri našich výpočtoch sme zanedbali poplatky za odpad.

Je samozrejme, že konečný výber, či použijete plátenú alebo jednorázovú plienku je iba na vás. Uprednostníte drahšiu variantu a vlastné pohodlie na úkor životného prostredia, v ktorom žijeme my, naše ratolesti a chcú žiť aj budúce generácie?

Branislav Moňok

Zdroje:
www.ekolist.cz
www.dieta.sk
www.pleny.cz/sk/
www.babetko.sk