Nová štúdia Ministerstva zdravotníctva štátu New York oznámila, že ženy žijúce blízko skládok, kde uniká plyn, majú štvornásobne zvýšenú pravdepodobnosť rakoviny močového mechúra alebo leukémie (rakoviny buniek tvoriacich krv).

Nová štúdia skúmala výskyt siedmich druhov rakoviny medzi mužmi a ženami žijúcimi v blízkosti 38 skládok, kde sa predpokladá únik prirodzene sa vyskytujúceho skládkového plynu do okolitého vzduchu. Zo 14 skúmaných druhov rakoviny (7 u mužov a 7 u žien), sa 10 (alebo 71%) našlo zvýšených ale iba dva, (rakovina močového mechúra a leukémia u žien), dosiahli štatistickú význačnosť na 5% úrovni. Medzi siedmimi skúmanými druhmi boli leukémia, non-Hodgkinov lymfóm, rakovina pečene, pľúc, obličiek, močového mechúra a mozgu. U žien žijúcich v blízkosti skládok bol zvýšený výskyt všetkých siedmich druhov rakoviny. U mužov bol výskumom zistený (aj keď štatisticky nezávažný) výskyt rakoviny pľúc, močového mechúra a leukémie.

Na New Yorkskej štúdii je najprekvapivejšie to, že skúmala iba 38 skládok. Ministerstvo zdravia začalo sledovať 131 skládok, ale napokon z nich skúmalo iba 38 (29%), na základe toho, že iba týchto 38 pravdepodobne uvoľňovalo plyny. Naproti tomu, štúdia 356 Kalifornských skládok z roku 1990 zistila, že 240 z nich 67 %) vypúšťalo jedno alebo viac toxických rozpúšťadiel.[2] Nie je jasné, prečo New Yorkské úrady predpokladali, že plyny unikajú iba z 29 % New Yorkských skládok, keď bolo namerané, že toxické plyny unikali zo 67 % skládok testovaných v Kalifornii.

Skládkový plyn pozostáva z prirodzene sa objavujúceho metánu a oxidu uhličitého (CO2), kroré sa tvoria vo vnútri skládky, počas procesu rozkladania odpadu. S tvoriacimi sa plynmi sa zvyšuje tlak vo vnútri skládky, nútiac plyny do pohybu. Niektoré z plynov unikajú cez okolitú pôdu alebo sa jednoducho posúvajú smerom hore, kde sa odlučujú.

Poväčšine skládkové plyny, ktoré zo skládky unikajú, nesú so sebou toxické chemikálie ako riedidlá (farieb), rozpúšťadlá, pesticídy a ďalšie nebezpečné prchavé organické zlúčeniny (VOCs)*, mnohé z nich chlórov(an)é.

Ministerstvo zdravotníctva štátu New York skúmalo únik VOCs z 25 skládok a oznámilo v unikajúcich plynoch výskyt chemikálií z chemického čistenia (tetrachlóretylénu), trichlóretylénu, toluénu; 1,1,1-trichlóretánu, benzénu, vinylchloridu, xylénu, etylbenzénu, metylén chloridu; 1,2-dichlóretylénu a chloroformu.

Toto nebola prvá štúdia ukazujúca, že ľudia žijúci blízko skládok majú zvýšený výskyt rakoviny. Štúdia rodín žijúcich blízko veľkej skládky (tuhého) komunálneho odpadu - Miron Quarry v Montreale, Quebeku, z roku 1995 zaznamenala zvýšený výskyt rakovín žalúdka, pečene, prostaty a pľúc u mužov a rakovín žalúdka a krčka / maternice u žien. [3]

Štúdia z roku 1984 oznamuje, že u mužov, (ale nie u žien), žijúcich v blízkosti miesta skládky Drake Superfund v Pennsylvánii, (USA), bol nadmerný výskyt rakovín močového mechúra, hoci nemohlo byť vylúčené, že pracovné expozície boli pôvodom týchto rakovín. [4]

Štúdia z roku 1990 zistila zvýšený výskyt rakovín močového mechúra v severozápadnom Illinois, (USA), kde skládka kontaminovala (znečistila) zdroj komunálnej vody trichlóretylénom, tetrachlóretylénom a inými chlórov(an)ými rozpúšťadlami. [5]

Štúdia Americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) z roku 1989 skúmala 593 skládok odpadu v 339 Amerických okresoch (krajoch), odhadujúc zvýšený výskyt rakoviny močového mechúra, pľúc, žalúdka a konečníka v okresoch s najvyššou koncentráciou skládok odpadu. [6]

Zvýšený výskyt leukémie bol oznámený v obci blízko čiernej skládky toxického odpadu v Severnom Porýní - Westfálsku, v Nemecku. [7]

Štúdia detí s leukémiou vo Woburne, Massachusets, štatisticky spojila (zlúčila) choroby so zásobami pitnej vody, ktoré boli kontaminované skládkou odpadu. [8]

Leukémia a rakovina močového mechúra sú teda najbežnejšie oznamované rakoviny medzi obyvateľstvom žijúcim blízko skládok, čo podporuje nedávne zistenia v New Yorku.

Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že bývanie v blízkosti skládok je zdraviu nebezpečné a nezáleží na tom, či je to skládka tuhého komunálneho alebo nebezpečného odpadu. Skládky nebezpečného odpadu skladujú nežiaduce (nechcené) toxické zvyšky z výrobných procesov. Na druhej strane skládky komunálneho odpadu uskladňujú vyhodené výrobky, z ktorých boli mnohé vyrobené z toxických materiálov. Odpady vychádzajú z továrne zadným východom, zatiaľčo výrobky vychádzajú predným vchodom, ale potom, čo sú zakopané v zemi, oboje - odpady aj výrobky vytvárajú veľmi podobné nebezpečenstvo pre prostredie, život v prírode a ľudí. Presakujúca voda (kvapalina) produkovaná vo vnútri týchto dvoch druhov skládok je chemicky identická[9].

Najbežnejšie oznamovaný dôsledok života v blízkosti skládok je nízka hmotnosť pri narodení a malá veľkosť u detí. Prvá pozorná štúdia tohto predmetu sa uskutočnila v Love Canal blízko Niagarských vodopádov, v štáte New York. Vznámej štúdii publikovanej v roku 1989 výskumníci zistili, že deti, ktoré žili prinajmenšom 75% svojho života blízko Love Canal - smutne známej chemickej toxickej skládky - mali výrazne menšiu veľkosť ako deti, ktoré žili ďalej od skládky. Tieto výsledky obstáli dokonca aj po kontrolách hmotnosti pri narodení, sociálno - ekonomického postavenia a rodičovskej hmotnosti.[10].

Predchádzajúca štúdia (z 1984) ukázala, že deti, ktoré žili blízko Love Canal mali abnormáne nízku hmotnosť pri narodení [11]. Nasledovný rok iná štúdia potvrdila nízku hmotnosť pri narodení u detí narodených rodičom žijúcim blízko Love Canal [12]. Zdá sa, že nezostávajú žiadne ďalšie pochybnosti o tom, že deti z Love Canal boli ohrozené vystavením 20.000 ton chemických odpadov zakopaných na ich zadných dvoroch. Tieto odpady tam zostávajú a rodiny, ktoré sa do domovov v Love Canal prednedávnom nasťahovali sú pravdepodobne tiež v nebezpečenstve.

Štúdie detí, žijúcich blízko iných skládok potvrdili tieto zistenia. Štúdia rodín, žijúcich blízko skládky Lipari v New Jersey oznámili nízku hmotnosť pri narodení u detí narodených v rokoch 1971 - 1975, keď sa predpokladalo, že skládka vypúšťala najväčšie množstvo toxických látok do okolitého prostredia [13].

Štúdia ľudí , žijúcich blízko skládky BKK v Los Angeleskom okrese, v Kalifornii - USA, z roku 1997 oznamovala značne zníženú hmotnosť pri narodení u detí narodených v čase najväčšieho keď sa na skládke vykladalo najviac odpadu.

Štúdia rodín, žijúcich blízko veľkej skládky tuhého komunálneho odpadu (Miron Quarry) neďaleko Montrealu, v štáte Quebec, (v Kanade), z roku 1995 zistila 20 %-né zvýšenie pravdepodobnosti nízkej pôrodnej hmotnosti u tých, ktorí boli vystavení plynom zo skládky najviac [15].

Prinajmenšom päť štúdií oznámilo nálezy zvýšenej pravdepodobnosti vrodených porúch u detí, ktorých rodičia žijú blízko skládky. Vo Walese bola pravdepodobnosť vrodených chýb zdvojnásobená u rodín, žijúcich v blízkosti skládky Nant-y-Gwyddon [16]. Štúdia v oblasti San Francisca z roku 1990 zistila 1,5 násobné zvýšenie pravdepodobnosti vrodených chýb (poškodení) srdca a obehového systému novorodencov, ktorých rodičia žili v blízkosti skládky s tuhým komunálnym alebo nebezpečným odpadom [17].

Štúdia 590 skládok nebezpečného odpadu v štáte New York z roku 1990 zistila 12 %- né zvýšenie výskytu vrodených chýb v rodinách žijúcich v okruhu míle od skládky [18]. Štúdia žien žijúcich v okruhu štvrť míle od skládky Superfund z roku 1997 odhalila dva až štvornásobne zvýšenú pravdepodobnosť, že narodené dieťa bude mať poškodenú nervovú trubicu alebo srdce [19]. Predbežná správa z roku 1997 zistila štatisticky význačnú 33 % pravdepodobnosť vrodeného poškodenia detí, narodených rodinám žijúcim v okruhu (do) 3 km (1,9 míle) od ktorejkoľvek z 21 skládok v 10 európskych krajinách [20]. Výskumníci Londýnskej Školy Hygieny a Tropickej Medicíny (London School of Hygiene and Tropical Medicine) prednedávnom znovu preskúmali 46 štúdií účinkov skládok na ľudské zdravie [21]. Usúdili, že "Skládky môžu, za určitých okolností predstavovať skutočné nebezpečenstvo." Taktiež podotkli, že presné mechanizmy nebezpečenstva zostávajú neznáme. Je najväčším nebezpečenstvom znečistenie vody alebo vzduchu ? Nik nevie. Ale dôkazy sa zdajú byť ohromujúce: žitie blízko skládky môže byť nebezpečné. Pokiaľ zostaneme spoločnosťou závislou na chlórovom priemysle a iných toxických technológiách, naše odpady budú toxické a miesta, kde ich zahrabávame budú zdraviu škodlivé ešte dlho do budúcnosti.

Peter Montague (National Writers Union, UAW Local 1981/AFL-CIO)

Zdroje:

[1] State of New York Department of Health, INVESTIGATION OF CANCER INCIDENCE AND RESIDENCE NEAR 38 LANDFILLS WITH SOIL GAS MIGRATION CONDITIONS, NEW YORK STATE, 1980-1989 (Atlanta, Ga: Agency for Toxic Substances and Disease Registry, June, 1998). Available from the National Technical Information Service in Springfield, Virginia [1-800-553-6847]; request publication PB98-142144.

[2] Lynton Baker, Renee Capouya, Carole Cenci, Renaldo Crooks, and Roland Hwang, THE LANDFILL TESTING PROGRAM: DATA ANALYSIS AND EVALUATION GUIDELINES (Sacramento, Calif.: California Air Resources Board [1102 Q Street, P.O. Box 2815, Sacramento, CA 95812], September, 1990). See REHW #226.

[3] M.S. Goldberg and others, "Incidence of cancer among persons living near a municipal solid waste landfill site in Montreal, Quebec," ARCHIVES OF ENVIRONMENTAL HEALTH Vol. 50, No. 6 (November 1995), pgs. 416-424.

[4] L.D. Budnick and others, "Cancer and birth defects near the Drake Superfund site, Pennsylvania," ARCHIVES OF ENVIRONMENTAL HEALTH Vol. 39, No. 6 (November 1984), pgs. 409-413.

[5] K. Mallin, "Investigation of a bladder cancer cluster in northwestern Illinois," AMERICAN JOURNAL OF EPIDEMIOLOGY Vol. 132 No. 1 Supplement (July 1990), pgs. S96-S106.

[6] J. Griffith and others, "Cancer mortality in U.S. counties with hazardous waste sites and ground water pollution," ARCHIVES OF ENVIRONMENTAL HEALTH Vol. 44, No. 2 (March 1989), pgs. 69-74.

[7] E. Greiser and others, "Increased incidence of leukemias in the vicinity of a previous industrial waste dump in North Rhine-Westfalia, West Germany [abstract]," AMERICAN JOURNAL OF EPIDEMIOLOGY Vol. 134, No. 7 (1991), pg. 755.

[8] Kirk Brown and K.C. Donnelly, "An Estimation of the Risk Associated with the Organic Constituents of Hazardous and Municipal Waste Landfill Leachates," HAZARDOUS WASTES AND HAZARDOUS MATERIALS Vol. 5, No. 1 (Spring, 1988), pgs. 1-30.

[9] S.W. Lagakos and others, "An analysis of contaminated well water and health effects in Woburn, Massachusetts," JOURNAL OF THE AMERICAN STATISTICAL ASSOCIATION Vol. 81, No. 395 (1986), pgs. 583-596.

[10] B. Paigen and others, "Growth of children living near the hazardous waste site, Love Canal," HUMAN BIOLOGY Vol. 59, No. 3 (June 1987), pgs. 489-508.

[11] N.J. Vianna and A.K. Polan, "Incidence of low birth weight among Love Canal residents," SCIENCE Vol. 226, No. 4679 (December 1984), pgs. 1217-1219.

[12] L.R. Goldman and others, "Low birth weight, prematurity and birth defects in children living near the hazardous waste site, Love Canal," HAZARDOUS WASTE & HAZARDOUS MATERIALS Vol. 2, No. 2 (1985), pgs. 209-223.

[13] M. Berry and F. Bove, "Birth weight reduction associated with residence near a hazardous waste landfill," ENVIRONMENTAL HEALTH PERSPECTIVES Vol. 105, No. 8 (August 1997), pgs. 856-861.

[14] M. Kharrazi and others, "A community based study of adverse pregnancy outcomes near a large hazardous waste landfill in California," TOXICOLOGY AND INDUSTRIAL HEALTH Vol. 13, Nos. 2/3 (1997), pgs. 299-310.

[15] M.S. Goldberg and others, "Low birth weight and preterm births among infants born to women living near a municipal solid waste landfill site in Montreal, Quebec," ENVIRONMENTAL RESEARCH, Vol. 69, No. 1 (April 1995), pgs. 37-50.

[16] H.M.P. Fielder and others, "Report on the health of residents living near the Nant-Y Gwyddon landfill site using routinely available data," (Cardiff, Wales: Welsh Combined Centres for Public Health: 1997).

[17] G.M. Shaw and others, "Maternal water consumption during pregnancy and congenital cardiac anomalies," EPIDEMIOLOGY Vol. 1, No. 3 (May 1990), pgs. 206-211.

[18] S.A. Geschwind and others, "Risk of congenital malformations associated with proximity to hazardous waste sites," AMERICAN JOURNAL OF EPIDEMIOLOGY Vol. 135, No. 11 (June 1, 1992), pgs. 1197-1207.

[19] L.A. Croen and others, "Maternal residential proximity to hazardous waste sites and risk of selected congenital malformations," EPIDEMIOLOGY Vol. 8, No. 4 (July 1997), pgs. 347-354.

[20] M. Vrijheid and H. Dolk [EUROHAZCON Collaborative Group], "Residence near hazardous waste landfill sites and risk of non-chromosomal congenital malformations [abstract]," TERATOLOGY Vol. 56, No. 6 (1997), pg. 401.

[21] Martine Vrijheid, Ben Armstrong and others, POTENTIAL HUMAN HEALTH EFFECTS OF LANDFILL SITES; REPORT TO THE NORTH WEST REGION OF THE ENVIRONMENT AGENCY (London: Environmental Epidemiology Unit, London School of Hygiene and Tropical Medicine, March, 1998).