Prehľad environmentálnej legislatívy o obaloch v členských štátoch EÚ so zameraním na obmedzovanie vzniku obalového odpadu.
Tento materiál sa preto zameriava na legislatívne a ekonomické opatrenia v jednotlivých štátoch EÚ zameraných na znižovania vzniku obalového odpadu, nie recyklačné systémy.
Prezentuje množstvo osobitných legislatívnych opatrení znižujúcich vznik obalových odpadov, mimo rámca smerníc EÚ, zväčša podporujúcich systém vratných, opakovane používaných obalov. Tieto opatrenia dokazujú, že sa mnohé environmentálne vyspelejšie členské štáty EÚ nezameriavajú len na povinné kopírovanie legislatívy EÚ a splnenie nevyhnutných cieľov zhodnocovania, ale v záujme ochrany životného prostredia svojich občanov prijímajú bežne aj rôzne špecifické legislatívne a ekonomické kroky podporujúce prevenciu, opakovane používané obaly. Prijímať osobitné štátne opatrenia mimo rámca smerníc EÚ o obaloch alebo odpadoch je nie len možné, ale aj nevyhnutné, keďže legislatíva EÚ nemá ambície riešiť všetky aspekty týchto problémov. Z toho dôvody nabáda EÚ v smernici 94/62/EC čl. 4 prijať opatrenia pre prevenciu a v čl. 5 ustanovenia pre podporu opakovane používaných obalov, avšak konkrétnu formu ponecháva na členských štátoch.
Už článok 1 (ciele), ods. 2 Smernice 94/62/EC deklaruje ako prioritu prevenciu – znižovanie vzniku obalového odpadu : ”Preto táto smernica stanovuje opatrenia s cieľom znížiť konečné zneškodňovanie odpadov z obalov a to prioritne predchádzaním produkcie takýchto odpadov a ako dodatočný základný princíp opätovným použitím, recykláciou alebo iným spôsobom zhodnotenia odpadov z obalov”.
Článok 4 smernice 94/62/EC stanovuje povinosť prijať preventívne opatrenia : Členské štáty musia okrem opatrení na predchádzanie tvorby odpadov z obalov stanovených v článku 9 zabezpečiť aj zavedenie ďalších opatrení na prevenciu. Tieto opatrenia môžu byť prijaté ako národné programy alebo podobné akcie, ako sa uzná za vhodné po konzultácii s ekonomickými operátormi, a navrhnuté tak, aby zahŕňali a využívali kroky už urobené v smere prevencie tvorby odpadov z obalov. Musia sa zhodovať s cieľmi tejto smernice ako sú definované v článku 1 (1).
EÚ stanovuje aj možnosť prijať osobitné štátne opatrenia pre podporu podporu opakovane používaných obalov v smernici 94 / 62 / ES, čl. 5 :
“V súlade so zmluvou o Európskom spoločenstve môžu členské štáty podporovať systémy opakovaného použitia tých obalov, ktoré možno použiť ekologicky priaznivým spôsobom”.
Viacero členských štátov EÚ má prevenciu upravenú právnymi predpismi – Fínsko, Belgicko, Španielsko, Dánsko, Nemecko…
Každý z týchto štátov však použil iný prostriedok. Pričom požadovaná miera prevencie a časové obdobia za ktorých má byť dosiahnutá se v jednotlivých štátoch líšia. [Jordan, K., Gonser, J., Radermaker, F., Jorgensen, R.: ”European Packaging Waste Management Systems Final Report”, European Commission DGXI.E.3, ARGUS in association with ACR and Carl Broas, February 2001]
Legislatíva mnohých európskych krajín, napr. : Dánska, Fínska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Švédska, obsahuje ustanovenia podporujúce vratné, opakovane používané obaly nápojov
Ciele pre znovupoužívanie obalov zavedené v členských štátoch sú zavedené prevažne pre nápojové obaly a obecne sledujú cieľ podporiť a/alebo chrániť už jestvujúci systém znovupoužívania obalov. [”European Packaging Waste, Management Systems - Main Report”, European Commission DGXI.E.3, ARGUS in association with ACR and Carl Broas, Fubruary 2001]
V niektorých štátoch je požadované dosiahnutie kombinovaného cieľa pre znovupoužitie a recykláciu / zhodnotenie (Fínsko...).
Od mája 1993 platí vo Švédsku zákon o ekocykloch. Stanovuje, že producenti obalov sú zodpovední za obaly aj po ich použití a nesú finančnú zodpovednosť za zber a organizáciu ukončenia životnosti výrobkov [1].
Zákon požaduje cieľovú mieru recyklácie :
Tieto boli novelizované v r. 1997 :
Názov právneho predpisu Švédska pre implementáciu smernice 94/62/EC: Ordinance on Producers´ Responsibility for Packaging, SFS 1997: 185.
V r. 1990 sa výrobcovia dohodli na nepoužívaní PVC v obaloch [4]
Prevencia:
Vo Fínsku požadujú, aby bolo ročně produkovaných minimálne o 6% menej obalových odpadov než v roku 1995 a minimálne 10% zníženie hmotnosti do 30. 6. 2001 v porovnaní z rokom 1997.
[Zdroj: ”European Packaging Waste, Management Systems- Main Report”, European Commission DGXI.E.3, ARGUS in association with ACR and Carl Broas, 2/2001]
Podpora vratných obalov:
Vo Fínsku je zálohový systém na limonády, pivo a alkohol podporený daňou z nevratných obalov.[3] Výška dane je 4 fínske marky (FIM) (0,69 euro) za litrové nevratné obaly na pivo a 3 FIM/l (0,52 euro) pre nevratné obaly na nealko nápoje sýtené oxidom uhličitým.
Pokiaľ je nádoba vratná tam, kde sa predáva a zálohovaná vo výške 0,5 – 1,5 FIM (0,09 – 0,26 euro) a zároveň splní koeficient návratnosti, znižuje sa daň na 1 FIM/l (0,17 euro).
Podmienkou splnenia koeficientu návratnosti je vyzbieranie 75% vratných obalov prvý rok po jeho zavedení, 85% druhý, 90% tretí a štvrtý, a 95% každý ďalší rok.
Výsledok: vďaka týmto opatreniam vo Fínsku dominujú vratné obaly. [5]
Vo Fínskej legislatíve je stanovený kombinovaný cieľ pre opakované použitie a zhodnotenie 82% hmotnosti všetkých použitých obalov ročne, ktorý mal byť dosiahnutý v r. 2001.
Právny predpis implementujúci smernicu 94/62/EC vo Fínsku: Rozhodnutie Štátnej Rady Fínska o obaloch a odpadoch obalov (962/1997) Council of State Decision on packaging and packaging waste, 10 / 23, 1997.
V Nemecku je nariadením o predchádzaní vzniku a o využití obalového odpadu zavedený integrovaný systém zberu odpadu označený zeleným bodom (spravuje ho spol. Duales System Deutschland AG – Der Grune Punkt).
Uvedený nemecký zákon požaduje o.i. spĺňanie kvantitatívnych kvót pre používanie vratných, opätovne používaných obalov :
- 20% zastúpenie vratných obalov alebo sáčkových PE obalov pre nepasterizované mlieko.
Všetky nadobaly (ďalšie obaly pridané naviac k spotrebiteľskému obalu) navracať v predajniach a predajcovia sú povinní zaistiť ich ďalšie použitie alebo materiálové spracovanie. [6]
Nemecký zákon tiež stanovuje, aby do konca marca 2001 bolo v Nemecku 65% obalov zhodnocovaných a 45% recyklovaných.
V Nemecku sú jednorazové nevratné riady a príbory zahrnuté priamo vo Výnose o obaloch (ktorým implementovali smernicu 94/62/EC) a to aj v článku 3 Definície pojmov, pod predajným (spotrebiteľským) obalom. Tým spadajú pod prísne požiadavky nakladania podľa Výnosu o obaloch, ktorý okrem iného zohľadňuje aj prínos biologicky rozložiteľných plastov kompostovaním. Okrem opatrení voči jednorazovým riadom priamo v zákone o obaloch aj mnoho samospráv v Nemecku obmedzuje používanie jednorazových riadov a podporuje používanie opakovane používaných.
Mestské Úrady môžu zaviesť tiež daň z obalov na nevratné obaly nápojov a potravín, ktoré sú konzumované v mieste predaja. [5]
Koncom januára 2001 oznámil minister životného prostredia J. Trittin, že na základe rozsiahlej štúdie ekologickej bilancie obalov, ktorá opäť potvrdila výhodnosť vratných, opakovane používaných fľaší, vláda plánuje zaviesť pevné výšky zálohy pre všetky nápojové obaly sklenené, plastové, kovové od r. 2002. Toto opatrenie by v podstate viedlo k nepriamemu zákazu nevratných obalov, podobne ako v Dánsku.
Výsledky týchto opatrení v Nemecku :
V polovici 80. rokov malo Dánsko veľké problémy s odpadmi, produkcia na obyvateľa patrila k najväčším v Európe a skládky sa rýchle plnili.
Dánsko reagovalo progresívnymi krokmi.
Dánske nariadenie č.124 z 27. 2.1989 o obaloch na pivo a nealkoholické nápoje, naposledy upravené zákonným nariadením č.300 z 30.4. 1997 zakazuje plechovky na nápoje a požaduje povinne opakovane používané obaly pre domácu výrobu piva a sýtených nealko nápojov. Tento obal musí být odsouhlasený dánskou Agenturou ochrany přírody, mimo obalov dovážaných. [”European Packaging Waste, Management Systems - Main Report”, European Commission DGXI.E.3, ARGUS in association with ACR and Carl Broas, 2/2001]
V prípade dovážaných nevratných obalov stanovuje povinnosť zálohovania obalov, spätný zber a recykláciu, alebo opätovné použitie [5].
V roku 1986 zaviedlo daň z (zneškodňovania) odpadu. Výška dane je rozumne štrukturovaná tak, aby motivovala k doržiavaniu odpadovej hierarchie – je závislá na spôsobe zneškodňovania:
- spaľovne s kogeneráciou tepla a energie (210 DKK 1/t – 28.20 euro)
- spaľovne s využitím tepla (260 DKK/t – 34,92 euro)
- skládkovanie (335 DKK/t – 45 euro).
Cieľom tohoto opatrenia však nebola prevencia.
Tá je poporovaná inými opatreniami, napr. daňami z riadov na jedno použitie, plastikových a papierových tašiek v obchodoch, stavebných surovín. [8]
Taktiež zákon z r. 1997 zdaňuje nové balenia na nápoje, ocot, olej a denaturované destiláty. Daň, ktorú platí plnič obalov závisí na:
- objeme obalu pohybuje sa od 0,15 – 3,20 dánskych korún
- použitom materiále k výrobe obalu – pohybuje sa od 0,75 koruny za 1 kg skla / keramiky až do 30 dánskych korún za 1 kg mäkčeného plastu. [9]
Daň podporuje vratné fľaše tam, kde zákon nezakazuje nevratné obaly – predovšetkým u alkoholu a vína.
Výsledky:
Obalovým dekrétom z marca 1997 je v Begicku zavedený integrovaný systém zberu obalového odpadu označený zeleným bodom (spravuje asbl FOST Plus vzw).
Podpora vratných obalov a účinnej recyklácie:
V r. 1994 bola zavedená ekologická daň 15 BEF (0,38 euro) na fľaše pre pivo, limonády a sódy, pokiaľ nie sú súčasťou zálohovaného systému, alebo nedosiahnu kvóty pre recykláciu a opätovné použitie. Táto daň môže byť znížená na základe regionálnych regulácií pri zavedení opakovane používaných obalov, alebo vylúčení PVC. [3]
Nevratné obaly budú oslobodené od dane vtedy, ak dosiahnu tak vysokú mieru recyklácie, ktorá produkuje taký objem odpadov ako vratné systémy. Provizórne oslobodenie bude poskytované pri dosiahnutí týchto mier recyklácie :
- sklo 55% v r. 1996 a 80% r. 2000
- kovy 40% r. 1996 a 80% r. 2000
- plasty a nápojové škatuľové obaly 20% r. 1996 a 70% r. 2000.
Ak sa nedosiahnu tieto miery recyklácie, budú sa naviac k dani platiť pokuty, vo výške 20000 BEF (508,78 euro) za každú chýbajúcu tonu do cieľového zhodnocovania a 30000 BEF (763,17 euro) za každú 1 tonu chýbajúcu do cieľovej recyklácie. [10]
Prevencia :
Spoločnosť uvádzajúc na belgický trh viac než 10 ton obalov ročne musí predkladať každé 3 roky medziregionálnej Komisii pre obaly svoje plány obmedzovania obalov. [10]
V Belgicku tiež požadujú ako povinnosť, aby každý kto uvádza zabalené produkty na belgický trh v nevratných obaloch zaistil, že pomer mezi váhou obalu a váhou ponúkaného produktu v tomto obale nevzrastie na úroveň uvedenú v osobitnej správe.
[”European Packaging Waste, Management Systems - Main Report”, European Commission DGXI.E.3, ARGUS in association with ACR and Carl Broas, Fubruary 2001]
V Belgicku implementuje smernicu 94/62/EC zákon o normách pre výrobky z 21. 12. 1998.
Vo Francúzsku je dekrétom z r.1998 zavedený integrovaný systém zberu odpadu, ktorý je označený zeleným bodom (spravuje Eco-Emballages S.A.). Za často propagovanú výhodu (hlavne zo strany obalového priemyslu) tohoto recyklačného systému sa považujú nízke náklady. Na druhej strane dosahuje tento systém výrazne menšiu mieru recyklácie ako viaceré iné štáty v EÚ, aj keď spĺňa ciele smernice 94/62/EC. Je tiež potrebné pripomenúť, že tento recyklačný syystém nerieši sám o sebe prevenciu.
Spoločnosť Adelphe, ktorej členmi sú výrobcovia vína a destilátov sa zaviazala udržať podiel vratných obalov na trhu na 30% a recylovať 75% skla. [5]
Francúzsko nemá v legislatíve konkrétne opatrenia pre prevenciu – znižovanie vzniku odpadov z obalov, čo pravdepodobne prispieva k najväčšej produkcii obalov - následne obalového odpadu - v EÚ (191 kg obalov uvedených na trh na 1 obyv. / rok – zdroj: Management systems for packaging waste – Pricewaterhouse Coopers 1998, prw ERRA )
Nariadenie o obaloch z r. 1993, novelizované 1995, určuje kvóty pre vratné obaly. Ich nenaplnenie malo byť postihované (napr. povinnou zálohou). [3] Po nedávnom nedodržaní stanovených kvót na vratné obaly rakúsky minister životného prostredia W. Molterer uzavrel koncom roku 2000 dobrovolnú dohodu s obalovým priemyslom, ktorej cieľom je stabilizácia množstva vratných,opakovane používaných fliaš a zachovanie možnosti výberu zákazníkov medzi vratným a nevratným obalom.
Nariadenie tiež stanovuje povinnosť predajcu prevziať späť prepravné obaly, nadobaly a riady na jedno použitie. Predajca má povinnosť takto prevzaté obaly a jednorazové produkty z 80 % materiálovo využiť.
V Rakúsku je zavedený integrovaný systém zberu odpadov označený zeleným bodom (spravuje Altstoff Recycling Austria AG). Od januára 2000 musí každý výrobca vyzbierať 80% použitých obalov, alebo sa podieľať nasystéme spol. ARA AG. [11]
Švajčiarska legislatíva požaduje pod hrozbou zavedenia zálohového systému spĺňanie recyklačných kvót u jednotlivých druhov obalov – u hliníkových a oceľových plechoviek, sklenených a PET fliaš (viedlo to k dobrovoľnej dohode o recyklačnom poplatku na plechovky a PET obaly). [3]
Pre vratné obaly je stanovená pevná, povinná výška zálohy :
- do obsahu 600 ml – 0,2 CHF (0,13 euro)
- väčšie fľaše - 0,5 CHF (0,32 euro). [10]
Od r. 1991 je zakázaná výroba obalov minerálnych vôd z PVC a nerecyklovateľných nádob. [5]
Nevratné obaly na víno a liehoviny sú v Nórsku zdanené - 3 NOK (0,37 euro). Nevratné obaly na šťavy a nekarbonizované nealkoholické nápoje čiastkou 0,30 NOK (0,04 euro), bez možnosti zliav. [10]
Všetky obaly na pivo a nealkoholické nápoje sýtené oxidom uhličitým sú zaťažené daňou 3 NOK (0,37 euro) – tá však môže byť znížená :
- pri 95% opakovanom použití alebo recyklácii má podnik výnimku z dane,
- pri 70% opakovanom použití alebo recyklácii o 70% zníženú daň,
- plnú výšku dane platí pri menej než 25% opakovanom použití alebo recyklácii. [5]
Pre podporu vratných obalov bola zavedená daň na obaly, ktoré nie sú súčasťou systému opakovaného použitia vo výške 0,7 NOK (0,09 euro). Výnimka platí pre mlieko, mliečne výrobky a nápoje z kávy, čaju, čokolády. [5]
Nórsky výrobcovia uzavreli dobrovoľnú dohodu o 60% recyklácii kartónov do r. 1997, aby sa tak vyhli zvyžovanej dani na kartónové obaly. [3]
Nariadenie zamerené na opakované používanie nápojových obalov (Portaria No 29 – B/98 of 15 January 1998, Diario da Republica – supplemento I – B serie, Número 12/98, Lisboa, 1998) stanovuje, aby v r.1999 bolo dosiahnutých následujúcich kvót podielu znovupoužívaných nápojových obalov :
Obaly, ktoré nie sú súčasťou integrovaného systému Sociedade Ponto Verde S.A. sú zaťažené zálohou. Výška zálohy nesmie byť nižšia než 5% predajnej ceny. [5]
Podľa zákona je obchodník, ktorý predáva nápoje v nevratných obaloch, povinný ponúkať v mieste ich predaja aj nápoje vo vratných obaloch. V predajni musí byť viditeľná informácia o umiestnení vratných obalov. Toto opatrenia vychádza v ústrety nemalej časti verejnosti, ktorá je sklamaná ústupom vratných obalov. [9]
V Španielsku musí ten, kto uvedie za kalendárny rok na trh viac než určité množstvo balených výrobkov, pripraviť obchodný preventívny plán. Tento preventívny plán musí:
- určiť kvantitatívne ciele pre prevenciu,
- obsahovať opatrenia k dosiahnutiu týchto cieľov
- kontrolné mechanizmy na overenie plnenia týchto cieľov.
Plány musia byť každé 3 roky odsúhlasené agentúrou pre životné prostredie a oblastnou vládou na ktorej území bude opatrenie realizované. Regionálne vlády musia správu odovzdať na ministerstvo životného prostredia. [”European Packaging Waste, Management Systems - Main Report”, European Commission DGXI.E.3, ARGUS in association with ACR and Carl Broas, 2 / 2001]
Zákonom o obaloch z apríla 1997 bol zavedený integrovaný systém zberu odpadu označený zeleným bodom (spravuje Ecoembalajes Espaňa S.A.). Obalový zákon prikazuje príplatok na obaly a povinnosť 25-50% recyklácie každého balenia.
Právne predpisy o obaloch v Španielsku :
- Zákon 50/1998 o obaloch a obalových odpadoch (Law No. 50/1998 of 30. December 1998 amending Law No. 11/1997)
- Vyhláška 10215 vyhlasujúca zálohové systémy a systémy spätného odberu obalov (platná od 2.5. 1998)
- Zákon 11/1997 z 24.4. 1997 bol novelizovaný vyhláškou, ktorá implementuje ustanovenia smernice EU o vnútornom trhu (limity ťažkých kovov, základné požiadavky, rozhodnutie Komisie o označování materiálov).
Holandsko zavedie od r. 2002 povinné zálohy na jednorazové nápojové obaly - PET fľaše a plechovky. [Dutch compromise on plastic bottles, tin cans, Environment Daily 1019, 28.6. 2001]
Dobrovoľná dohoda (Holandsko) medzi štátom a priemyslom obsahovala požiadavky :
- redukcia obalového odpadu o 10% oproti r.1986,
- zastaviť skládkovanie obalového odpadu a používanie PVC,
- rozšírenie využívania vratných obalov při stejných nákladoch,
- zavedenie zálohy pre všetky plastové obaly používané pre balenie vody a nealkoholických nápojov. [12]
V Írsku je zavedený nariadením o obaloch z r. 1997 integrovaný systém zberu odpadu označený zeleným bodom (spravuje spol. Repak Limited). Minister životného prostredia N. Dempsey navrhol na prelome r. 2001 dane na plastové nákupné tašky.
Zákonom 475/88 bolo v Taliansku vytvorené konzorcium na zber a recykláciu plastov, hliníkových plechoviek a sklenených fľaší. [3]
Prijal sa aj zákaz uvádzania sekundárnych, alebo terciálnych obalov do komunálneho odpadu. [10] Tieto prebytočné obaly musia byť vyseparované a recyklované, alebo znovu použité.
Ministerským výnosom z marca 1994 je zavedená daň na polyetylénové obaly a daň na nákupné tašky, ktoré nie sú biologicky odbúrateľné. [5]
V marci 1991 boli aj v Turecku ustanovené kvóty a vratné systémy pre plastové, kovové a sklenené obaly na nápoje. Aj zákon o ochrane životného prostredia podporuje vratné obaly. [3]
Organizácia CEVKO, združujúca baliarenské firmy a dovozcov, má (mala) stanovenú povinnosť do r. 2000 zaistiť 75% zhodnotenie obalov (opätovné použitie, recykláciu, alebo energetické zhodnotenie). Pokiaľ to CEVKO nesplní, bolo stanovené, že sa zavedie povinný zálohový systém. [5]
Mimo štátov EÚ (Švédska, Dánska a od r. 2002 Holandska) je stanovený povinný zálohový systém na nápojové obaly (vrátane jednorazových obalov) v južnej Austrálii, 13 štátoch U.S.A., Izraeli, 8 kanadských provinciách.
Zavedený systém zálohovania pre všetky obaly piva a nápojov sýtených oxidom uhličitím. Na obaloch je povinné označenie výšky zálohy, ktorá je minimálne 5 centov (0,04 euro).
Systém je mierne odlišný od nášho. Zálohu zaplatí spotrebiteľ pri nákupe tovaru v maloobchode. Ten ju ďalej prepláca distribútorovi (výrobcovi, dovozcovi, prípadne veľkoobchodu). Mesačne prepláca distribútor spoločnosti RQ (Quebecká spoločnosť pre recykláciu a rekuperáciu) rozdiel medzi tým, čo vybral na zálohách a čiastkou, ktorú zaplatil. Pokiaľ zaplatio viac, zaplatí mu RQ rozdiel. Distribútor 1 x ročne podá RQ overenú správu o prijatých zálohách a počte obalov dodaných k recykláci. Správa sa podáva v kategóriách hliník, železo, sklo, plast, zvlášť pre obaly do 1l a nad 1l. [4]
Mimo EÚ je okrem týchto štátov zavedený povinný zálohový systém na nápojové obaly v južnej Austrálii, 13 štátoch U.S.A., Izraeli, 8 kanadských provinciách.
- Z jednorazového riadu (Dánsko)
- Z nákupných tašiek, ktoré nie sú biologicky odbúrateľné (Taliansko od 2/1989); v Dánsku daň z plastových a papierových nákupných tašiek; v Írsku vláda navrhla daň z plastových nákupných tašiek.
- Na polyetylénové obaly /Taliansko/
Povinnosť preventívnych koncepcií a/alebo noriem:
- V Belgicku - kto uvádza produkty na belgický trh v nevratných obaloch musí zaistiť, aby pomer mezi váhou obalu a váhou ponúkaného produktu nevzrástol nad úroveň stanovenú v osobitnej správe. Kto v Belgicku uvádza na trh viac než 10 ton obalov ročne, musí predkladať každé 3 roky medziregionálenj komisii pre obaly svoje plány na obmedzovanie vzniku obalového odpadu.
- Kto v Španielsku uvedie na trh viac než určité množstvo balených výrobkov, musí pripraviť obchodný preventívny plán, zahŕňajúc:
- kvantitatívne ciele pre prevenciu,
- opatrenia k dosiahnutiu týchto cieľov a
- kontrolné mechanizmi na overenie plnenia týchto cieľov.
Zostavil:
Ladislav Hegyi
Spoločnosť priateľov Zeme
Zdroje:
[1] Facts about Swedish policy. Waste, Ministry of the environment, Stockholm, 1996
[2] T.C. Rembert : Package Deal. The European War on Waste, http://www.emagazine.com/may-june_1997/0597feat2_sbl.html, 29.2.2000
[3] Pollution prevention and control extended producer responsibility in the OECD area phase 1 report. Legal and Administrative Approaches in Member Countries and Policy Options for EPR Programmes, Organisation for economic co-operation and development, Paris, 1996.
[4] Vyhodnotenie zahraničných skúseností a právnych predpisov platných v ES v náväznosti na už zpracované podklady zo zameraním na ekonomiku, Rumpold, Praha, ČR, 1994.
[5] AIM. Posledné informácie o situácii v jednotlivých štátoch vzhľadom k právnym predpisom týkajúcim sa nových a použitých obalov, Context, Praha, 1995.
[6] Nariadenie o predchádzaní vzniku a o využití odpadov z obalov zo dňa 21.8. 1998, Nemecko.
[7] Zinkler S. : Nariadenie o obaloch, jeho uvádzanie do praxe a likvidácia odpadu v Sasku, Sborník přednášek: Nakládání s odpadmi s obalú a příprava nového zákona o obalech, česko – nemecký workshop, ENVIBRNO, 1999, Brno.
[8] M.S. Andersen : Dánská inšpirácia, Odpady 11/99; Geuss E. : Recyklačné a zálohové systémy, reálne možnosti a ekonomické prepočty ich využitia vrátane spätnej väzby na daňovú sústavu, Praha, 1994; Greuss E. : Rozšírenie zodpovednosti výrobcov a dovozcov tovarov za zneškodňovanie vybraných druhov tovaru po jeho upotrebení cestou zálohových systémov, Praha, 1995.
[9] Golding A., Reuse of Primary Packaging, Study contract B4-3040/98/000180/MAR/E3, Tubingen, 2000.
[10] Minimalizace obalového odpadu, Závěrečná správa MSB Logistik GA/1367/93, Praha, 1996.
[11] 645. Nariadenie rakúskeho spolkového ministra životného prostredia, mládeže a rodiny opredchádzaní a zhodnocovaní odpadov z obalov a určitých zbytkov tovarov (nariadenie o obaloch).
[12] Dohoda o obaloch, Haag, 1991, Holandsko.