leták so základnými informáciami o týchto nebezpečných toxických látkach a možnostiach ich eliminácie
nie sú cítiť, nie sú vidieť,
patria však k najtoxickejším chemickým látkam na Zemi.
Ako dioxíny označujeme súhrnne 210 chemických látok z dvoch skupín odborne nazývaných polychlórované dibenzo-p-dioxíny (PCDD) a dibenzofurány (PCDF). 17 z nich je vysoko toxických. Sú perzistentné – dlhodobo sa nerozkladajú, pretrvávajú v životnom prostredí a živých organizmoch. Majú vysoko bioakumulatívne schopnosti - hromadia sa v tkanivách (hlavne tukových) živých organizmov.
Nie sú vyrábané zámerne, vznikajú ako nechcený ”vedľajší” produkt spaľovacích procesov a chemického priemyslu, ak je prítomný chlór, chlórované zlúčeniny. Vedecké štúdie ukazujú, že dioxíny vznikajú v prítomnosti chlóru a organických látok, pričom vysoké teploty ich tvorbu zvyšujú.
Za najväčších, alebo významných producentov emisií dioxínov sú štúdiami v mnohých krajinách vyhodnotené spaľovne odpadov (odhad ÚPKM r. 1993 pre ich podiel v SR je 60%). Potom výroba a spracovanie kovov (ÚPKM – 20%), palivo- energetický sektor (ÚPKM - 17%), ďalej produkcia pesticídov, domáce spaľovanie odpadov, cementárne, spaľovacie motory, požiare. Z priemyselných zdrojov je to napr. výroba buničiny a bielenie celulózy pomocou chlórovaných zlúčenín.
Najviac chlóru končí v PVC a to tvorí aj najväčší podiel chlóru v spaľovniach odpadov (v EÚ do 66%). PVC je z uvedených dôvodov pravdeopodobne najväčším prvotným zdrojom dioxínov.
Hlavným zdrojom príjmu dioxínov pre človeka je potrava (vyše 90%), najmä mäso, mliečne výrobky, ryby. 1–5% dioxínov príjmame z ovzdušia. Do potravy sa dioxíny dostávajú cez vyprodukované emisie.
Viaceré dioxíny patria medzi najtoxickejšie chemikálie na Zemi, ktoré sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách.
Merania vo viacerých spaľovniach SR preukázali veľmi vysoké emisie dioxínov (2 až 61 ng TEQ/m3) 20 – 610 násobne prekračujúce limit odporúčaný EÚ (0,1 ng TEQ/m3) a platný aj v SR od r. 2007. Drvivá väčšina spaľovní na slovensku nemá technológie na znižovanie emisií dioxínov pod vyššie uvedený limit. Vedecké štúdie preukázali, že ak spaľovne odpadov vypúšťali vyššie ich emisie než limit EÚ – konkrétne 2 ng TEQ/m3 a viac, došlo postupne ku kontaminácii materského a kravského mlieka, ovčieho a rybieho tuku, poľných porastov a to v niektorých miestach výrazne. Merania u všetkých spaľovní v SR preukázali takéto a väčšie emisie, pričom väčšina dodnes nedobudovala technológiu pre zachytávanie dioxínov.
Vzorky materského mlieka u žien v SR preukázali nemalé hodnoty dioxínov na úrovni priemyselných štátov Európy a Severnej Ameriky.
Výsledkom konzultácie WHO r. 1998 k vyhodnoteniu zdravotného rizika dioxínov bolo sprísnenie denného príjmu na 1 – 4 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň. Zdôraznila však, že konečným cieľom má byť zníženie denného príjmu pod 1 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň. U vyššieho nie je zdravotný stav dlhodobo zaručený. Súčasný priemerný denný príjem dioxínov v priemyselných krajinách sa pohybuje medzi 1 – 3 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň, ale ak započítame vplyv dioxínom podobných PCB, môžu byť tieto hodnoty až trojnásobné. Správa WHO doporučuje ihneď pristúpiť k prijatiu všetkých možných opatrení pre zníženie úniku dioxínov do prostredia aby sa znížili ich koncentrácie v potravinách.
Závery WHO jasne ukazujú, že v SR musíme začať konať. Zatiaľ u nás chýba väčšina potrebných opatrení. Splnenie emisného limitu pre dioxíny je požadované iba pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov, pričom pre prevádzkované zdroje platí až od r. 2007. Môže a mal by sa však prijať kratší časový termín a stanoviť limit na dioxíny aj pre ďalšie známe zdroje dioxínov (napr. výroba a spracovanie kovov, palivo-energetický sektor). Tiež je známi rad štúdií preukazujúcich, že zásadným zdrojov tvorby dioxínov je chlór (v akejkoľvek forme) a najviac ho končí v PVC. Dosiaľ však nie sú PVC ani chlórová chémia v SR nijako obmedzené, nerobí sa nič pre ich nahradenie čistejšími produktami.
1. skrátili emisný limit na dioxíny pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov do r. 2005 a rozšírili ho aj na iné zdroje (napr. výroba a spracovanie kovov, palivo-energetický sektor, iné spaľovacie procesy);
2. prijali legislatívne a ekonomické opatrenia pre rozvoj čistejších alternatív namiesto spaľovní odpadov;
3. prijali zákaz PVC, čo najskôr pre obaly a hračky z PVC, následne vypracovali koncepciu nahradenia aj ostatných výrobkov z PVC.
Ich adresy:
Predseda vlády SR
Úrad vlády SR,
Nám. Slobody 1,
813 70 Bratislava
Minister životného prostredia SR
Ministerstvo životného prostredia SR
Nám. Ľudovíta Štúra 1,
812 35, Bratislava
Podporte Spoločnosť priateľov Zeme v kampani proti toxickým látkam.