stručné informácie o POP´s

POP´s - Perzistentné organické polutanty sú znečisťujúce (t.z. polutanty) umelé chemikálie, ktoré dlhodobo odolávajú rozkladu a pretrvávajú v prostredí (t.z. perzistentné). Sú bioakumulatívne - hromadia sa v tkanivách väčšiny živých organizmov (hlavne tukových), vrátane ľudí. Preto sa v tkanivách rýb namerali ich 1000 násobne vyššie hodnoty ako v okolitej vode. Najvyššie koncentrácie POP´s sa vyskytujú na konci potravinového reťazca u ľudí, cicavcov. Majú schopnosť prenášať sa na veľmi dlhé vzdialenosti.

Dvanástka POP´s s najhoršími známimi zdravotnými dopadmi :

nechcené vedľajšie produkty spaľovania a chemickej výroby s prítomnosťou chlórových zlúčenín: dioxíny, furány;
priemyselné chemikálie: PCB (polychlórované bifenyly), hexachlórbenzén;
pesticídy: mirex, chlordan, DDT, aldrin, dieldrin, endrin, toxaphene, heptachlor.

Vplyvy na zdravie ľudí a prírody

Mnohé POP´s-y patria medzi najtoxickejšie látky aké veda pozná. Poškodzujú imunitný a hormonálny systém (spôsobujú napr. zníženie plodnosti, poruchy mužských pohlavných orgánov), vyvýjajúci sa plod v tele matky (teratogenita), môžu spôsobovať ochorenia kože, pečene, krvného obehu,  poškodenie nervovej sústavy, zníženie inteligencie,  zvyšujú počet prípadov rekoviny…

POP´s- y prijímame hlavne potravou (dioxíny a PCB z vyše 90%). Najviac sa vyskytujú v mäse (hlavne tučnom), rybách, mliečnych výrobkoch

Najhoršie dopady POP´s v SR

Pesticídy z tejto ”špinavej 12-tky POP´s” sú už v SR zakázané, podobne aj produkcia PCB, ale pre ich trvácnosť je stále zaznamenávaný vysoký výskyt niektorých z nich. Merania Hexachlórbenzénu v ľudskom tukovom tkanive preukázali jeho 12 – 220 násobne vyššie hladiny u ľudí v SR oproti ostatným krajinám.

PCB vyrábali do r. 1984 v SR v Chemku Strážske. V sedimente rieky Laborec a v Zemplínskej Šírave (do ktorých ústi odpadový kanál Chemka) sa zistil 100 – 2000 krát vyšší obsah PCB než sediment z porovnávanej oblasti (Ondava a Domaša). Ryby ulovené v kontaminovaných vodách Zemplínskej šíravy a Laborca obsahujú v porovnaní s rybami Domaše a Ondavy v priemere 100 násobne vyššie hladiny PCB.

Hladiny PCB, ale aj HCB a p.p.´-DDE v týchto okresoch sú podstatne vyššie než v západoeurópskych a severoamerických štátoch a odborné štúdie preukázali súvislosť medzi zvýšenými hladinami PCB a počtom chorobných zmien štítnej žľazy u pozorovaných ľudí.

Najaktuálnejším problémom s POP´s v SR je vysoká produkcia dioxínov. Najväčším producentom emisií dioxínov sú pravdepodobne spaľovne odpadov (odhad ÚPKM pre r. 1993 - 60%), výroba a spracovanie kovov (odhad ÚPKM - 20%) a palivo-energetický sektor (17%). V SR drvivá väčšina spaľovní nemá technológie na žiadúce zníženie emisií dioxínov, merania zistili ich 20 až 610 násobne väčšie emisie než je limit odporúčaný EÚ (0,1 ng TE/m3). Zo všetkých z 12 obávaných POP´s nemáme prijaté v SR dostatočné opatrenia pre elimináciu dioxínov. Emisný limit pre dioxíny je stanovený iba pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov, pričom pre už jestvujúce zdroje platí až od r. 2007.  Aj keď je známi rad vedeckých dôkazov, že prvotným zdrojom tvorby dioxínov je chlór, chlórové zlúčeniny (a najviac ho končí v PVC), nie sú tieto v SR nijako obmedzené.

Problémom je aj likvidácia starých zásob PCB či iných POP´s, ktoré sa v SR usmerňujú do spaľovní, cementární. Tieto sú však sami producentami nových POP´s v zbytkoch po spaľovaní. Jestvujú však aj čistejšie technológie, ktoré likvidujú POP´s-y s vyššou účinnosťou.

Alternatívy

1. Prvotným zdrojom tvorby dioxínov je chlór, ktorý stojí tiež pri vzniku väčšiny ďalších POPs. Najviac sa ho používa pre výrobu PVC.   Alternatívami sú netoxické materiály, najlepšie sú prírodné a miestne ako ľan, drevo (neošetrené škodlivými náterovými hmotami), bezchlórový / recyklovaný papier, iné druhy plastu ako polyetylén, vratné sklenené obaly, kovy bez škodlivých aditív. Alternatívy k bieleniu buničiny chlórovanými zlúčeninami – peroxid vodíka, kyslík, ozón, predĺžený var.
2.   Najväčšími producentami emisií dioxínov sú spaľovne odpadov. Alternatívami sú :
- pre komunálny odpad (TKO) – minimalizácia vzniku odpadov, opätovné používanie výrobkov a obalov, efektívny triedený zber pre recykláciu, kompostovanie bioodpadov alebo ich anaeróbna digescia,
- pre nemocničný odpad – závisí od druhu odpadu, hlavne technológie sterilizácie parou (autoklávy), mechanicko chemické, alebo mikrovlnné technológie; časť nemocničného odpadu nie je infikovaná – tam sú riešenia podobné ako pri TKO (triedenie pre recykláciu), dôležitý je prechod z používania PVC na iné, netoxické materiály (napr. iné druhy plastov...).
- pre nebezpečný odpad – závisí od druhu odpadu, prvoradá je prevencia, prechod na čisté technológie minimalizujúce množstvo a škodlivosť odpadov už pri vzniku; pre niektoré druhy odpadov sa rozvíjajú sa aj prijateľnejšie technológie likvidácie než spaľovne (napr. chemická redukcia v plynnej fáze).
3.   Najlepšou alternatívou pre pecticídy sú rôzne spôsoby ekologického, organického poľnohospodárstva.

Ako sa pred POP´s brániť – čo môžete robiť VY ?

- Obmedzme príjem živočíšnych tukov - mäsa, rýb, mliečnych výrobkov.

- Nekupujme výrobky s obsahom chlóru, chlórových zlúčenín - z PVC (má značku 3 v trojuholníku, alebo nápis PVC, V, vinyl); papier bielený chlórom či chlórdioxidom, chlór. rozpúšťadlá.

- Žiadajte (listami, telefonicky i inak) predsedu vlády SR a ministra životného  prostredia SR, aby :
1. skrátili termín splnenia emisného limitu na dioxíny pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov do r. 2005 a rozšírili ho aj na iné zdroje (výroba a spracovanie kovov, cementárne, palivo- energetický sektor)
2. prijai legislatívne opatrenia pre rozvoj čistejších alternatív namiesto spaľovní (a skládok) odpadov a čistejšími technológiami likvidovali aj nahromadené zásoby POPs (napr. PCVB, pesticídy)
3. čo najskôr prijali zákaz obalov z PVC a vypracovali štátnu koncepciu úplného nahradenia všetkých výrobkov z PVC.
4. prijali ekonomické a legislatívne opatrenia pre rozvoj ekologických foriem poľnohospodárstva.
Ich adresy:
Predseda vlády SR
Úrad vlády SR
Nám. Slobody 1
813 70,  Bratislava

minister životného prostredia SR
Ministerstvo životného prostredia SR
Nám. Ľudovíta Štúra 1
812 35,  Bratislava

- Zistite aké sú najväčšie zdroje POP´s vo Vašom okolí a žiadajte miestne a štátne úrady, aby urobili urýchlené opatrenia pre ich elimináciu a zabezpečili rozvoj čistých alernatív.

- Vyhľadávajme a kupujme zeleninu, ovocie, obiloviny od ekologických poľnohospodárov. Vyhýbajte sa produktom ošetrovaným pesticídmi a nepoužívajte pesticídy vo svojich záhradách.

- Pri domácom kutilstve dávajme pozor, aby náterové hmoty neobsahovali chlórované zlúčeniny.

- Trieďme svoje odpady a dávajme ich na recykláciu (do určených nádob, výkupní druhotných surovín)

- Bioodpady separujme a kompostujme.

- Nespaľujme odpady v domácich peciach, na záhradách a pod.