26.06.2010

(Preklad: Tamara Vaňová)

Autor bol v 60-tych rokoch prezidentom úspešnej sanfranciskej reklamnej spoločnosti. Raz počas plavby Dalmatskými úžinami si uvedomil prázdnotu v sebe samom. Spomenul si na frázu, ktorú hovorievali jeho priatelia, že príroda je nuda. Po čase prišiel na to, že chyba je v ňom. On stratil priamy kontakt s prírodou a spoľahol sa len na sprostredkovanú skúsenosť...

1.dôvod: Sprostredkovaná skúsenosť

Ľudia cez televízor prijímajú zážitky a skúsenosti namiesto toho, aby ich prežili. Pozerajú prírodopisné a historické programy, ale nepôjdu spať pod šíre nebo, necítia vôňu lesa po daždi, či neobjímu strom a nedotýkajú sa jeho kôry. Nikdy sa ich noha nedotkla miest, kde sa diali dejiny. Tieto zážitky im sprostredkúva televízny redaktor, vedec alebo iní odborníci, ktorých informácie nadraďujeme nad naše skúsenosti. Väčšina z nás žije medzi štyrmi stenami v meste. Či už doma alebo v práci pohybujeme sa v umelom prostredí vytvorenom človekom. Životný priestor v kancelárii je prispôsobený na maximálnu pracovnú efektivitu, maximálnu pozornosť a predlženie pracovnej doby. Stála intenzita osvetlenia, rovnaká vlhkosť a teplota regulovaná klimatizáciou alebo hudba v pozadí na odfiltrovanie nežiaducich zvukov spôsobuje znecitlivenie nášho zmyslového vnímania. Oddelenie ľudí od priamych skúsenosti je prvým krokom pri vzniku totalitného režimu. Pomocou televízneho vysielania je možné vyslať vopred upravenú informáciu miliónom ľudí. Ovládať masy je tak jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Imidž sa stal dôležitejší ako obsah. Tento jav začali využívať politici a tak sa zrodili predvolebné televízne debaty, ktoré nahradili priamy styk s občanmi.

2.dôvod: Kolonizácia skúsenosti

Informácia sa stala hodnotnou komoditou. Televízia, ktorá ovplyvňuje masy ľudí sa stala ideálnym prostriedkom na šírenie týchto informácii. Táto skutočnosť spája vlastníkov televízii s ľuďmi, ktorých zámerom je usmerniť zmýšľanie ľudí v každom aspekte. Myslenie jednotlivca sa orientuje na zisk. Všetko okolo nás musí byť produktívne. Ľudia, ktorí sa dohodnú na spoločnom používaní auta alebo zdieľajú dom s inými sú neproduktívni. Neužitoční pre spoločnosť.

3.dôvod: Vplyv televízie na človeka

Pri pozeraní televízie, keď nehybne sedíme pred plošným zdrojom svetla, najviac nás ovplyvňujú neurofyziologické javy. Televízia teda ovplyvňuje nie len náš organizmus, ale aj našu myseľ. Autor píše o svojom prieskume, z ktorého vyplýva, že ľudia sa cítili po sledovaní televízie unavení a ocitli sa mimo reálneho sveta. Aj vám sa stáva, že sa od pozerania telky nemôžete odtrhnúť aj keď chcete? Niečo vás k nej stále ťahá. Mnoho ľudí z USA v prieskume potvrdilo, že po sledovaní televíznych programov sa cítia akoby si dali LSD. Televízia sa pre nich stáva návyková. Pri sledovaní televízora sa človek dostáva do stavu podobnému hypnóze. Obrazy a zvuky z televízora sa tak ľahko dostavajú do nášho podvedomia a nahradzujú tie, ktoré boli získané priamou skúsenosťou. Deje sa to bez toho, aby to mohli riadiť alebo vnímať. Reklama túto vlastnosť využíva a sugesciou presviedča ľudí, že to, čo ponúka je lepšie ako to, čo môžu zmyslami prežiť. Veľa ľudí si mysli, že si odpočinie pri sledovaní televízie. Podľa výskumov získaných z EEG náš mozog pri sledovaní televízie však stále pracuje. Navyše nenápadne, ale postupne stále viac a viac strácame schopnosť predstavivosti a nahrádzame ju tým, čo nám ponúka televízia. Taktiež sa otupuje naša vlastnosť rozlíšiť medzi skutočnosťou a tým, čo vidíme na obrazovke.

4.dôvod: Zákonitá deformácia televízie

Veľa ľudí argumentuje, že televízia je neutrálny vynález a jej kladný alebo negatívny vplyv závisí len od toho, ako a kto ju využíva. Mander oponuje, že podanie informácie je najviac obmedzené technickými faktormi. Obraz a zvuk môže televízia prenášať v obmedzených možnostiach techniky, ale napríklad vôňu, chuť, dotyk alebo hmat vôbec. Výborne ukazuje dynamické a rýchle akcie a fantastický svet, čo v realite, ale nikdy nezažijeme. Od doby, keď autor písal túto knihu, televízna technika postúpila míľovými krokmi. Reprodukcia obrazu a zvuky sú skoro dokonalé, ale triviálnosť obsahu, jednoduchosť akcií sa nezmenili. V televíznom biznise dosiahnu najväčší úspech ľudia, ktorí sa najlepšie prispôsobia vlastnostiam televízie. Priebojnosť, akčnosť, rýchlosť, orientácia na výsledok, priorita rastu a neustály zisk sú črty ľudí, ktorí sú najlepší v tejto brandži. Podstata fungovania televízie si sama určuje, akí ľudia budú v nej pracovať a budú vo svojom odbore najúspešnejší. Televízny priemysel si vyberá ľudí nie naopak.

Verím, že pri čítaní knihy Štyri dôvody pre zrušenie televízie sa nezastavíte pri stave vyspelosti televíznej techniky a reáliách v Spojených štátoch z pred 32 rokov a pôjdete ďalej k sociologickej podstate televízie. Ak túto knihu dočítate do konca, budete vidieť svet úplne inak ako predtým.

Ján Vozár

Túto knihu v českom vydaní Čtyři důvody pro zrušení televize si môžete objednať prostredníctvom distribúcie Priateľov Zeme – SPZ.