26.06.2010

Používame každý deň sprchový gél, make-up, lak na vlasy či parfém. Sedíme denno-denne pred žiariacou obrazovkou. Nosíme odevy farbené pochybnými farbivami. Jedávame potraviny plné“ éčok”, o ktorých nič nevieme. Jeme z plastových nádob, ktoré ohrievaním uvoľňujú škodlivé látky. S chemikáliami sa stretávame každý deň takmer všade. Každý deň je náš organizmus vystavený množstvu rôznych chemických látok – neutrálnych, škodlivých, toxických, ktoré dokopy dávajú jeden nebezpečný chemický koktejl, ktorého účinky možno len ťažko odhadnúť. A každý deň prijímame do svojho tela dávku tohoto chemického koktejlu.
Aj vďaka tomu sa dnešné dieťa rodí s 300 chemikáliami vo svojom tele, ktoré naši starí rodičia v tele nemali.

S rozvojom chemického priemyslu a z toho sa odvíjajúcich odvetví sa čoraz viac stretávame s rôznymi chemickými látkami v každodennom živote, pričom o ich účinkoch ani len netušíme. Na európskom trhu je dnes viac ako 30 000 chemikálií v rôznych bežne dostupných výrobkoch. O vyše 95 % z nich nemáme žiadne, alebo len neúplné informácie týkajúce sa ich vplyvu na zdravie a životné prostredie. Od výrobcov sa totiž doteraz nepožadovalo, aby poskytli bezpečnostné údaje o väčšine chemikálií. Až s prijatím novej európskej chemickej legislatívy (tzv. REACH) sa situácia pomaly začína meniť a výrobcovia budú musieť svoje výrobky, resp. prísady podrobne testovať. Je to však veľmi zdĺhavý proces.

Toxické látky sa do nášho organizmu dostávajú najmä cez tráviaci trakt, dýchanie a absorbciou cez kožu (vďaka tomu, že sa nachádzajú v bežne dostupných výrobkoch). Odtiaľ sa dostávajú do krvného obehu a ukladajú v rôznych tkanivách, najmä kostiach a tuku alebo sú metabolizované v pečeni a vylučované močom, dýchaním, potom atď... Prostredníctvom placenty sa niektoré dostávajú do organizmu plodu a materským mliekom do organizmu novorodencov a dojčiat.
Toľko „stručné“ uvedenie do problému. Čo však s tými informáciami máme robiť? Máme žiadať výrobcov o podrobné testy ich výrobkov? Áno, je to jedno z riešení. Ani tie testy Vám však nepovedia, ako bude ten ktorý výrobok resp. nejaká jeho zložka reagovať s inou zložkou v inom prípravku, ktorý použijete súčasne s tým prvým. V tomto a aj nasledujúcich číslach Ekolistov si povieme trochu viac o tom ako rozpoznať čo je alebo môže byť pre nás škodlivé, ako sa používaniu takýchto látok vyhnúť, ako pôsobenie škodlivín eliminovať, resp. aspoň znížiť na nevyhnutné minimum.

Dnes vám prinášame 16 základných tipov na elimináciu toxického znečistenia v našej domácnosti:
1. Vetrajte domácnosť a ďalšie priestory, v ktorých sa zdržiavate
2. Pravidelne utierajte prach a vysávajte
3. Vyhýbajte sa mäkčeným plastom
4. Vyhýbajte sa syntetickým vôňam, arómam
5. Prehodnoťte spektrum kozmetiky, ktorú používate. Vyberte si prírodné, bezparfumové a bez obsahu ropných derivátov.
6. Nekupujte oblečenie určené na chemické čistenie
7. Vyberte si prírodné podlahy namiesto syntetických
8. Vyhýbajte sa výrobkom obsahujúcim brómované spomaľovače horenia
9. Obmedzte používanie teflónových riadov
10. Nepoužívajte prípravky proti škvrnám
11. Vyhýbajte sa oblečeniu s prímesou pre zníženie krčivosti
12. Vyhýbajte sa ponožkám, obuvi alebo ďalším odevom ošetreným fungicídmi
13. Nepoužívajte dlhodobo plastové boxy na potraviny
14. Nezohrievajte v mikrovlnke potraviny v plastových nádobách
15. Pri príprave jedál používajte čo najviac čerstvých potravín
16. Nepoužívajte čistiace prostriedky s obsahom chlóru
(prevzaté z knihy Karen Ashton, Elizabeth Salter Green: The toxic consumer)

Možno sa vám zdá čudné, čo je na nekrčivom oblečení či plastových nádobách zlé. Všetko si postupne vysvetlíme:

1. Vetrajte domácnosť a ďalšie priestory, v ktorých sa zdržiavate

2. Pravidelne utierajte prach a vysávajte

Nie je to len o obyčajnom upratovaní, utieraní prachu, umývaní dlážky. V prachu sa okrem v reklame tak často strašidelne opisovaných baktérií nachádza aj množstvo iných rôznych látok, mikročastíc rôznych materiálov, molekúl chemikálií a ťažkých kovov uvoľňujúcich sa z nábytku, elektroniky, kobercov, náterov a ďalšieho vybavenia domácnosti.

Nábytok, elektronika, koberce, bytové doplnky obsahujú rôzne skupiny nebezpečných látok, ktoré sa paradoxne väčšinou do týchto výrobkov pridávajú, aby zlepšili niektoré vlastnosti.

Brómované spomaľovače horenia
Slúžia na to, aby zabránili a spomalili vznik požiaru. Majú široké využitie v čalúnenom nábytku, matracoch, polyuretánových penách, plastových obaloch (krytoch) elektroniky ako televízory, počítače, v kobercoch a podlahovinách zo syntetických vláken. Nachádzajú sa v prevažnej väčšine elektroniky, mobilných telefónoch, v interiéri automobilov, textíliách alebo značkách na oblečení. Odtiaľ sa uvoľňujú a dostávajú sa do organizmu. Môžu tvoriť až 10% materiálu. Boli zistené v domovom prachu, krvi aj materskom mlieku. O ich rozsiahlom rozšírení svedčí aj fakt, že boli zistené napr. aj u delfínov na celej zemeguli. Testy na zvieratách zistili negatívne účinky na pečeň, mozog a nervový systém. Ovplyvňujú štítnu žľazu a hormonálnu rovnováhu a sú neurotoxické, vysoko rizikové hlavne pre vývoj mozgu plodu počas vnútromaternicového vývinu. Nedávno robené štúdie poukazujú na prudký vzostup hladín týchto látok v materskom mlieku.

Prítomnosť spomaľovačov horenia v spotrebiteľskom tovare nepochybne chráni životy (napr. pred zhorením vo vlastnej posteli), ale ich celkové množstvo uvoľňujúce sa z rôznych zariadení v našom byte má od ochrany zdravia naozaj ďaleko. Je preto namieste začať hľadať a vyvíjať menej toxické alternatívy. Väčšina prírodných materiálov nepotrebuje spomaľovače horenia vôbec. Niektoré spoločnosti už v rámci svojej zelenej PR začali nahrádzať brómované spomaľovače horenia za priaznivejšie alternatívy. Takými sú napr. Dell, Ericsson, Philips, IKEA. NEC.

Formaldehyd
Uvoľňuje sa ako plyn z nových výrobkov, hlavne drevotrieskového nábytku, kobercov pri vyšších teplotách a vysokej vlhkosti. Trvá to aj niekoľko rokov a koncentrácia sa mení v závislosti od teploty a vlhkosti, preto je veľmi dôležité intenzívne vetrať práve v miestnostiach s novým nábytkom a kobercami.
Vyvoláva alergické reakcie u 20% populácie, depresie, bolesti hlavy, bolesti v hrudníku, infekcie ucha, chronické problémy, nespavosť. Laboratórne testy potvrdili súvislosti so vznikom rakoviny a poškodením DNA.

Je tiež súčasťou nekrčivých látok, tmelov a lepidiel a ako konzervačná látka v niektorých farbách a lakoch.
Pri kúpe drevotrieskového nábytku alebo lepených drevotrieskových dosiek si zistite akým spôsobom sú lepené, či sú na lepenie používané formaldehydové živice, prtože už existujú aj alternatívy. Takýmto výrobkom sa skúste vyhnúť. Uprednostňujte radšej čisto drevené materiály. Na našom trhu je dnes možné kúpiť aj interiérové prírodné laky, vosky, farby, sú síce drahšie, ale neporovnateľne zdravšie.

Perfluórované látky
Sú to látky, ktoré sa používajú na výrobu nelepivých povrchov, sú silne odolné voči vode a tukom, preto sú aj súčasťou nepremokavých materiálov a prostriedkov proti tvorbe škvŕn. Nájdeme ich v kobercoch, nábytku, nekrčivých textíliách a ich použitie sa rozširuje čoraz viac. Patria k najrozšírenejším toxickým chemikáliám, ktoré boli zistené v organizmoch po celej planéte. Môžu vyvolať vrodené anomálie, narúšať hormonálny systém, poškodzovať imunitný systém a funkcie štítnej žľazy. Je to ďalšia z radov chemikálií, ktoré boli uvedené na trh bez podrobného testovania.

PVC
Lacné podlahové krytiny – tzv. nepravé linoleá z PVC (tie ozajstné linoleá sú vyrábané na báze prírodného kaučuku) obsahujú ftaláty, chlórované parafíny a niekedy aj olovo alebo cín v zlúčeninách na stabilizáciu materiálu. Ftaláty, ktoré sa z PVC uvoľňujú do prostredia majú veľmi vážne negatívne účinky na zdravie, najmä vývoj reprodukčného systému chlapcov, preto bolo ich použitie u niektorých výrobkov úplne zakázané (napr. hračky).

Koberce zachytia všetko
Koberce na mieru, ktoré pokrývajú celú alebo väčšiu časť dlážkyv miestnosti, sú z hľadiska toxických látok poriadnou bombou. Koberce bývajú bohato ošetrené brómovanými spomaľovačmi horenia, perfluórovanými látkami kvôli odolnosti voči škvrnám, škodlivými antimikrobiálnymi látkami, ktoré ovplyvňujú našu imunitu a zvyšujú odolnosť baktérií voči antibiotikám, formaldehydom v kobercových lepidlách a pesticídmi proti moliam – všetko to sa dostáva do vzduchu v miestnosti a našich pľúc. Okrem toho koberce, najmä tie s dlhými vláknami zachytávajú do seba čiastočky syntetických aróm, náterov, čistiacich prostriedkov, alergénov z domácich miláčikov a všetkého čo si donesieme na topánkach alebo nohách. Okrem týchto „novodobých“ chemikálií, v starých kobercoch boli zistené ťažké kovy ako olovo, kadmium, ortuť, polyaromatické uhľovodíky a polychlórované bifenyly (PCB) pôsobiace na hormonálnu sústavu a nervový systém.

S prachom sa stretávame denno denne a tak je namieste venovať väčšiu pozornosť účinkom toxínov nachádzajúcich sa v prachu, najmä u detí. Významným opatrením proti tomu je práve pravidelné vysávanie a utieranie prachu, vetranie. Všetky tieto nebezpečné látky môžme zo svojho života vytláčať aj uprednostnením prírodných materiálov.

Pokračovanie nabudúce...

Katarína Vrábľová