15.03.2010

Vegetariánstvo sa u nás ešte pred 20 rokmi považovalo za zvláštne, vegetariáni boli považovaní minimálne za bláznov. Medzitým sa situácia zmenila, o vegetariánstve existujú hrubé knihy a v každej trochu lepšej reštaurácii dostanete už viac vegetariánskych jedál. Dal by sa napísať samostatný článok o tom, ako ľudia za vegetariánske jedlá považujú zemiakovú placku s mäsom. Tento článok si však kladie za úlohu skôr zrekapitulovať dôvody, pre ktoré sa ľudia stávajú vegetariánmi. Inými slovami, prečo považuje veľa ľudí vegetariánstvo za ekologicky, sociálne, zdravotne a eticky lepšiu alternatívu k prevažujúcemu životnému štýlu.

„Nič neprispeje k ľudskému zdraviu a zvýšeniu šance na prežitie života na Zemi viac než vývoj k vegetariánstvu.“ Albert Einstein

„Zvieratá sú moji priatelia a ja svojich priateľov nejem!" G. B. Shaw

“Práva zvierat sú pre mňa rovnako dôležité ako ľudské práva. Je to cesta k všeobecnému ľudskému bytiu." Abraham Lincoln

Ekologický aspekt

Dnes je na svete viac hospodárskych zvierat ako ľudí. Planéta sa tak snaží zvládnuť dve populačné explózie – ľudskú a hospodárskych zvierat. Dobytok skonzumuje 10-krát viac potravy ako ľudia. Aby sme si mohli dovoliť chovať také množstvo zvierat a uživili ich, musíme im uvoľniť priestor. Pre takéto množstvo zvierat sú potrebné tisíce hektárov pastvín a polí, na ktorých sa pestuje krmivo, milióny litrov pitnej vody…
Tropické dažďové pralesy sú najstarším, najbohatším, najproduktívnejším a najkomplexnejším ekosystémom na Zemi. Žije v nich cez 50 % všetkých živočíšnych foriem. Každým rokom sú ale milióny hektárov svetových pralesov zničené. Pralesyv sú väčšinou rúbané a vypaľované, aby poskytli pôdu poľnohospodárom, ktorí tu buď chovajú dobytok alebo pestujú plodiny. Tieto plodiny sú, využívané z veľkej časti na chov zvierat. Väčšina tejto pôdy zostane po niekoľko rokoch nevyužitá, pretože pôdu a všetky živiny z nej odplaví dážď.
Výroba mäsa vyžaduje tiež veľké množstvá vody na pestovanie krmiva a k udržovaniu rozsiahlych pastvín. Smädné zvieratá je potrebné napojiť. Na výrobu jedného kilogramu hydinového mäsa sa spotrebuje asi 3 500 litrov vody, na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa asi 100 000 litrov! Pritom väčšinou nejde o úžitkovú vodu, ale o čistú pitnú vodu. Pri rastlinách sú tieto množstvá výrazne nižšie. Na kilogram zemiakov treba 500 litrov vody, na kilogram pšenice 900 litrov vody, na kilogram ryže 1 910 litrov vody a na pestovanie sójových bôbov asi 2 000 litrov vody.
Výroba hovädzieho mäsa je tiež najväčším znečisťovateľom vody na svete. Napríklad v USA dobytok vyprodukuje 20 krát viac výkalov ako celá ľudská populácia.

Sociálny aspekt

Pri sociálnom aspekte treba začať tým, že rastliny produkujú oveľa viac bielkovín z jednotky plochy ako hospodárske zvieratá. Konkrétne z hektára pôdy, na ktorej sa pestujú obilniny sa môže vyprodukovať päťkrát viac bielkovín, ako z hektára pôdy určenej na produkciu mäsa, (hektár pôdy, na ktorom sa pestujú strukoviny dokonca desaťkrát viac. Výsledkom je, že dva hektáre pôdy uživia 1 človeka konzumujúceho mäso, 14 vegetariánov a 50 vegánov ! (Vegáni vôbec nekonzumujú žiadne živočíšne produkty.) Vegetariánstvo (prípadne vegánstvo) predstavuje tak jednoduchý spôsob, ako skutočne efektívne riešiť hlad vo svete. Napriek tomu veľa plodín vhodných na konzumáciu ľuďmi konči ako krmivo pre zvieratá. Pritom k vytvoreniu jednej tony živočíšnej bielkoviny je potrebných v priemere 20 ton rastlinnej bielkoviny ako krmoviny. Takže zatiaľ čo sa ľudia v tej bohatšej časti sveta prejedajú a plytvajú aj mäsovými potravinami, obyvatelia druhej časti sveta trpia a zomierajú hladom. Harvardský odborník na výživu Jean Mayer odhaduje, že zníženie produkcie mäsa v USA o 10 % by uvoľnilo toľko obilia, koľko by nasýtilo 60 miliónov ľudí. Nezanedbateľné je taktiež množstvo elektrickej energie a pohonných hmôt, spotrebovaných na prevádzku dopravných prostriedkov (pri transportoch zvierat), poľnohospodárskych strojov, na prevádzku bitúnkov, mraziacich zariadení k uchovávaniu mŕtvych zvierat, kvôli zabráneniu ich rozkladu… Vegetariánstvo je takto zo sociálneho hľadiska veľmi ohľaduplné k ľuďom na tejto planéte..

Zdravotný aspekt

Existuje množstvo štúdií, ktoré preukazujú vzťah medzi konzumáciou mäsa a zvýšenou mierou civilizačných chorôb, ako arterioskleróza, infarkt, cukrovka a aj zvýšené riziko rakoviny. Jedným z dôvodov je, že v dnešnom prostredí sa nachádza množstvo chemikálií, ktoré majú schopnosť dobre sa viazať v tukových tkanivách. A pri zvieratách chovaných viac rokov dochádza ku kumulácii takýchto látok, a tak ich koncentrácia v mäse môže výrazne presiahnuť hodnoty, s ktorými sa bežne stretávame. Taktiež priamo pri chove zvierat sa využívajú mnohé chemikálie (napr. antibiotiká), ktorých zvyšky ostávajú niekedy v mäse. Ale aj keby tieto chemické látky v mäse neboli, stále je tu štúdiami jasne preukázaný vzťah medzi civilizačnými chorobami a konzumáciou mäsa.
Navyše sú tu aj iné aspekty ich chovu, ktoré môžu mať zdravotný vplyv na ľudí. Známy je prípad choroby BSE (choroba šialených kráv). Tá vznikla ako priamy následok toho, že hovädzí dobytok ako typicky bylinožravý bol kŕmený mäsokostnou múčkou. Preto je z hľadiska zdravia lepšie nejesť mäso a mäsové výrobky.

Etický aspekt

Podmienky pri modernom chove zvierat sa drasticky líšia od podmienok ako ich poznáme z rozprávok. Pri veľkochovoch sa prasiatka nechovajú vo veľkých chlievoch, sliepočky v kurníkoch s výbehom, kravičky vo veľkej stajni. Určite nechcem glorifikovať podmienky za akých sa chovali a často chovajú aj v súčasnosti zvieratá na vidieku. Tie podmienky boli a niekedy aj sú dosť zlé. Ale vo veľkej časti veľkochovov sú zvieratá chované v katastrofálnych podmienkach. Nosnice sú chované natlačené v klietkach bez možnosti pohybu a denného svetla. Prasatá sú väčšinou celoročne uzatvorené v chlievoch, kde nie je možnosť výbehu. Bitúnok je miesto, ktoré rozhodne nie je dôstojnou rozlúčkou. Väčšina ľudí by tam nevydržala dlhšie ako pár minút a potom zhnusene utiekla.
Bežný človek sa však dostane do kontaktu s mäsom až v obchode alebo na tanieri. Toto mäso je pekne upravené, zbavené hrôzy, ktorá sa okolo neho diala. Takéto mäso je potom už niečo neutrálne – surovina na výrobu chutného jedla. Osobne si myslím, že pre dospelých ľudí by mali byť zábery z bitúnkov a veľkochovov povinným obalom mäsa v obchode. Ľudia by nemali byť pokrytci, mali by si uvedomiť, čo sa skrýva za ich potravou. Inými slovami – čo svojimi peniazmi podporujú. Tým, že ľudia jedia mäso zo zvierat chovaných vo veľkochovoch, podporujú aj utrpenie v nich a sú za toto utrpenie zvierat spoluzodpovední.

Čo teda jesť ?

Aby naše telo normálne pracovalo, potrebuje množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Všetky tieto zložky sa dajú ľahko získať v dostatočnom množstve z čisto rastlinných potravín. Pokiaľ jete kvalitnú, pestrú stravu nemusíte sa o svoje zdravie obávať. Jedzte čo najviac surového, čerstvého a kvalitného ovocia, zeleniny, strukovín a orechov, dopĺňajtee ich zemiakmi, celozrnnými obilnými výrobkami (pečivo, cestoviny). Nebojte sa ochutnať a zaradiť do svojho jedálnička aj “nové” potraviny – tofu (sójový syr), seitan (pšeničná bielkovina), naklíčené semená a obilie ... Sú známe mnohé problémy, vznikajúce z nevhodného zloženia vegetariánskej stravy. Ale v zásade sa dá takmer každému nastaviť vegetariánska strava, ktorá nutrične plne postačuje na napĺňanie jeho individuálnych potrieb. Výnimkou sú len niektorý ľudia, trpiaci zriedkavými poruchami najmä metabolizmu. Vegetariánska strava je vhodná aj pre malé deti. Existuje po celom svete (a aj na Slovensku) množstvo príkladov detí vychovávaných na vegetariánskej strave a tešiacich sa zdraviu fyzickému aj psychcickému.
Nezabúdajte však aj na to, že myslieť by sme mali globálne, ale jesť lokálne. Preto uprednostňujte potraviny, ktoré neboli dovezené z veľkej diaľky. Náš život nebude o nič chudobnejší aj bez tropického ovocia, kakaa, kávy a iných produktov. Keď už si takéto produkty potrebujete kúpiť, uprednostnite také, ktoré boli dopestované v čo najlepších podmienkach, napríklad tzv. Fairtrade výrobky, alebo v BIO kvalite. Značka Fairtade sa udeľuje výrobkom, pri ktorých produkcii platia zásady ako spravodlivá odmena výrobcom a farmárom, presadzovanie prísnejších ekologických štandardov, povýšenie sociálnych štandardov, zlepšenie vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre miestnych ľudí najmä v treťom svete. BIO kvalitu majú výrobky, vyprodukované v ekologickom poľnohospodárstve. Ekologické poľnohospodárstvo je systém priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržatelné hospodárenie, ktoré využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technológie a postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Systém je v ekologickom poľnohospodárstve chápaný ako jednotný a živý organizmus, príkladom mu je príroda, s ktorou hospodár harmonicky spolupracuje a rešpektuje jej prirodzené zákonitosti a limity. V prípade živočíšnych produktov to znamená, že zvieratá sú chované v podmienkach, ktoré sa čo najviac podobajú ich prirodzeným podmienkam a teda sú veľmi odlišné od bežných podmienkach vo veľkochovoch.
Množstvo ďalších informácií o vegetariánstve ale aj receptov, je dnes bežne dostupných nie len na internete, ale aj v rôznych publikáciách, ktoré sa dajú nájsť v každom dobrom kníhkupectve (ak sa nám ozvete môžeme vám niektoré odporučiť, dať kontakty, kde ich môžete získať). Nebojte sa vymýšľať vlastné recepty a užívajte si príjemné pocity z toho, že kvôli vašej strave nemuselo zomrieť žiadne zviera. Vegetariánstvo nie je len potravou tela, je taktiež potravou duše.

Záverom by som dodal, že tu uvedené rozdelenie aspektov je čiastočne umelé. Ako ste si mohli všimnúť, tie aspekty spolu súvisia, prelínajú sa. Ak vám skutočnosti uvedené v tomto článku pomohli zamyslieť sa nad vašim životným štýlom, tento text splnil svoj účel. Ak vám pomohli rozhodnúť sa pre vegetariánstvo, tak som rád, že ste našli odvahu pre tento životný krok.

Martin Valentovič