Kritické poznámky ku korporáciám
27.02.2007
V tejto súvislosti je legitímne analyzovať ich aktivity a postavenie v súčasnej spoločnosti. Presne ako to vo vzťahu k jednotlivcovi robí lekár či psychológ, alebo vo vzťahu k štátnym inštitúciám a politickým stranám politológ.
Je pravdou, že prostredie a právne limity pre aktivity nadnárodných korporácií vytvárajú vlády. Tie v demokratickom systéme reprezentujú voľbu občanov a mali by preto hájiť ich záujmy. Práve tu sa však vynárajú dva problematické body, ktoré s obrovskými spoločnosťami súvisia.
Tým prvým je fakt, že nadnárodné korporácie pri svojich aktivitách neberú do úvahy to, či vláda, ktorá im vytvára podnikateľské prostredie (t.j. daňový systém, minimálna mzda, zdravotné štandardy pre zamestnancov atp.) je demokratická alebo nie. V rámci svojho jediného cieľa, ktorý predstavuje maximalizácia zisku, spolupracujú aj s diktátormi. Tí sa ľudskými a environmentálnymi právami príliš nezaťažujú. Podnikanie korporácie v takomto prostredí zvyčajne podporuje miestne elity a preto treba skúmať otázku ich spoluzodpovednosti pri udržiavaní nedemokratických režimov. Príkladom môžu byť obchodné vzťahy IBM a Adolfa Hitlera, prípadne Shellu v Nigérii.
Ak sa na verejnosť, a prípadne aj pred súd, nejakým nedopatrením dostane správa o tom, že nadnárodná korporácia porušuje zákony v treťom svete, (Shell rozhodnutie nigérijských súdov proste ignoruje), trest sa obmedzí na smiešnu pokutu. Jej výška sa mnohokrát rovná mesačným tržbám danej spoločnosti, čo pri najlepšej vôli nemôže mať prevýchovný účinok. A vôbec to od podobnej činnosti neodradí ďalšie subjekty.
Ďalšou skutočnosťou, na ktorú poukazujú mimovládky, je, že aj demokratické vlády sú mimoriadne neochotné obmedzovať veľa ráz nezodpovednú činnosť nadnárodných korporácií. Tie korupciou a lobingom efektívne oslabujú požiadavky verejnosti, ktorá od politikov v demokratickej spoločnosti očakáva nielen dodržiavanie uzákonených pravidiel, ale aj istých morálnych princípov. Napríklad vo Veľkej Británii si 92% občanov myslí, že nadnárodné korporácie by mali dodržiavať najprísnejšie kritériá v otázkach ľudských práv, práv zvierat a environmentálnych štandardov, a to kdekoľvek, kam siahajú ich podnikateľské aktivity. V systéme, kde sú politické strany financované korporáciami, však určite neprekvapí, že sa tieto želania verejnosti nenapĺňajú. A tak si mohol Exxon dlhé roky kupovať vedcov a lobovať proti aktivitám, ktoré sa snažili upozorňovať na klimatické zmeny, Banka Barclay ´s financovať deštrukciu dažďových pralesov, Premier Oil plánovať ťažbu v najstaršom pakistanskom národnom parku Kirthar... Zoznam je skutočne veľmi dlhý.
V súčasnosti je na svete približne 40-tisíc nadnárodných korporácií, z ktorých väčšina sídli v krajinách Európskej únie a USA. Požívajú teda právne výhody demokratického sveta, ich aktivity sa však sústreďujú do rozvojových štátov s nedostatočnými zákonmi, skorumpovanou verejnou správou a slabou vynútiteľnosťou dohodnutých pravidiel. Rozhodnutia, ktoré tieto firmy prijímajú v bezpečí demokratického sveta, majú obrovský dopad na kvalitu životného prostredia v treťom svete. A ovplyvňujú aj kvalitu života ľudí, ktorí nemajú to šťastie žiť v demokratickom režime a využívať všetky jeho ochranné mechanizmy.
Občianska verejnosť poukazuje aj na to, že top manažéri nadnárodných korporácií cirkulujú medzi súkromným sektorom, vysokými vládnymi postami a nadnárodnými finančnými inštitúciami. Reprezentujú a uvádzajú do praxe svoj pomerne úzky pohľad usporiadania sveta, v ktorom mnohokrát prevládajú ekonomické hodnoty na úkor tých ostatných. Neporušujú pritom nariadenia, ktoré v rámci svojho pôsobenia v Medzinárodnom menovom fonde, Svetovej obchodnej organizácii a Svetovej banke sami tvoria. Odmietajú brať do úvahy negatívne bočné efekty, ktoré z ich rozhodnutí vyplývajú. A čo je horšie, nechcú o nich ani len diskutovať. Väčšina svetovej verejnosti si však podľa početných prieskumov verejnej mienky intenzívne uvedomuje problémy súčasnej civilizácie (chudoba, hlad, lokálne konflikty...) a je zvedavá, ako by sa dali riešiť.
Politické a ekonomické elity tu však dlhodobo zlyhávajú. Ak Svetová banka sama priznáva, že odstraňovať chudobu sa jej proste nedarí, a zároveň odmieta akékoľvek reformy, určite stojí za to pátrať po príčinách. Ak nie je ľudstvo schopné pri svojej obrovskej nadprodukcii zabezpečiť aspoň to, aby tisícky ľudí nezomierali každý deň od hladu, smädu a liečiteľných chorôb, núti to kriticky zmýšľajúceho človeka k základnej analýze faktorov, ktoré to spôsobujú.
Časť problému tvoria aktivity nekontrolovateľných nadnárodných korporácií. Úžitok, ktorý tieto veľké právnické osoby prinášajú, je oveľa menší ako škody, ktoré spôsobujú. A preto je namieste otvoriť verejnú diskusiu o ich sociálnej zodpovednosti. Pokiaľ možno bez emócií, bez predsudkov a bez zbytočného nálepkovania.
Občianski aktivisti permanentne upozorňujú na podnikateľské aktivity firiem ako IBM, McDonalds, Shell, Novartis atď. Nazývajú ich nadnárodnými korporáciami a obavy im robí ich obrovská finančná sila a politický vplyv, ktorými nepochybne disponujú.
Podľa kritikov korporácií sa tieto mamutie právnické osoby už dávnejšie vymkli spod efektívnej kontroly demokraticky ustanovených inštitúcií a tým, že vlastnia rozhodujúce podiely v najsledovanejších médiách, môžu výrazne formovať aj verejnú mienku a rozhodovať, čo bude a čo nebude predmetom verejnej debaty.V tejto súvislosti je legitímne analyzovať ich aktivity a postavenie v súčasnej spoločnosti. Presne ako to vo vzťahu k jednotlivcovi robí lekár či psychológ, alebo vo vzťahu k štátnym inštitúciám a politickým stranám politológ.
Je pravdou, že prostredie a právne limity pre aktivity nadnárodných korporácií vytvárajú vlády. Tie v demokratickom systéme reprezentujú voľbu občanov a mali by preto hájiť ich záujmy. Práve tu sa však vynárajú dva problematické body, ktoré s obrovskými spoločnosťami súvisia.
Tým prvým je fakt, že nadnárodné korporácie pri svojich aktivitách neberú do úvahy to, či vláda, ktorá im vytvára podnikateľské prostredie (t.j. daňový systém, minimálna mzda, zdravotné štandardy pre zamestnancov atp.) je demokratická alebo nie. V rámci svojho jediného cieľa, ktorý predstavuje maximalizácia zisku, spolupracujú aj s diktátormi. Tí sa ľudskými a environmentálnymi právami príliš nezaťažujú. Podnikanie korporácie v takomto prostredí zvyčajne podporuje miestne elity a preto treba skúmať otázku ich spoluzodpovednosti pri udržiavaní nedemokratických režimov. Príkladom môžu byť obchodné vzťahy IBM a Adolfa Hitlera, prípadne Shellu v Nigérii.
Ak sa na verejnosť, a prípadne aj pred súd, nejakým nedopatrením dostane správa o tom, že nadnárodná korporácia porušuje zákony v treťom svete, (Shell rozhodnutie nigérijských súdov proste ignoruje), trest sa obmedzí na smiešnu pokutu. Jej výška sa mnohokrát rovná mesačným tržbám danej spoločnosti, čo pri najlepšej vôli nemôže mať prevýchovný účinok. A vôbec to od podobnej činnosti neodradí ďalšie subjekty.
Ďalšou skutočnosťou, na ktorú poukazujú mimovládky, je, že aj demokratické vlády sú mimoriadne neochotné obmedzovať veľa ráz nezodpovednú činnosť nadnárodných korporácií. Tie korupciou a lobingom efektívne oslabujú požiadavky verejnosti, ktorá od politikov v demokratickej spoločnosti očakáva nielen dodržiavanie uzákonených pravidiel, ale aj istých morálnych princípov. Napríklad vo Veľkej Británii si 92% občanov myslí, že nadnárodné korporácie by mali dodržiavať najprísnejšie kritériá v otázkach ľudských práv, práv zvierat a environmentálnych štandardov, a to kdekoľvek, kam siahajú ich podnikateľské aktivity. V systéme, kde sú politické strany financované korporáciami, však určite neprekvapí, že sa tieto želania verejnosti nenapĺňajú. A tak si mohol Exxon dlhé roky kupovať vedcov a lobovať proti aktivitám, ktoré sa snažili upozorňovať na klimatické zmeny, Banka Barclay ´s financovať deštrukciu dažďových pralesov, Premier Oil plánovať ťažbu v najstaršom pakistanskom národnom parku Kirthar... Zoznam je skutočne veľmi dlhý.
V súčasnosti je na svete približne 40-tisíc nadnárodných korporácií, z ktorých väčšina sídli v krajinách Európskej únie a USA. Požívajú teda právne výhody demokratického sveta, ich aktivity sa však sústreďujú do rozvojových štátov s nedostatočnými zákonmi, skorumpovanou verejnou správou a slabou vynútiteľnosťou dohodnutých pravidiel. Rozhodnutia, ktoré tieto firmy prijímajú v bezpečí demokratického sveta, majú obrovský dopad na kvalitu životného prostredia v treťom svete. A ovplyvňujú aj kvalitu života ľudí, ktorí nemajú to šťastie žiť v demokratickom režime a využívať všetky jeho ochranné mechanizmy.
Občianska verejnosť poukazuje aj na to, že top manažéri nadnárodných korporácií cirkulujú medzi súkromným sektorom, vysokými vládnymi postami a nadnárodnými finančnými inštitúciami. Reprezentujú a uvádzajú do praxe svoj pomerne úzky pohľad usporiadania sveta, v ktorom mnohokrát prevládajú ekonomické hodnoty na úkor tých ostatných. Neporušujú pritom nariadenia, ktoré v rámci svojho pôsobenia v Medzinárodnom menovom fonde, Svetovej obchodnej organizácii a Svetovej banke sami tvoria. Odmietajú brať do úvahy negatívne bočné efekty, ktoré z ich rozhodnutí vyplývajú. A čo je horšie, nechcú o nich ani len diskutovať. Väčšina svetovej verejnosti si však podľa početných prieskumov verejnej mienky intenzívne uvedomuje problémy súčasnej civilizácie (chudoba, hlad, lokálne konflikty...) a je zvedavá, ako by sa dali riešiť.
Politické a ekonomické elity tu však dlhodobo zlyhávajú. Ak Svetová banka sama priznáva, že odstraňovať chudobu sa jej proste nedarí, a zároveň odmieta akékoľvek reformy, určite stojí za to pátrať po príčinách. Ak nie je ľudstvo schopné pri svojej obrovskej nadprodukcii zabezpečiť aspoň to, aby tisícky ľudí nezomierali každý deň od hladu, smädu a liečiteľných chorôb, núti to kriticky zmýšľajúceho človeka k základnej analýze faktorov, ktoré to spôsobujú.
Časť problému tvoria aktivity nekontrolovateľných nadnárodných korporácií. Úžitok, ktorý tieto veľké právnické osoby prinášajú, je oveľa menší ako škody, ktoré spôsobujú. A preto je namieste otvoriť verejnú diskusiu o ich sociálnej zodpovednosti. Pokiaľ možno bez emócií, bez predsudkov a bez zbytočného nálepkovania.
|
Priatelia Zeme – SPZ
|
|
