Premiéri a prezidenti štátov Európskej únie sa stretnú ôsmeho a deviateho marca v Bruseli, aby rozhodli o budúcnosti európskej energetickej politiky na najbližšie desaťročia. Ak budú brať do úvahy posledné zistenia odborníkov OSN týkajúce sa klimatických zmien, tak rýchlo zamietnu to, čo navrhujú ministri životného prostredia členských krajín.

Ich koncept riešenia energetickej politiky EÚ totiž do veľkej miery ignoruje početné varovania svetových vedeckých autorít a stanovuje skromné ciele v redukcii emisií CO2 a využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

Názor odborníkov

Medzivládny panel OSN o klimatických zmenách potvrdzuje dva základné fakty: klimatické zmeny sú spôsobené činnosťou človeka a ak sa táto činnosť nezmení, tak nás čakajú ešte intenzívnejšie búrky, suchá a zdvíhanie hladín oceánov. Vedci ešte dodávajú, že čas na ďalšie rozmýšľanie už nie je. Pasívny postoj nemôže ospravedlňovať ani skutočnosť, že neblahé následky činnosti človeka najviac a ako prví pravdepodobne pocítia ľudia žijúci v krajinách tretieho sveta. Dôvodom na zdržanlivosť by nemal byť ani fakt,  že jednostranné dobrovoľné obmedzenia EÚ ju môžu ekonomicky znevýhodniť oproti USA, Číne či ďalším ekonomickým blokom, ktoré sa k podobným obmedzeniam stále húževnato bránia. Európska únia by mala v rámci svojej energetickej politiky urobiť rozhodné kroky a svojim príkladom inšpirovať aj ostatné rozvinuté krajiny k rozhodnej akcii.

Zatiaľ to však tak nevyzerá.

Obnoviteľné zdroje energie 

Prvým problémom sú obnoviteľné zdroje. Je otázne, či stačí ak budú do roku 2020 vykrývať  iba pätinu spotreby primárnej energie. To navrhujú ministri členských štátov, pričom odmietajú prijať akékoľvek záväzné opatrenia, ktoré by producentov energie nútili k nevyhnutným investíciám a technologickým zmenám. Európa si začína uvedomovať skutočnosť, že obnoviteľná energia je čistá, bezpečná a najmä udržateľná. Stále viac investorov v nej vidí budúcnosť a ich podnikateľské sebavedomie by určite povzbudili jasné ciele zo strany európskych vlád, podporené konkrétnymi nástrojmi vrátane finančných. Keďže ide o rozvíjajúci sa trh, EÚ by mala opustiť všeobecné a nejasné kritériá, a stanoviť si konkrétne ciele pre jednotlivé odvetvia: produkciu elektriny,  vykurovanie, chladenie ...Najmä keď samotná Európska komisia označuje vlastné kritériá za príliš vágne a nekonkrétne.. Nereálne plány Lisabonskej stratégie a jej smutný osud tu môžu slúžiť ako varovný príklad. Priatelia Zeme požadujú prijatie záväzku, aby do roku 2020 pokrývali zdroje z biomasy, veternej a slnečnej energie štvrtinu celkovej energetickej spotreby EÚ.

Emisie CO2 a energetická efektívnosť

Na príklade postoja k emisiám oxidu uhličitého je badať schizofrenický postoj EÚ. Ministri životného prostredia členských štátov navrhujú znížiť ich objem v rámci únie do roku 2020 o pätinu, pričom ale prízvukujú, že vyspelé krajiny ich musia zredukovať až o tridsať percent. Okrem konštatovania, že ide o nepochopiteľný alibizmus, to vysiela aj zlý signál pre medzinárodnú komunitu. Volanie mimovládnych organizácií po 30-percentnom cieli je legitímne aj preto, že inak nebude možné udržať nárast globálnej teploty oproti predindustriálnej dobe pod dvoma percentami. Hranicu dvojpercentného nárastu teploty oproti úrovniam spred približne 150-tich  rokov by sme podľa vedcov nemali prekročiť, ak sa nechceme vystaviť riziku  katastrofických klimatických zmien. Ako cieľ si to presne pred dvoma rokmi dali aj hlavy štátov na jarnom summite EÚ.

Ak pri emisiách zatiaľ chýba politická vôľa, tak pri otázke zníženia spotreby energie sa to tvrdiť nedá. Tu sa politici aj mimovládny sektor vzácne zhodujú na tom, že do roku 2020 je nutné zredukovať súčasné plytvanie o pätinu. Opäť však chýbajú konkrétne záväzky. Schopnosť stanoviť si merateľné ciele a spôsoby ako ich dosiahnuť bude v EÚ asi najväčšou prekážkou v boji proti klimatickým zmenám.

Bude EÚ pionierom ?

Je badateľné, že pri doterajšom ignorantskom postoji USA, Ruska, Číny a Indie sa zrak svetovej verejnosti upiera práve na Európsku úniu ako na pioniera zodpovednejšieho správania sa. Keď sa o to starý kontinent snaží v otázke ľudských práv, či diplomacie, nie je dôvod, aby neurčoval smer aj pri riešení naliehavého problému klimatických zmien. Je možné, že súčasnej generácii aj vďaka bagatelizovaniu problému zo strany najväčších priemyselných znečisťovateľov na tom príliš nezáleží, ale tie budúce by odvážny postoj európskych lídrov určite ocenili.