Novela zákona o obaloch, ktorú pripravilo Ministerstvo životného prostredia, iba potvrdzuje posledný znepokojivý vývoj v Izákovom rezorte. Je ťažké určiť, čo v návrhu prekvapuje viac: či nízka kvalita materiálu, alebo netransparentný spôsob jeho prípravy. To, že ministerstvo pri jeho tvorbe porušilo infozákon a ignorovalo mimovládny sektor, sa už viac menej stáva na Slovensku smutnou realitou.

Zarážajúce však je, že do pracovnej skupiny, ktorá tento citlivý zákon pripravovala, odbor odpadov neprizval ani nezávislých odborníkov z akademickej obce a zabudol aj na ZMOS. Najmä predstavitelia obcí, na ktorých leží bremeno triedenia a recyklovania odpadov z obalov, mali k zákonu určite čo povedať. Naopak, navrhovatelia novely si pozorne vypočuli predstavy vybraných výrobcov a obchodníkov, ktorým by prísnejší zákon mohol zhoršovať hospodárske výsledky. Takéto selektívne konzultácie nastoľujú oprávnenú otázku o objektivite celého procesu. Tým, že ministerstvo pri zmene legislatívy berie do úvahy názory iba jednej zainteresovanej strany, logicky na seba vrhá tieň podozrenia z korupcie. Samotný návrh zákona tomu bohužiaľ iba nasvedčuje. Výrazne sa má znížiť počet obchodov, ktoré budú zákazníkom ponúkať nápoje vo vratných obaloch. Doteraz to boli povinní robiť všetci obchodníci, ktorých predajná plocha bola väčšia ako 100 metrov štvorcových. Nový zákon túto hranicu posúva na 200 metrov štvorcových, čím občanom v menších mestách prakticky berie možnosť nakupovať ekologicky. Veľké obchody sú tu totiž skôr výnimkou.

Ministerstvo sa ďalej vzdáva právomoci zaviesť zálohovanie jednorazových obalov. Je celoeurópskym unikátom, že nejaký rezort dobrovoľne a bez vonkajšieho tlaku obmedzuje svoj vplyv a rozhodovanie. U nás to znamená, že prichádzame o najúčinnejší spôsob zberu a recyklácie odpadov z nápojových obalov. Ich zálohovaním sa totiž darí znovu používať takmer 95 % odpadov, čo je v porovnaní s tridsiatimi percentami, ktoré tvorí triedený zber, obrovský rozdiel. V prípade, že sa táto ťažko pochopiteľná Izákova iniciatíva naplní, v našich parkoch a uliciach množstvo odpadov dokázateľne stúpne. Nápojové obaly z nich dnes totiž tvoria takmer 40 percent.

Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nepredstavilo dôvod, pre ktorý chce súčasný Zákon o obaloch meniť. Na úrovni Európskej únie nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene a k zmene zákona neexistuje tlak ani na domácej politickej scéne. Význam by mala jedine novela, ktorá by odstraňovala súčasný neutešený stav v oblasti recyklácie odpadov z obalov. Nedarí sa nám totiž plniť záväzné limity, ktoré vyplývajú so smerníc Európskej únie. Dostatočne recyklujeme iba papier, naopak plasty, kovy a sklo sú hlboko pod priemerom. Svoj význam by mal teda iba efektívny zákon zavádzajúci zálohovanie, ktorý by dal zároveň  občanovi možnosť svojim nákupom prispieť k zlepšovaniu životného prostredia.

Materiál, ktorý vypracovalo Ministerstvo životného prostredia, však práve naopak ašpiruje na jeden z najhorších zákonov o obaloch v celej Európskej únii. Obmedzuje práva spotrebiteľa, zvyšuje množstvo odpadov a ak bude prijatý v navrhovanej podobe, garantuje Slovenskej republike pokuty zo strany Európskej komisie za neplnenie recyklačných limitov.