Košice, 21.07.2008

Priatelia Zeme-SPZ so znepokojením sledujú mediálnu propagandu okolo výstavby spaľovne nebezpečných odpadov Fecupral. Zároveň kritizujú postoj primátora mesta Veľký Šariš R. Orosa, ktorý zámer podporil ešte pred tým, než bola predložená čo i len jediná konkrétna informácia o projekte alebo o vplyve spaľovne NO na zdravie občanov a na životné prostredie. Mediálna propaganda majiteľa spoločnosti Fecupral Štefana Hanigovského o tom, ako mesto Prešov údajne stratilo „výhodnú ekologickú investíciu“ v podobe spaľovne nebezpečných odpadov, je plná nerealistických tvrdení. Priateľov Zeme-SPZ v tejto súvislosti zarazil aj prístup primátora mesta Veľký Šariš R. Orosa, ktorý vyjadril podporu myšlienke výstavby najväčšej spaľovne nebezpečných odpadov v tomto meste ešte pred tým, než boli predložené akékoľvek konkrétne informácie. V uplynulých dňoch naviac primátor Veľkého Šariša pre médiá vyhlásil, že je „lepšie mať spaľovňu, ako prevádzkovať skládky odpadu, ktoré poškodzujú životné prostredie“. Prečo R. Oros použil spojenie „skládky, ktoré poškodzujú životné prostredie“ nie je zrejmé, pretože skládky odpadov – rovnako ako spaľovne – podliehajú prísnym legislatívnym a technickým požiadavkám Smerníc EÚ. Priatelia Zeme-SPZ skládky odpadov nijako nepodporujú, pretože tieto sú najhorším legálnym spôsobom nakladania s odpadom. Avšak aj spaľovne odpadov zaťažujú životné prostredie a nie sú alternatívou voči skládkam. Spaľovne odpadov sami produkujú nemalé množstvá odpadov, vrátane nebezpečných, ktoré je nutné skládkovať. Ich porovnanie so spaľovňami je odborne nejednoznačné, avšak nedávna vedecká štúdia vyhodnotila ich vplyv ako približne rovnaký. „Riešenie problematiky odpadov sa má riadiť hierarchiou danou zákonom o odpadoch a smernicami EÚ, ktoré stanovujú v prvom rade predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov, následne ich materiálovo zhodnocovať (recyklovať), ak predošlé opatrenia nie sú možné, potom odpad energeticky zhodnocovať (spaľovne) a až napokon zneškodňovať (spaľovne, skládky). Spaľovne odpadov teda nie sú v žiadnej legislatíve ani odbornom dokumente menované na prvom mieste ako najlepšia alternatíva ku skládkam,“ vysvetľuje Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ. Nerealistické sú aj populistické sľuby investora o údajných „o polovicu nižších poplatkoch za likvidáciu odpadu“ a „lacnejšej energii na verejné osvetlenie“. Poplatky v mestách, kde sú spaľovne odpadov, sú spravidla najvyššie, čo dokazuje prax na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách. Cena za zneškodnenie 1 tony komunálnych odpadov (KO) v bratislavskej spaľovni je 1606,5 Sk, v košickej spaľovni približne 1900 Sk, kdežto cena za zneškodnenie 1 tony KO na skládkach sa pohybuje od 850 do 1300 Sk, napríklad skládka v Žiline účtuje 850 Sk za 1 tonu KO. Populistický sľub o nižších poplatkoch za odpad teda čelí tvrdej ekonomickej realite a fakty ukazujú, že výsledkom by bol pravdepodobne opak – vyššie poplatky pre obyvateľov Veľkého Šariša. „Čo sa týka sľubov Fecupralu o lacnejšej energii či iných výhodách, upozorňujeme na obdobné sľuby, ktoré boli pravidelnou súčasťou presviedčania rôznych skládkových a spaľovniarskych spoločností, zvyčajne sa však nezrealizovali vôbec žiadne,“ hovorí Ladislav Hegyi. Pokiaľ by sa projekt spaľovne nebezpečných odpadov realizoval v tej istej podobe, v akej bol navrhnutý v Prešove, stále by nespĺňal viacero zásadných, odborných podmienok. „Spaľovňa by mala byť umiestnená v priemyselnej zóne, avšak podľa našich informácií mesto Veľký Šariš ešte stále nemá platný územný plán a údajná priemyselná zóna je v blízkosti obytnej zóny. Skúsenosti s podobnými projektmi všade vo svete hovoria, že okrem environmentálnych negatív dochádza aj k reálnemu poklesu cien nehnuteľností v blízkosti spaľovní. Na to by si mali dať občania mesta Veľký Šariš pozor a požadovať od mesta všetky informácie k projektu,“ hovorí Mgr.Katarína Vrábľová, koordinátorka toxického programu Priateľov Zeme-SPZ. Priatelia Zeme-SPZ budú aj po presune kontroverzného projektu do inej lokality upozorňovať na konkrétne negatíva, pokiaľ tie nebudú odstránené. Okrem iného medzi ne patrí absencia základných údajov ako predpokladané emisie do ovzdušia, emisie do tuhých odpadov, zvozová štúdia, nedostatočné posúdenie havarijných rizík či hodnotenia vplyvov spaľovne na zdravie obyvateľstva. Viac informáciíLadislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ, Tel.: 0903 628 503, hegyi@priateliazeme.sk Katarína Vráblová, koordinátorka, Priatelia Zeme-SPZ, Tel.:0908 656 799 vrablova@priateliazeme.sk

---

Príloha

Tabuľka 1.
Porovnanie nákladov na nakladanie s komunálnymi odpadmi v SR pri použití rôznych technológií zneškodňovania

Mesto / región obcí	Spôsob nakladania s KO	Cena za zneškodnenie 1 tony KO
Žilina	Skládka (+ triedený zber)	980 Sk
Zohor a okolie	Skládka (+ triedený zber)	850 Sk
Luštek: okolie Nemšovej, Dubnice	Skládka (+ triedený zber)	1150 Sk
Jasov – okolie	Skládka (+ triedený zber)	1100 Sk
Bratislava	Spaľovňa (+ triedený zber)	1606 Sk
Košice	Spaľovňa (+ triedený zber)

Tabuľka 2.
Porovnanie nákladov variantov systémov nakladania s komunálnymi odpadmi

Charakteristika / variant	Predpoklad vytriedenia KO občanmi		Očakávané náklady variantov systémov nakladania s KO
	% hmotn.	kg/obyv./rok	mil. Kč/rok	Kč/t	Kč/obyv. a rok
Varianta 1 – triedenie  (recyklácia) a MBÚ	34	78	246,5	1 687	391
Varianta 2 – intenzívne triedenie a recyklácia, bez MBT	64	149	257	1 757	407
Varianta 3 – spaľovanie s využitím energie, nižšia miera triedenia (recyk.)	30	70	302	2 068	479

KO – komunálny odpad, MBÚ- mechanicko biologická úprava
Zdroj: Ekonomické hodnocení systémů nakládání s komunálním odpadem, Podkladový materiál pro doplnění Krajské koncepce odpadového hospodářství Jihočeského kraje, ECO trend s. r. o., 2003.


Porovnanie nákladov na rôzne spôsoby nakladania s komunálnym odpadom v Nemecku 

Scenár	Náklady (Euro/ton)
Scenár 1 a): MBT (vysoká technická úroveň), zahŕňa aj skládkovacie náklady	50 – 85
Scenár 1 b): Spaľovňa komunálneho odpadu	60 – 375
Scenár 2 a): MBT	157
Scenár 2b): Spaľovňa TKO	173
Scenár 3: Priemerné náklady na MBT v EÚ	60 - 75

TKO - tuhý komunálny odpad, MBT - (mechanicko – biologická úprava)
Zdroj pre “Scenár 1”: R. Stegmann, R. et al: Mechanical biological pretreatment and energic recovery of RDF fractions in germany: Processing and Costs, Zdroj pre “Scenár 2”:  German Federal Ministry for Environment, Zdroj pre “Scenár 3”: [Smith, A. Et al:  Waste Management Options and Climat Change, Final report to the European Commission – DG Environment, AEA Technology, July 2001]