1. Čo je to odpad a ako vzniká?
2. Koľko a akého odpadu produkujeme?
3. Z čoho sa skladá komunálny odpad?
4. Škodlivosť odpadov pre prírodu aj naše zdravie
5. Riešenia priaznivé pre ľudí a životné prostredie
6. Ekonomické straty z produkcie odpadov a ekonomický prínos z ekologických riešení

1. Čo je to odpad a ako vzniká?

Na začiatku je pocit potreby. Potreby kúpiť si, zaobstarať si, vypestovať si, opraviť si, doniesť si domov, do práce novú vec. Pri väčšine  ľudských aktivít vzniká odpad. Napríklad kúpená vec je zvyčajne zabalená. Po jej vybalení vzniká odpad z obalov. Potom vec používame a po nejakom čase sa opotrebuje. Buď ešte funguje a my sme sa rozhodli, že chceme novší typ, a teda túto vyhodíme, alebo sa už táto vec celkom používaním zničila a stáva sa z nej nepotrebná vec, ktorá skončí taktiež v koši. A takto vzniká odpad.

Odpadom je hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom o odpadoch povinný sa jej zbaviť. Inak povedané, je to niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené. To však môže pre niekoho byť ešte hodnotným predmetom alebo surovinou pre ďalšie použitie. Jeho opätovné využitie môže ušetriť prírodné zdroje, energiu, znečistenie, naše peniaze.

2. Koľko a akého odpadu produkujeme?

Na Slovensku sa vyprodukuje ročne celkovo cca 15 miliónov ton odpadov. Sú to odpady z priemyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, zdravotníctva, hotelov a reštaurácií a komunálny odpad z našich domácností. Odpady delíme do dvoch kategórií – nebezpečný odpad a ostatný odpad, teda napr. aj komunálny odpad môže byť ostatný (bez nebezpečných vlastností) aj nebezpečný (majúci aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť).  Najväčším producentom odpadov je priemysel, ktorý sa na celkovej produkcii odpadov podieľa cca 65 %, za ním nasleduje stavebníctvo s 13 % podielom a poľnohospodárstvo s 8 % podielom.

V nasledujúcich častiach sa budeme zaoberať iba komunálnym odpadom, ale všetky ostatné odpady s jeho produkciou priamo súvisia (na to, aby sa vyrobil výrobok, ktorý vyhodíme ako komunálny odpad, musí prebehnúť ťažba surovín, priemyselná výroba, doprava produkujúca odpady).

Komunálny odpad (KO) vzniká u každého z nás – doma, v záhrade, v škole, v práci... Podľa Správy o stave životného prostredia za rok 2008 (vydáva ju každoročne Slovenská agentúra životného prostredia SR) sme na Slovensku vyprodukovali takmer 1,8 milióna ton komunálnych odpadov. Je to množstvo, ktoré ak by sme ho vysypali na zem, by pokrylo 880 futbalových ihrísk do výšky 1m! Na každého obyvateľa to predstavuje priemerne až 331 kg komunálneho odpadu. V porovnaní s rokom 2007 to je nárast o 22 kilogramov na obyvateľa.

Z tohto množstva sa celkovo skládkovalo 76,5 % odpadu a spálilo v spaľovniach 8,8 %. Teda u vyše 85 % odpadu sme nenávratne stratili možnosť využiť ho ako surovinu.  Len 7,4 % odpadu sa recyklovalo a 4,5 % sa kompostovalo. Inými spôsobmi, ktoré boli zastúpené len v malej miere, sa nakladalo s 2,8 % odpadu.

3. Z čoho sa skladá komunálny odpad?

Pozrime sa bližšie na hmotnostné zloženie našej odpadovej nádoby:

     

3.1  Biologický odpad 45 % -  dobre recyklovateľný

Patria sem zvyšky zeleniny a ovocia, šupky, odrezky, zvyšky jedál, záhradný odpad (lístie, tráva, pozberové zvyšky, konáre, burina, vňate...), ktoré môžu byť ľahko premenené napr. kompostovaním na prírodné hnojivo, alebo sa z nich môže na bioplynových staniciach vyrobiť energia (elektrická a tepelná) a hnojivo.
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch zakazuje pod hrozbou pokuty (občania do 165,96 € a právnické osoby do 16 596,95 €) biologický odpad z údržby verejnej a súkromnej zelene a záhrad (vrátane cintorínov):

• spaľovať,
• vyhadzovať na nelegálne (čierne) skládky,
• ukladať do zberových nádob na zmesový komunálny odpad a odvážať ich na skládky odpadov.

3.2  Papier 14 % - dobre recyklovateľný

Zo zberového papiera (napr. novín, časopisov, kartónov, kancelárskeho papiera, starých kníh bez tvrdej väzby...) dokážeme recykláciou vyrobiť všetky výrobky papierenského priemyslu t.j. kancelársky papier, baliaci papier, papierové vreckovky, toaletný papier, nové kartónové obaly atď.

3.3  Plasty 11 % – recyklovateľné v obmedzenej miere

Z hľadiska objemu sú plasty najväčšou zložkou komunálnych odpadov. PET (polyetyléntereftalát), polyetylén aj polypropylén sú plasty, ktoré sú veľmi dobre recyklovateľné. Naopak, PVC (polyvinylchlorid), polykarbonát a polystyrén sú problematickejšie z hľadiska recyklácie. Napr. z PVC sa v Európe recykluje len cca 3 %. Z vyzbieraných plastov sa dajú opäť vyrobiť napr. vrecia, fólie, rôzne fľaše, plastové profily (náhrada dreva), ale aj flisové oblečenia.

3.4  Sklo 10 % - dobre recyklovateľné 

Sklo je možné opakovane recyklovať takmer neobmedzene. Zo zberového skla je možné vyrobiť všetky výrobky sklárskeho priemyslu napr. fľaše, poháre, tabuľové sklo.

3.5  Textil 4 % - recyklovateľný v obmedzenej miere

Recyklácia textilu ako zložky komunálneho odpadu je na Slovensku v súčasnosti veľmi problematická, prakticky žiadna, pretože na to nie sú vybudované potrebné zariadenia. Veľká časť starého zachovalého textilu (oblečenia) môže byť cez rôzne charity a zbierky ešte užitočná iným ľuďom. Zničený textil sa môže využívať po úprave na tkanie kobercov a rôznych bytových  doplnkov. Textil z priemyslu sa recykluje na výrobky využívané napr. v automobilovom priemysle, či ako izolačný materiál.

3.6  Kovy 4 % - dobre recyklovateľné

Železo, hliník, meď, mosadz atď. (používané na výrobu plechoviek a konzerv, obalov, vrchnákov, fólií, náradia, káblov, vodovodných armatúr a pod.) sú v plnej miere recyklovateľné. Dajú sa z nich nanovo vyrobiť všetky výrobky hutníckeho priemyslu, ktoré majú široké využitie v strojárstve, potravinárskom priemysle, stavebníctve...

3.7  Anorganický odpad 4 % - dobre recyklovateľný

Kameň, tehly, panely, strešná krytina, piesok, štrk a pod. sa dajú výborne recyklovať (drvenie a triedenie). Ich ďalšie využitie je hlavne v stavebníctve.

3.8  Viacvrstvové kombinované materiály – v skratke VKM 3% - dobre recyklovateľné

Poznáme ich ako krabicové obaly (napr. na mlieko) s označením Tetrapak, Tetrabrick, Elopak... Skladajú sa z troch až šiestich zlepených vrstiev materiálov – kartónu, plastovej fólie, hliníkovej fólie. Na Slovensku sa z nich pri recyklácii vyrábajú hlavne stavebné dosky, ktoré sú využiteľné na stavbu ľahších stavieb, na zatepľovanie a pod. V poslednej dobe sa pri spracovaní VKM využíva aj modernejšia technológia, ktorá z nich dokáže odčleniť a využiť  kartón. Z neho sa následne vyrába tzv. nasávaná kartonáž, ktorá sa používa na výrobu napr. obalov na vajíčka či ochranných obalov na elektroniku. 

3.9  Nebezpečné odpady 1 % - recyklovateľné v obmedzenej miere

Aj napriek tomu, že sú nebezpečné odpady v komunálnom odpade zastúpené iba jedným percentom, je potrebné im venovať zvýšenú pozornosť.  Na Slovensku sa v súčasnosti dajú recyklovať napr. monočlánky a akumulátory, žiarivky, výbojky, elektronický odpad, staré oleje. Recyklácia týchto odpadov väčšinou spočíva v dôkladnom mechanickom oddelení jednotlivých surovín obsiahnutých v recyklovanom výrobku, ich úprave a príprave na ďalšie využitie (výrobu nových výrobkov).

3.10 Zmesový odpad 4% - nerecyklovateľný

Po dôkladnom vytriedení všetkých recyklovateľných zložiek by nám mala zostať už iba minimálna časť odpadu. Patria sem napr. jednorazové plienky alebo odpady, ktoré kvôli silnému znečisteniu nemôžu byť recyklované. Tento odpad je potrebné zneškodniť – na skládke odpadov alebo v spaľovni odpadov.

4. Škodlivosť odpadov

Posledné desaťročia vyhadzujeme stále viac a omnoho škodlivejších odpadov ako kedysi. Už nie len nebezpečné odpady obsahujú rôzne škodlivé látky. Tie sú dnes aj na pohľad v "obyčajných" veciach, ktoré potom vyhadzujeme ako odpad.

Pozrime sa bližšie na škodlivé látky obsiahnuté v niektorých odpadoch a vznikajúce pri výrobe:

• Plasty obsahujú rôzne prídavne látky. Sú to napr. tepelné a svetelné stabilizátory (môžu obsahovať ťažké kovy ako olovo a kadmium) a farbivá (kadmium a zinok). Uvedené prísady však spôsobujú zvýšenú horľavosť, preto sa do nich ďalej pridávajú spomaľovače horenia (fosfor a bróm). Tie však spôsobujú nadmerné dymenie, čo vedie k prídavku znižovačov dymenia. Na zníženie ceny plastu sa do nich pridávajú plnidlá a aby získali plasty dostatočnú pružnosť a ohybnosť je potrebné do nich ešte pridať zmäkčovadlá (plastifikátory). Ako zmäkčovadlá sa často používajú ftaláty. Ich zdravotné účinky sú už dnes preskúmané v stovkách rôznych štúdií. Spôsobujú abnormálny vývoj reprodukčného systému, pričom mužský je omnoho citlivejší ako ženský, hlavne u vyvíjajúcich sa plodov, novorodencov a malých detí. Vyvolávajú zmeny na štítnej žľaze, pečeni a obličkách, poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Chlór, ktorý je súčasťou PVC, je ako plyn vysoko reaktívna jedovatá látka, rýchlo sa viaže na organické látky a vytvára najrôznejšie, veľmi jedovaté zlúčeniny, medzi nimi aj najjedovatejšie rakovinotvorné dioxíny.
• Pri výrobe papiera sa v papierenskom priemysle používa asi 2 000 chemických zlúčenín, z ktorých niektoré majú rakovinotvorné a alergénne účinky, asi o 1 000 z nich nemáme žiadne toxikologické informácie. Na bielenie papiera sa ešte stále používa aj chlór.
• Rôzne problémové látky sú aj vo zvyškoch kozmetiky, hygienických a čistiacich prostriedkoch.
• Nebezpečné odpady obsahujú ešte väčšie množstvá nebezpečných látok: akumulátory (kyseliny, olovo...), monočlánky (napr. nikel, kadmium), žiarivky (napr. ortuť), elektronika atď.

Čo však často znásobuje negatívne účinky odpadov je zmiešanie desiatok až stoviek materiálov obsahujúcich tisíce rôzne škodlivých látok dohromady. Môže pri tom prebiehať množstvo reakcií, počas ktorých vznikajú nové, často ešte nebezpečnejšie látky.

Odpady tak rôznym spôsobom vplývajú na životné prostredie a zdravie ľudí, podľa toho, či sa ukladajú na skládky, spaľujú alebo či sa s nimi nakladá nelegálne. Ale o tom sa viac dozvieme v texte nižšie.

4.1  Skládky odpadov - časované chemické bomby

Dominantnou činnosťou v oblasti nakladania s komunálnym odpadom na Slovensku  je s podielom 76,5 % jeho ukladanie na skládkach odpadov.

Pri skládkovaní odpadov dochádza k zmiešavaniu veľkého množstva najrozličnejších látok a materiálov rôznej povahy – organické, anorganické, reaktívne, inertné, horľavé, rozpustné, nerozpustné, atď. Tieto látky medzi sebou vytvárajú zložité reakcie, čím sa spúšťa nekontrolovateľný chemicko - fyzikálny proces. To spôsobuje tieto hlavné problémy:

a)    Veľmi spomalené rozkladné procesy vnútri skládky odpadov

Pretože sa skládka neustále zasypáva zeminou a zhutňuje (kompaktuje) ťažkými mechanizmami, chýba v nej kyslík, dôležitý pre rozkladné procesy. Organické zložky, ktoré by sa voľne v prírode alebo na kompostovisku rozložili za niekoľko mesiacov, na skládke odpadov podliehajú len veľmi spomalenému rozkladu. Vedci pri skúmaní nachádzali na skládkach odpadov aj po vyše 20 - 30 rokoch napr. zachovalé zvyšky jedál či dobre čitateľné noviny.

b)    Tvorba skládkových plynov

Pri rozklade odpadu za nedostatku kyslíka vzniká na skládkach odpadov tzv. skleníkový plyn, ktorého majoritnou zložkou je metán (CH4) a oxid uhličitý (CO₂). Tie sú vedcami považované za hlavné plyny, ktoré prispievajú k antropogénnemu globálnemu otepľovaniu. V menšej miere vznikajú aj ďalšie toxické plyny, ktoré znečisťujú okolité prostredie a poškodzujú zdravie. 

Pri vyššej koncentrácii metánu alebo pri nedodržaní schválených technologických postupov môže dôjsť na skládkach odpadov aj k požiarom, pri ktorých vznikajú toxické látky (napr. dioxíny).

Odborné štúdie zdokumentovali zvýšený výskyt zdravotných problémov u ľudí žijúcich v blízkosti skládok odpadov. V okruhu do 3 km bol zistený zvýšený výskyt rakoviny - hlavne močového mechúra, žalúdka, pečene, pľúc, leukémie a vrodených porúch u detí. Tieto problémy sa dávajú do súvisu práve so skládkovým plynom.

c)    Znečistenie podzemných a povrchových vôd a pôdy

Dažďová voda pretekajúca cez odpady uložené na skládke odpadov sa "obohacuje" o škodlivé látky, ktoré sú v nich obsiahnuté alebo vznikajú pri ich rozklade. Takýto „výluh“, ktorý nazývame priesaková kvapalina, môže preniknúť a znečistiť okolitú pôdu, podzemné a povrchové vody. Hoci majú skládky odpadov vybudované izolačné bariéry – plastové fólie a nepriepustné vrstvy ílov, ich životnosť je obmedzená na niekoľko desiatok rokov. K poškodeniu bariér teda dochádza hlavne po uzavretí skládky odpadov, no môže k nemu dôjsť už počas prevádzky napr. mechanickým prerezaním, pretrhnutím alebo roztavením vplyvom horenia vo vnútri telesa skládky. Súčasťou izolačných bariér sú aj monitorovacie zariadenia, ktoré signalizujú poškodenie bariéry. Avšak, pri zaplnení skládky odpadov do výšky niekoľkých metrov je oprava porušeného tesnenia nereálna.

d)    Záber pôdy, devastácia krajiny

Skládky odpadov zaberajú a natrvalo devastujú územie, na ktorom sa nachádzajú, ako aj okolité prostredie.

Sú to miesta, ktoré narušujú vzhľad krajiny a vytláčajú z pôvodných stanovíšť pôvodné rastlinné a živočíšne druhy. Častokrát zaberajú úrodnú pôdu. Okrem toho skládky vyháňajú zo svojho okolia turistov a miestnych obyvateľov, znižujú bonitu pôdy v okolí.

S tým úzko súvisí ďalší problém. Ľudia sa vedome alebo nevedome obávajú veľkých skládok odpadov v blízkosti svojich domovov a preto je stále ťažšie nájsť nové miesta pre ich budovanie.

e)    Zápach, premnožené živočíšne druhy

Aj pri dodržaní všetkých prevádzkových podmienok sa zo skládok odpadov šíri do okolia zápach, ktorý môže obťažovať okolie aj do vzdialenosti niekoľko sto metrov. Skládky sú navyše zdrojom potravy pre rôzne živočíšne druhy ako napr. potkany a iné  hlodavce, líšky, čajky, havrany, ktoré vytláčajú z okolitého prostredia prirodzené druhy  a môžu byť prenášačmi rôznych ochorení.

f)    Nenávratná strata surovín

Uložením odpadu na skládku odpadov nenávratne strácame suroviny, ktoré mohli byť použité na výrobu nových materiálov a výrobkov. Namiesto toho ich musíme vždy nanovo ťažiť z prírody, pričom sa ich zásoby neustále zbytočne míňajú.

4.2  Spaľovne odpadov

Na Slovensku ročne spálime v spaľovniach 8,8 % komunálnych odpadov. Je potrebné si uvedomiť, že ani spaľovaním odpad nezmizne. Spálením len znížime objem tuhých odpadov o cca 80-90 % a hmotnosť o cca 60-70 %. Zvyšok zostáva vo forme toxického popolčeka, škvary a vo filtračných systémoch. Zároveň spaľovaním zvyšujeme toxicitu (obsah nebezpečných látok) odpadu. Nebezpečné látky, ktoré boli pôvodne rozptýlené vo veľkom objeme odpadu, sa totiž po spálení koncentrujú v nespálenom zvyšku.

a)    Znečisťovanie ovzdušia

Spaľovaním meníme pevné a kvapalné odpady aj na plynné emisie, čím v podstate zväčšujeme ich objem. Spálením 1 tony komunálneho odpadu vznikne asi 6 000 m³ spalinových plynov. Ich súčasťou sú aj ťažké kovy či vysoko toxické deriváty chlóru – najmä dioxíny, furány a polychlórované bifenyly. Spaľovňa odpadov páliaca 2 250 ton odpadu denne, vypustí ročne do ovzdušia 5 ton olova (Pb), 17 t ortuti (Hg), 853 t oxidu siričitého (SO₂).

b)    Nebezpečné dioxíny

Jedným z veľkých negatívov spaľovní odpadov je produkcia polychlórovaných organických zlúčenín - najmä dioxínov a furánov. Tie sú po rádioaktívnom odpade najtoxickejšie látky na planéte. Majú rakovinotvorné účinky, môžu poškodzovať imunitný, nervový systém a pohlavné orgány. Dlhodobo odolávajú rozkladu, kumulujú sa v tukových tkanivách živých organizmov a sú mimoriadne nebezpečné už v minimálnych množstvách.
Okrem dioxínov sa v plynných emisiách nachádza asi 250 rôznych uhľovodíkov a ďalšie desiatky látok, ktorých vlastnosti a vplyv na zdravie človeka nie sú zatiaľ preskúmané.

c)    Produkcia toxických odpadov

Spálením sa síce zníži objem a váha odpadu, zvýši sa však jeho nebezpečnosť. To, čo nám zostáva po spálení v tuhom skupenstve je škvara a nebezpečný popolček. Ten musí byť ukladaný na špeciálne skládky pre nebezpečný odpad.  Skládkovania sa teda ani spálením odpadu nezbavíme. Ťažké kovy, ktoré sú zachytávané filtrami,  aby sa nedostali do ovzdušia, sa v popolčeku koncentrujú podobne ako dioxíny a ďalšie toxické zlúčeniny. Kovy ako olovo, arzén a chróm môžu byť po spálení jedovatejšie ako predtým. Chróm pred spálením napr. vyvoláva dermatitídy, zatiaľ čo po spálení vo forme oxidov môže spôsobiť rakovinu.

Aj keď sú moderné spaľovne odpadov vybavené filtrami, ktoré zachytávajú časť toxických látok unikajúcich do ovzdušia, tieto zariadenia:

• neničia odpad ako taký,
• vytvárajú nové toxické zlúčeniny,
• potrebujú skládky odpadov na uloženie odpadu, ktorý produkujú ako aj samotných filtrov .

d)    Neúčinné využívanie energie

Pri získavaní energie obsiahnutej v odpadoch dosahujú spaľovne odpadov v praxi zvyčajne veľmi malú účinnosť (v priemere len 15 – 20 %). Naopak, na dosiahnutie potrebnej teploty spaľovania sa musí použiť aj plyn, pretože komunálny odpad ako rôznorodá zmes látok obsahuje veľa „mokrých“ odpadov. Súčasťou komunálneho odpadu sú aj inertné odpady, teda také, ktoré vôbec nehoria a ich spaľovanie je úplne bezvýznamné. 

e)    Ekonomické zaťaženie obyvateľstva

Charakteristickým negatívnym znakom spaľovní odpadov sú obrovské investičné náklady spojené s ich výstavbou. Tie sa zákonite odrážajú na vysokých poplatkoch za odpad pre miestnych obyvateľov. Nie náhodou majú Košice a Bratislava najvyššie  poplatky na Slovensku. Aby sa investície do výstavby spaľovne odpadov vrátili, je nutný pravidelný prísun veľkého množstva odpadov na spálenie a triedený zber odpadov sa dostáva do úzadia.

f)    Nenávratná strata surovín

Spálením odpadu nenávratne strácame suroviny, ktoré mohli byť použité na výrobu nových materiálov a výrobkov. Namiesto toho ich musíme vždy nanovo ťažiť z prírody, pričom sa ich zásoby neustále zbytočne míňajú.

4.3  Nelegálne nakladanie s odpadmi

Na Slovensku končí stále veľká časť odpadov na nelegálnych (čiernych) skládkach odpadov alebo sú spaľované v domácnostiach, na verejných a súkromných priestranstvách.

a)    Nelegálne skládky odpadov

Vyhadzovanie odpadu na nelegálne (čierne) skládky odpadov predstavuje riziko poškodenia zdravia a životného prostredia. V porovnaní s riadenými skládkami odpadov nemajú žiadne izolačné bariéry, nikto ich nemonitoruje, vznikajú kdekoľvek, často v blízkosti vodných zdrojov, ktoré sú nimi ohrozované. Podľa terénnych prieskumov Priateľov Zeme – SPZ, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2008 a 2009 a následných prepočtov vyplýva predpoklad, že čiernych skládok je na Slovensku cca 20 tisíc (skládky odpadov nad 1 m³). Prieskum bol robený na vzorke 146 miest a obcí s počtom obyvateľov od 64 až po 426 000. Ten, kto vytvorí čiernu skládku, poruší ustanovenia Zákona o odpadoch a koná protiprávne (priestupok alebo správny delikt). Ak je to fyzická osoba, je možné jej udeliť pokutu do výšky 165,96 EUR (5.000,- Sk), právnickej osobe do výšky 16.596,95 EUR (500.000,- Sk).

b)    Nelegálne spaľovanie odpadov

Spaľovanie odpadov v domácnostiach alebo na verejných či súkromných pozemkoch je tiež veľmi rizikové z hľadiska vzniku škodlivých látok. Hlavne v jesenných a jarných mesiacoch je celé Slovensko potiahnuté dymovými oblakmi. Tento dym je produktom nedokonalého spaľovania (prebieha pri nízkych teplotách a za nedostatku kyslíka). Obsahuje škodlivé plyny, hlavne oxid uhoľnatý (je jedovatý, môže spôsobiť udusenie), uhľovodíky (plyny prispievajúce k fotochemickému smogu), dechtové látky (polyaromatické uhľovodíky obsiahnuté v dechtoch boli prvými látkami, u ktorých boli dokázané rakovinotvorné účinky) a v niektorých prípadoch aj jedny z najnebezpečnejších látok - rakovinotvorné dioxíny.

Takéto spaľovanie odpadov (vrátane biologických) je protizákonné. Porušujeme tým hneď tri zákony – Zákon o odpadoch, Zákon o ochrane pred požiarmi a Občiansky zákonník. Hrozí nám pritom rovnaká pokuta ako v prípade tvorby nelegálnych skládok.

Prieskum, ktorý sa v rokoch 2004 až 2009 robil v 9 mestách a 11 obciach SR medzi obyvateľmi preukázal, že sú nelegálne spôsoby nakladania s odpadmi nielen rozšírené, ale že respondenti nemajú ani problém sa k týmto aktivitám priznať.

4.4  Vyčerpávanie prírodných zdrojov

Zásoby surovín na Zemi sú obmedzené a ich ťažba spôsobuje závažné environmentálne škody. Je veľmi ťažké presne vyjadriť, o koľko je potrebné znížiť spotrebu prírodných zdrojov z hľadiska trvalo udržateľného stavu. V rámci kampane európskych Priateľov Zeme (Friends of the Earth Europe) "Smerovanie k trvalo udržateľnej Európe" sa v tomto smere prevádzali výpočty aj pre Slovensko. Pri väčšine surovín (neobnoviteľných) sa ukázala nutnosť znížiť spotrebu až o 80 - 90 %. Európska únia má dlhodobý cieľ znížiť spotrebu zdrojov 10 násobne. Medzi hlavnými stratégiami pre zníženie spotreby primárnych zdrojov uvádzajú štúdie opatrenia na opätovné používanie, predĺženie životnosti výrobkov a hlavne zvýšenie recyklácie - využívania druhotných surovín.

Na skládkach a v spaľovniach odpadov končia každoročne státisíce ton kvalitných druhotných surovín - papiera, plastov, kovov, skla, biologických odpadov atď. Namiesto nich musí byť niekde znovu vyťažená nová surovina. Od konca 2. svetovej vojny sme spotrebovali viac neobnoviteľných zdrojov ako od počiatku ľudskej civilizácie.

Veľká časť primárnych surovín je na Slovensko dovážaná. Ťažba týchto surovín spôsobuje poškodzovanie zdravia miestnych obyvateľov, produkuje tony toxických odpadov, spotrebúva veľké množstvo energie, spôsobuje veľké škody na vzácnych ekosystémoch, ničenie krajiny a častokrát aj miestnej ekonomiky. To všetko sa deje tisíce kilometrov od našich hraníc. To dodáva našej nadspotrebe aj etický rozmer.

5. Riešenia priaznivé pre ľudí a životné prostredie

Súčasná politika EÚ týkajúca sa odpadov vychádza z päťstupňovej odpadovej hierarchie. Tá stanovuje poradie preferencii, ktoré je potrebné uplatňovať pri nakladaní s odpadmi.

Hierarchia nakladania s odpadmi znie:

V praxi hierarchia znamená, že na prvom mieste by sa malo vzniku odpadu zabrániť. Odpad, ktorému nemožno zabrániť, by sa mal využiť ako druhotná surovina, recyklovať. Pokiaľ sa nedá recyklovať, alebo je recyklácia málo prínosná, mal by sa odpad energeticky zhodnocovať. Zneškodňovanie odpadu na skládkach odpadov a v spaľovniach odpadov bez využitia energie by sa malo používať čo najmenej. Hierarchia prijatá Európskou úniou je záväzná pre všetky členské štáty EÚ. Slovensko však má s jej napĺňaním problémy. Nakladanie s komunálnym odpadom je na Slovensku postavené presne naopak, pretože najviac odpadu sa skládkuje, potom spaľuje, minimálne množstvo sa recykluje. Problematika opätovného využívania a minimalizácie sa v súčasnosti začala len pomaly rozvíjať.

5.1  Minimalizácia

Pozostáva z dvoch stratégií: Predchádzanie vzniku odpadov a Obmedzovanie ich množstva a škodlivosti. Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne, pretože každý výrobok viac či menej poškodzuje životné prostredie. Pre každý výrobok musíme ťažiť suroviny z prírodných zdrojov. Okrem toho, že nenávratne vyčerpávame suroviny, ťažba so sebou často prináša enormné znečistenie prostredia. Výrobu, zvyčajne priemyselnú, sprevádza znečistenie prostredia a spotrebu energie. Počas celého životného cyklu výrobku musíme výrobok, resp. suroviny na jeho výrobu prevážať, s čím je spojené znečistenie prostredia z dopravy a spotreba ďalších neobnoviteľných zdrojov.  Nakoniec, po použití výrobku, sa z neho stáva odpad.

Ani recyklácia odpadov nie je úplne neškodná. Je to tiež priemyselný proces, ktorý produkuje isté znečistenie, ktoré je ale menšie ako pri výrobe z primárnych zdrojov.

Z ekonomického a ekologického hľadiska je lepšie odpad nevytvoriť, ako zmierňovať škody z jeho zneškodňovania (skládkovania a spaľovania) či zhodnocovania (recyklácie). Minimalizovanie množstva a škodlivosti odpadov je založené na princípe prevencie - už vopred premýšľame, koľko odpadu našim rozhodnutím vytvoríme.

Základom minimalizácie vzniku a škodlivosti odpadov je šetrná, menšia spotreba. Aby sme menej vyhadzovali, je potrebné aj menej spotrebovať. Začať môžeme odolávaním pokušeniu kupovať to, čo nepotrebujeme. Tým, že nenakupujeme nadmerne veľa výrobkov, nielen znižujeme množstvo odpadov a šetríme prírodné zdroje, ale aj svoje peniaze, ktoré môžeme použiť užitočnejšie či príjemnejšie. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo skutočne potrebujeme k životu a čo je už nadbytok a plytvanie. Vytvorme si vlastný, striedmy "eko" štýl podľa svojej osobitosti; odolávajúc reklame, móde a konzumu.

Tu je niekoľko ďalších tipov, ako môžme odpady minimalizovať:

• Jeden z konkrétnych spôsobov minimalizácie odpadov je tzv. bezobalový predaj. Mnoho potravín i nápojov je možné takto distribuovať (zákazníci si nosia vlastné tašky, nádoby, do ktorých sa im navážia, načapujú potraviny, prípadne si ich sami naberú, načapujú z automatov do donesených, trvácnych nádob).
• Pri nákupoch uprednostňujme lokálne produkty od miestnych poľnohospodárov, remeselníkov, drobných živnostníkov. Tie nepotrebujú nadmerné množstvo obalov potrebných na ich prevoz. Vyprodukujeme tak menej odpadov a znečistenia z dopravy.
• Odmietajme letáky, ktoré každodenne zapĺňajú naše schránky. Nalepme si na schránku nálepku „Nevhadzujte reklamy“. Obmedzíme tak zbytočnú spotrebu značného množstva papiera, čím šetríme naše lesy a energiu na jeho výrobu.
• Vylúčme agresívne čistiace prostriedky napr. s obsahom chlóru... Použime radšej ocot, sódu bikarbónu, alebo čistiace prostriedky, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
• Odmietajme rozdávané plastové tašky, vrecúška a používajme radšej vlastné trvácne tašky.
• Namiesto nákupu viacerých malých balení uprednostňujme nákup väčšieho balenia výrobku a koncentrátov. Ušetríme tým obaly, ktoré musia byť použité na ich balenie. Napr. koncentrátom riedeným 1:10 nemusíme kupovať ďalších 9 fliaš – jednorazových obalov.
• Vyhýbajme sa materiálom, ktoré spôsobujú nadmerné problémy životnému prostrediu a zdraviu ľudí – napr. polyvinylchlorid (PVC), sú z neho vyrobené niektoré obaly, podlahové krytiny, plastové okná a pod.
• Využívajme viac knižnice, požičovne a rôzne iné verejné služby. Nástroje a zariadenia potrebné na príležitostné práce si prenajímajme alebo požičiavajme od susedov, známych alebo v špecializovaných požičovniach.
• Posielajme dokumenty elektronicky, v prípade tlače tlačme obojstranne.
• Na pitie uprednostňujme vodu z vodovodu pred balenou vodou, minerálne vody si zájdime nabrať ku prameňu.
• Pri maľovaní uprednostnime vodou riediteľné farby pred syntetickými, látky prírodného pôvodu, včelí vosk namiesto syntetického laku na drevo.
• Vyhýbajme sa používaniu jednorazového príboru a riadu a nápojom z automatov, ktoré sú plnené do jednorazových pohárov.
• Neobjednávajme si jedlo, pizzu na donášku – predídeme vzniku znečistenia z dopravy, odpadu z obalov potrebných na prevoz a jednorazové servírovanie.

5.2  Opätovné používanie 

Mnoho vecí, ktoré už nepotrebujeme, nemusíme hneď vyhadzovať, ale môžeme ich opraviť, použiť inak, či niekomu darovať. Opätovné používanie má vyššiu prioritu ako recyklácia odpadov, pretože spotrebuje spravidla menej energie, zdrojov, menej sa znečistí životné prostredie.

Niekoľko tipov na opätovné používanie:

• Kupujme kvalitnejšie výrobky, ktoré majú dlhšiu životnosť a dajú sa opraviť, v porovnaní s lacnými výrobkami na jedno použitie.
• Uprednostňujme nápoje balené vo vratných obaloch. Požiadajme nášho obchodníka, aby takto balené nápoje zaradil do svojej ponuky.
• Používajme nabíjateľné batérie (monočlánky), predídeme tak vzniku zbytočných nebezpečných odpadov.
• Uprednostňujme nákup v second handoch, bazároch, antikvariátoch.
• Ak máme malé deti, používajme bavlnené plienky namiesto jednorazových.
• Opravujme a renovujme pokazené veci ako sú napr. šaty, topánky, elektronika alebo nábytok. Renovovať, opraviť, dotvoriť sa dá takmer všetko, objavme čaro starých vecí, ktorým môžeme vdýchnuť nový život.
• Sklenené nádoby využime na uskladnenie potravín a drobností v domácnosti, dotvorme ich maľovaním, servítkovou technikou atď. V sklenených fľašiach vyzerajú pekne rôzne farebné druhy fazule, šošovica, pohánka...
• Toner z tlačiarne a kopírky dávajme znovu naplniť.
• Opätovne používajme stavebné materiály, kamenivo, tehly... Zo starej dlažby, kachličiek, môžme vytvoriť zaujímavú mozaiku, ktorú v hypermarketoch nenájdeme.
• Namiesto papierových obrúskov a utierok používajme textilné, ktoré sa dajú opätovne používať.
• Nepoužívajme jednorazové holiace strojčeky, čistiace tampóny... Nahraďme ich opakovane použiteľnými.

5.3  Triedený zber a recyklácia

Ak sa už vec nedá opätovne používať, mala by sa recyklovaním vyrobiť znovu.

Recyklácia odpadov začína triedením odpadov na jednotlivé zložky. Trieďme všetky odpady, ktoré sa vo vašej obci / meste dajú odovzdať v rámci triedeného zberu alebo ich odoberajú zberné suroviny. Môžu to byť napr. plasty, papier, sklo, kovy, biologický odpad, textil, viacvrstvové kombinované materiály (tetrapaky), nebezpečné odpady, atď. Tie potom dajme do príslušných, na to určených kontajnerov alebo vriec, alebo ich zanesme na zberný dvor či do výkupní druhotných surovín. Odtiaľ putujú do stredísk, kde sa ešte dotrieďujú, dočisťujú a upravujú tak, aby mohli byť odovzdané spracovateľským závodom (napr. papierňam, sklárňam, železiarňam). Tam ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov.

Ak bývame v rodinných domoch alebo máme záhradu, môžeme biologické odpady aj svojpomocne kompostovať a vyrobiť si tak organické hnojivo použiteľné pri pestovaní.

Len správne vytriedený odpad na jednotlivé zložky (podľa pokynov obecných / mestských úradov alebo firiem vykonávajúcich ich zber) možno recyklovať.

a)    Ako triediť odpad?

Všeobecne sa presný návod ako  správne triediť odpad na Slovensku nedá opísať. Každá obec / mesto má totiž svoj vlastný systém triedeného zberu s určenými podmienkami čo všetko a kam vhadzovať. Informácie o konkrétnom systéme triedeného zberu sa dozviete na vašom Obecnom / Mestskom úrade alebo vo firme, ktorá u vás odpady zbiera.

Tento všeobecný návod preto berte len ako informáciu, ktorá vyplynula z najviac zaužívaných systémov.

•    Plasty

Nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované žltou farbou. Plasty zahŕňajú širokú skupinu materiálov, z ktorých väčšina je síce dobre recyklovateľná, no už menej sa v súčasnosti triedi. Najčastejšie zbieranými druhmi plastov sú PET fľaše a rôzne plastové fólie, ale môžu sa aj obaly od saponátov, drogérie, rôzne tégliky od jogurtov a masla, drobné plastové predmety, bandasky, obaly potravín, cukroviniek, cestovín... Plasty by sa do kontajnerov alebo vriec mali vhadzovať opláchnuté od hrubých nečistôt, PET fľaše a iné duté obaly stlačené.

Tabuľka č.1: Označovanie materiálového zloženia výrobkov vyrobených z plastov

Materiál	Písomný znak	Číselný znak
Polyetyléntereftalát	PET	1
Polyetylén veľkej hustoty	HDPE	2
Polyvinylchlorid	PVC	3
Polyetylén malej hustoty	LDPE	4
Polypropylén	PP	5
Polystyrén	PS	6

    

•    Papier

Nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované modrou farbou. Medzi papier patria noviny, časopisy, knihy, zošity, kancelársky papier, ústrižky, prospekty, reklamné letáky, kalendáre, telefónne zoznamy, obalový materiál z papiera a lepenky... Silne znečistený alebo mastný papier by sme do triedeného zberu nemali zaraďovať, pretože už nie je vhodný na recykláciu. Z časopisov a kancelárskych papierov nie je nutné oddeľovať kovové sponky, tie sa odstránia pri spracovaní papiera v recyklačnom závode.

Tabuľka č.2: Označovanie materiálového zloženia výrobkov vyrobených z papiera

Materiál	Písomný znak	Číselný znak
Vlnitá lepenka	PAP	20
Hladká lepenka	PAP	21
Papier	PAP	22

        

•    Sklo

Nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované zelenou farbou. Je to výborný materiál, ktorý môže byť recyklovaný donekonečna. Sklo je potrebné pred zberom zbaviť nečistôt. Medzi sklo patria všetky druhy sklenených obalov, dekoratívne a tabuľové sklo, sklenené poháre z konzervovaných potravín, detskej výživy, zeleniny, ovocia, kávy, pochutín. Nepatrí sem porcelán, keramika, zrkadlá, žiarivky, naplnené zaváraninové poháre, naplnené fľaše a pod.

Tabuľka č.3: Označovanie materiálového zloženia výrobkov vyrobených zo skla

Materiál	Písomný znak	Číselný znak
Bezfarebné sklo	GL	70
Zelené sklo	GL	71
Hnedé sklo	GL	72

•    Kovy / kovové obaly

Nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované červenou alebo čiernou farbou. Patria sem kovové uzávery, konzervy bez obsahu, hliníkové plechovky od piva a nealkoholických nápojov, drobné kovové a hliníkové  predmety (príbory, poháre, taniere, hrnce, tácky, kovové súčiastky, zámky, kľúče, náradie a nástroje), hliníková fólia tzv. alobal... Veľké kusy kovov (kovový šrot) zaneste do zberných surovín alebo na zberný dvor.

Tabuľka č.4: Označovanie materiálového zloženia výrobkov vyrobených z kovov

Materiál	Písomný znak	Číselný znak
Oceľ	FE	40
Hliník	ALU	41

•    Viacvrstvový kombinovaný materiál (VKM)

Tento obal sa ľudovo nazýva aj krabicový alebo tetrapakový obal. Predáva sa v ňom zabalené mlieko, džúsy, víno... Pred vhodením je treba obal vypláchnuť a stlačiť. Nemá zavedenú farbu pre nádoby na triedenie. Väčšinou sa zbiera spolu s inými zložkami triedeného zberu.

Tabuľka č.5: Označovanie materiálového zloženia výrobkov vyrobených z VKM

Materiál	Písomný znak	Číselný znak
Papier a lepenka / rôzne kovy	C / PAP	80
Papier a lepenka / plasty	C / PAP	81
Papier a lepenka / hliník	C / PAP	82
Papier a lepenka / cínový plech	C / PAP	83
Papier a lepenka / plast / hliník	C / PAP	84
Papier a lepenka / plast / hliník / cínový plech	C / PAP	86

  
Viacvrstvové kombinované materiály sa odborne nazývajú aj kompozitné obaly. Označujú sa písomným znakom C / skratka materiálu, ktorý v obale prevažuje.

•    Nebezpečný odpad

Aj väčšina druhov nebezpečných odpadov je dobre recyklovateľná. Čo sa už zrecyklovať nedá, putuje na špeciálne skládky pre nebezpečné odpady a do špeciálnych  spaľovní nebezpečných odpadov. Je však dôležité vytriediť ich  z bežného komunálneho odpadu. Patria sem autobatérie, monočlánky, akumulátory, mazivá, oleje, olejové filtre, žiarivky, výbojky, svietidlá, vyradené elektrické a elektronické zariadenia, rôzne farby, rozpúšťadlá, chemikálie a ich obaly.

Nebezpečnými odpadmi sú odpady, ktoré majú aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť:
 
H1 - výbušnosť
H2 - oxidovateľnosť
H3-A - vysoká horľavosť
H3-B – horľavosť
H4 - dráždivosť
H5 - škodlivosť
H6 - toxickosť
H7 - rakovinotvornosť
H8 – leptavosť
H9 – infekčnosť
H10 - vývojová toxicita
H11 – mutagénnosť
H12 - látky uvoľňujúce pri styku s vodou toxické plyny  
H13 - látky uvoľňujúce inú nebezpečnú látku
H14 - ekotoxicita
 

•    Biologický odpad z kuchýň a záhrad

Najjednoduchšou a najstaršou formou jeho „recyklácie“ je kompostovanie. Ak bývate v rodinnom dome so záhradou, ideálnym riešením je domáce kompostovanie. V niektorých mestách a obciach sa zbiera biologický odpad zo záhrad, niekde aj kuchynský biologický odpad do hnedých nádob.

Vytriedené druhy odpadov sa okrem zberu do nádob a vriec zbierajú i na Zberných dvoroch. Zberný dvor je miesto, kde prebieha zber vybraných druhov odpadov donesených od občanov danej obce či mesta. Okrem bežných druhov odpadov môžete väčšinou na zberné dvory doniesť aj objemné odpady (napr. nábytok) či drobné stavebné odpady.
Vytriedením maximálneho množstva surovín z odpadu môžeme znížiť jeho množstvo, ktoré končí  na skládke odpadov alebo v spaľovni odpadov o 40 %. Ak vytriedime aj biologický odpad, ktorý môžeme skompostovať, toto množstvo sa zníži o 80 až 90 %.

b)    Prínosy recyklácie pre životné prostredie

Recyklácia odpadov má vo väčšine prípadov výrazne priaznivý vplyv na životné prostredie. Ten sa prejaví hlavne v tom, že eliminujeme negatíva spojené so zneškodňovaním odpadov na skládkach odpadov a v spaľovniach odpadov, šetríme prírodné zdroje a znižujeme negatíva spojené s ťažbou a dopravou primárnych surovín. Ďalej znižujeme množstvo spotrebovanej energie, množstvo znečistenia z výroby a v neposlednom rade aj finančných prostriedkov.

•    Recykláciou odpadov šetríme energiu

Porovnanie recyklácie odpadov a výroby z primárnych surovín z pohľadu úspory energie len potvrdzuje vysoký environmentálny význam recyklácie. Štúdie dokázali, že recykláciou materiálov sa ušetrí 3 - 5 násobne viac energie ako môžeme získať spaľovaním. Napríklad výroba papiera recykláciou vyžaduje iba cca 30 % energie, ktorá je potrebná pri výrobe z nových stromov, naviac šetrí lesy od nadmernej ťažby. Recykláciou skla ušetríme 43 % energie, recykláciou hliníka ušetríme oproti výrobe z bauxitu až cca 95 % energie (avšak dopady hliníka na prírodu a životné prostredie pri ťažbe, spracovaní a výrobe sú tak negatívne, že je ekologicky prospešnejšie ho pre obaly nepoužívať).

Tabuľka č.6: Úspory energie pri využívaní druhotných surovín

Materiál	Spotreba el. energie v kWh/t pri výrobe		Úspora
	z primárnych surovín	z druhotných surovín
Oceľ	4 270	1 666	61%
Hliník	65 000	2 000	97%
Papier	5 700	4 200	26%
Sklo	5 000	2 860	43%
Plasty	11 900	700	94%

Zdroj: MPO 2005 [5] Štatistické údaje k 31.12.2004 k Surovinovej politike v oblasti nerastných surovín a ich zdrojov schválené uznesením vlády ČR č.1311 zo dňa 13.12.1999, Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR, Praha 2005

•    Recykláciou odpadov znižujeme produkciu oxidu uhličitého (CO₂)

Pri uprednostnení recyklácie odpadov pred zneškodnením odpadu spaľovaním alebo skládkovaním sa významne znižuje produkcia CO₂. Čím nižšia je produkcia CO₂, tým sa znižuje toxické znečistenie, emisie a vplyv na klímu. Celkové emisie skleníkotvorných plynov uhlíka sú 4 až 5 krát nižšie, ak sa materiály produkujú z recyklovaného papiera, ocele, skla, medi. Pri hliníku sú až 40 krát nižšie.

Tabuľka č.7.: Vplyv spôsobov nakladania s odpadmi na produkciu CO₂.

Spôsob nakladania s odpadmi	Produkcia  CO2 v kg / t odpadu
Skládkovanie	328
Spaľovanie bez využitia energie	181
Spaľovanie s výrobou elektrickej energie	- 10*
Domáce kompostovanie	- 18*
Recyklácia	- 467*

 
Zdroj: Ing. Kropáček, I.: Bez skládek i spaloven: Šetrnejší, levnejší a koncepčnejší řešení odpadového hospodářství, Hnutí Duha Olomouc, január 2003
*znamienko mínus znamená úsporu v produkcii CO₂

•    Recyklácia odpadov prináša nové pracovné miesta

Ak sa na recykláciu odpadov pozrieme zo sociálneho hľadiska, z potreby tvorby pracovných miest, výsledok hovorí jasne v prospech recyklácie.

Podľa štúdií z USA každých 15 tisíc ton skládkovaných odpadov vytvorí 1 pracovné miesto. Kompostovanie rovnakého množstva odpadu vytvorí 7 pracovných miest a recyklácia 9 len pri zbere a úprave – bez započítania ďalšieho spracovania materiálu. V USA zamestnáva recyklácia odpadov viac ľudí ako všetky automobilky.

Anglické štúdie zasa vyrátali, že dosiahnutím 30 % miery recyklácie odpadov do roku 2010 sa zníži počet nezamestnaných až o 45 000. Podľa štúdie Priateľov Zeme Európa by 70 % miera recyklácie (ktorá mala byť dosiahnutá do roku 2020) priniesla vyše pol milióna nových pracovných miest v celej Európe.

Tabuľka č.8: Porovnanie tvorby pracovných miest pri jednotlivých spôsoboch nakladania s komunálnymi odpadmi

Pracovné miesta na spracovanie 1 milióna ton odpadu.
Spôsob nakladania s odpadmi	Počet pracovných miest
Skládkovanie	40 – 60
Spaľovanie	100 – 290
Kompostovanie	200 – 300
Recyklácia	400 – 590

 
Zdroj: Renner, J.:  Jobs and Sustainable Economy, Worldwatch, In Jobs and the environment, Friends of the Earth

6. Ekonomické straty z produkcie odpadov a ekonomický prínos z ekologických riešení

Zneškodňovanie odpadov na skládkach odpadov a v spaľovniach odpadov je na prvý pohľad ekonomicky výhodné, veď je pri tom oveľa menej práce ako pri triedenom zbere odpadov. Nehovoriac o tom, ak niekto pohodí odpad len tak k potoku, alebo spáli na záhrade, veď to je úplne zadarmo ! V skutočnosti sú pre spoločnosť práve tieto spôsoby nakladania s odpadmi najdrahšie.
Takýmto spôsobom spoločnosť stráca financie tým, že na nové výrobky sa musia znova vyťažiť suroviny, často z neobnoviteľných zdrojov. Zvyšuje sa tým surovinová závislosť Slovenska.
Ďalším aspektom je, že skládkovanie na skládkach odpadov, spaľovanie v spaľovniach odpadov a nelegálne nakladanie s odpadmi môžu poškodzovať zdravie ľudí. Podľa výskumov môžu byť jedným zo zdrojov závažných ochorení vrátane rakoviny. Liečba týchto ochorení stojí spoločnosť značné finančné prostriedky. Podobný problém je aj pri ťažbe surovín. Tento problém sa dá veľmi úspešne riešiť environmentálne vhodným nakladaním s odpadom, ktorý sa využije ako surovina pre ďalšiu výrobu.

Strácame aj zaberaním pôdy výstavbou skládok a spaľovní odpadov, ako aj rekultiváciou uzatvorených skládok odpadov. Ekonomické škody možno vyčísliť aj z poškodzovania životného prostredia pri zneškodňovaní odpadov a pri ťažbe primárnych surovín.

Pri nevhodne uložených odpadoch stojí nemalé finančné prostriedky aj vyriešenie takejto tzv. „environmentálnej záťaže“. Príkladom môžu byť nie len odkaliská s toxickým bahnom, ale aj čierne skládky odpadov rozptýlené v krajine. Ich likvidácia je oveľa nákladnejšia, ako keby sa s odpadom nakladalo legálne.

Výstavba nových skládok odpadov znamená tiež záber pôdy a estetické znehodnotenie širokého okolia, a tým pádom aj pokles ceny nehnuteľností.

Nesmieme zabúdať aj na to, že obec musí na skládkovanie odpadu, alebo jeho spaľovanie vynakladať nemalé finančné prostriedky. Triedený zber ale mení odpad na surovinu, a za tú už obci niekto zaplatí.

Riešením je práve recyklácia odpadu, ktorá znamená úsporu zdrojov a znižuje túto závislosť. Recyklácia odpadu všetky tieto finančné náklady významne znižuje tým, že sa vďaka nej zachránia už raz vyťažené suroviny a nemusia sa tak míňať finančné prostriedky a energia na ich ťažbu. Druhým pozitívom je, že vytriedený a zrecyklovaný odpad už nemusí byť zneškodnený škodlivejším spôsobom, a vďaka tomu potrebujeme menej skládok a spaľovní odpadu.

Ešte výhodnejšie z hľadiska úspor sú minimalizácia množstva a škodlivosti odpadu a opätovné používanie výrobkov. Tu sa ušetrí ešte viac energie a surovín ako pri recyklácii. (Pri recyklácii je väčšinou potrebné dodať malé množstvá nových surovín.) Navyše výhodou je, že minimalizovať a opätovne používať môže jednoducho každý z nás! Napríklad kompostovaním biologického odpadu, alebo nosením si plátenných tašiek do obchodov.

Ekonomicky sú teda pre spoločnosť najvýhodnejšie tie spôsoby nakladania s odpadmi, ktoré si vyžadujú trochu snahy zo strany každého z nás. Avšak pri ich uprednostňovaní ako spoločnosť môžeme ušetriť toľko finančných prostriedkov, že to tú potrebnú snahu nielen vyváži, ale výrazne prevýši.