Košice, 06.10.2005

Slovensko za posledný rok zaznamenalo 6 zámerov v súvislosti s výstavbou spaľovní nebezpečných odpadov. Podľa Priateľov Zeme-SPZ je takýto vývoj poľutovaniahodný a naznačuje zaostávanie za vyspelými krajinami, ktoré spaľovne nahrádzajú čistejšími a lacnejšími alternatívami. Organizácia kritizovala nedostatky a negatíva zámeru vybudovať spaľovňu nebezpečných odpadov v Šali, ktorú odmietajú obyvatelia aj samospráva. O výstabe spaľovne okrem toho uvažuje banskobystrický, košický a prešovský samosprávny kraj. Zástancovia spaľovní spravidla argumentujú tým, že moderné spaľovne sú bezpečné a že voči nim neeexistuje alternatíva.

Mimovládne organizácie však upozorňujú, že spaľovanie odpadov je neekonomické a že zaťažuje životné prostredie emisiami silne toxických látok. V ČR došlo za posledných 7 rokov každý rok minimálne k jednej závažnej havárii. Podľa Ladislava Hegyiho z Priateľov Zeme-SPZ investori v súvislosti so spaľovňami nebezpečných odpadov systematicky zamlčiavajú niekoľko kľúčových problémov. Spaľovne nebezpečných odpadov samy produkujú nové nebezpečné odpady, s ktorými sa často nesprávne nakladá; dochádza k zlému skladovaniu a manipulácii s odpadmi v spaľovniach; problémom predstavujú aj odpadové vody, ktoré obsahujú toxické látky, nízka úroveň bezpečnosti a napokon - spaľovne potláčajú rozvoj čistejších alternatív.

"Spaľovne samy produkujú nové nebezpečné odpady, napríklad popolček. Emisie, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, teda nie sú jediným problémom. Spaľovne odpadov sú jedným z hlavných zdrojov vysoko toxických, karcinogénnych dioxínov (1) a ďalších perzistentných organických látok (POP)(2)," upozorňuje Hegyi.

Štáty sa usilujú pre dioxíny vypúšťané do ovzdušia zavádzať emisné limity. Ak sa neuvoľnia do ovzdušia a zachytí ich filter v spaľovni, dôjde k zvýšeniu obsahu dioxínov v popolčeku a často aj v odpadových vodách. "S týmto nebezpečným odpadom sa nakladá nezriedka nevhodne. Projekt spaľovne v Šali napríklad počítal s uskladnením popolčeka na skládke nedostatočne zabezpečenej proti úniku toxických látok do okolia," dodáva Hegyi. Aj v moderných typoch spaľovní nebezpečných odpadov dochádza v dôsledku zlého nakladania s odpadmi k haváriám.

Priatelia Zeme však spaľovniam vyčítajú aj to, že ich podpora potláča rozvoj čistejších alternatív. Výstavba spaľovní nebezpečných odpadov je spravidla veľmi nákladná. Ak sa pre ňu podnik, štát či samospráva rozhodne, je veľmi pravdepodobné, že už nebude investovať do ďalšej technológie. Spaľovne navyše potrebujú kvôli ekonomickosti prevádzky stály prísun veľkého množstva odpadov. Recykláciu a iné alternatívy preto vnímajú ako konkurenciu, ktorá im tento prísun "odoberá".

Opakované vedecké štúdie o negatívnom vplyve spaľovní odpadov na zdravie ľudí preukázali medzi obyvateľmi žijúcimi v okolí spaľovní, a tiež medzi ich zamestnancami, väčší výskyt ortute vo vlasoch, vyššiu úmrtnosť na rakovinu hrtanu a zažívacieho traktu. "Štúdia z roku 1996, ktorá sledovala zdravotný stav obyvateľov v okruhu do 7,5 km od spaľovne odpadov, zistila nárast výskytu rakoviny žalúdka, pečene a pľúc, pričom jeho intenzita v blízkosti spaľovne rástla," uviedol Ing. Milan Havel zo Združenia Arnika z ČR.
Po prijatí legislatívy EÚ by nemalo byť možné postaviť spaľovňu odpadov, ktorá by do ovzdušia vypúšťala toxické látky v nadmerne vysokých koncentráciách. Zámery spaľovania nebezpečných odpadov však naďalej predstavujú zvýšenie záťaže životného prostredia a zdravotné riziká.

Projekt spaľovne v Šali napríklad neobsahuje potrebné bezpečnostné opatrenia. Nepočíta so zariadením pre odstavenie prívodu odpadov pri poruche; chýba v ňom upresnenie spôsobu manipulácie s nebezpečným odpadom a informácie o jeho zmiešavaní. Pri nevhodnom zmiešavaní totiž môže dôjsť k explóziám. V projekte chýba aj hodnotenie vplyvov prípadných havárií. Projekt obsahuje zámer skládkovať nebezpečný odpad produkovaný spaľovňou - toxický popolček - na skládke, ktorá nie je dostatočne zabezpečená proti úniku toxických látok do okolia. Chýba v ňom tiež technológia pre zneškodnenie vysokotoxických dioxínov v popolčeku, napriek tomu, že ju začína vyžadovať legislatíva EÚ. Nemalé obavy vyvolávajú aj úvahy o využívaní sádrovca z čistenia spalín v stavebníctve napriek tomu, že obsahuje vysoký obsah perzistentných organických látok. Toxický popolček použili v rokoch 1994 až 1999 v Newcastli pri rekonštrukcii chodníkov. Dôsledkom je kontaminovaná pôda a hydina.

Priatelia Zeme veria, že úrady pri záverečnom rozhodovaní dôsledne zvážia negatíva zámerov výstavby spaľovní a dostupnosť čistejších alternatív pre väčšinu druhov nebezpečných odpadov (3). Vďaka dobrej legislatíve je navyše možné výrazne znížiť produkciu nebezpečných odpadov. Príkladom je Massachusets v USA, kde sa to podarilo až o 50%," uzatvoril Hegyi (4).

Príklady niektorých havárií spaľovní nebezpečných odpadov v Českej republike

• 1993 - veľký požiar v spaľovni nebezpečných odpadov Motorpal Jihlava
• 7. 3. 1997 - explózia a následne požiar v spaľovni nebezpečných odpadov Emseko Zlín, spaľovňa "ľahla popolom" - dôvodom bola výbušná látka primiešaná neopatrnosťou do zdravotníckych odpadov
• 2. 11. 2000 - explózia, ktorá čiastočne zničila pec v spalovni nebezpečných odpadov v Plzni, k explózii došlo v dôsledku pálenia kyseliny chloristej
• 14. 11. 2001 - v spaľovni Ekotermex Vyškov došlo pri prečerpávaní z cisterny k úniku rozpúšťadiel kanalizáciou do rieky Marchánky
• 30. 4. 2002 - z auta prevážajúceho sudy s hexachlórbenzénom k spáleniu v spaľovni nebezpečných odpadov v Aliachem - MCHZ Ostrava vytekala táto vysoko nebezpečná látka. Zistili to policajti pri kontrole na diaľnici u Nové Vsi na Mělnicku. Policajt, ktorý sa nadýchal výparov tejto látky musel byť prevezený do 21. 6. 2002 - požiar opotrebovaných olejov, ktoré sa vznietili od vysokozdvižného vozíku v spaľovni ELO HK (v Hradci Králové)
• 26. 5. 2004 - Požiar skladu popola a popolčeka v spaľovni nebezpečných odpadov Ekotermex Vyškov. V najbližšom roku došlo k ďalším 2 veľkým požiarom.

Emisie dioxínov a furánov v SR (g TEQ) za rok 2001
Tabuľka ukazuje, že viac dioxínov končí v tuhých odpadoch, než sa uvoľňuje do ovzdušia

 

Kategória		Ovzdušie	Voda	Pôda	Produkty	Odpady
1	Spalovanie odpadu	20,274	0	0	0	58,205
2	Výroba železných a neželezných kovov	42,575	2,9E-07	0	0	19,177
3	Výroba energie a tepla, termické procesy	5,244	0	0	0	0
4	Výroba minerálnych produktov	0,610	0	0	0	0,010
5	Doprava	0,524	0	0	0	0
6	Nekontrolované spalovacie procesy	0,466	0	0,373	0	0
7	Výroba a používanie chemikálií	1,9E-05	0,002	0	0,781	344,170
8	Rôzne	0,062	0	0	0	0,02
9	Skládkovanie odpadu	0	0	0	0	0
	Spolu	69,756	0,002	0,373	0,781	421,577

Zdroj: Mgr. R. Chraštiel, PaedDr. M. Murín, RNDr. J. Gavora, Ing. K Magulová: Technická správa V. - Návrh národného realizacného plánu pre implementáciu Štokholmského dohovoru o POPs v SR, apríl 2004, SHMÚ SR, MŽP SR

 

Viac informáciíLadislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme - SPZ, Tel.: 0903 628 503, hegyi@priateliazeme.sk
Barbora Černušáková, mediálna koordinátorka, Tel: 02/5542 2101, cernusakova@changenet.sk

---

(1) Dioxíny patria medzi najtoxickejšie látky. Sú perzistentné - dlhodobo sa nerozkladajú, pretrvávajú v životnom prostredí a živých organizmoch. Majú vysoko bioakumulatívne schopnosti - hromadia sa v tkanivách (hlavne tukových) živých organizmov. Poškodzujú imunitný, hormonálny systém, vyvíjajúci sa plod v tele matky, podporujú rast nádorov.

(2) POP - perzistentné organické látky (alebo polutanty). Ide o toxické zlúčeniny, ktoré dlhodobo odolávajú rozkladu, pretrvávajú v prostredí a hromadia sa v tukových tkanivách živých organizmoch. Prijímame ich hlavne potravou. Najviac sa vyskytujú v mäse, rybách, mliečnych výrobkoch. Patria medzi ne napríklad dioxíny, polychlórované bifenyly (PCB), DDT.

(3) Odpadové oleje a väčšiu časť odpadu zo zdravotníckych zariadení možno recyklovať, pre infekčný odpad zo zdravotníctva sú k dispozícii lacnejšie autoklávy a mikrovlnné technológie. Nebezpečný odpad s obsahom vysokotoxických látok je možné zneškodňovať pomocou využitia nových technológií (chemická redukcia v plynnej fáze, elektrochemická oxidácia, katalytická hydrogenácia či pyrolýza taveného kovu).

(4) V tejto súvislosti treba uviesť na pravú mieru nepravdivé tvrdenia majiteľa prešovskej spaľovne odpadov Š. Hanigovského pre Hospodárske noviny, o nemožnosti zneškodniť inak než spaľovaním (napr. sterilizovaním) niektoré druhy infekčných odpadov. Ako príklad uviedol. krvné sety s organickými zvyškami. V západnej Európe sa presne tieto druhy odpadov zneškodňujú nespaľovacími, sterilizujúcimi technológiami.