Správy a komentáre, STV 2, Bratislava, 23.10.2006

Uvoľňovanie toxických a rakovinotvorných látok potom môže spôsobovať rôzne ochorenia. Domáce spaľovanie síce u nás zakazuje zákon a niekoľko zákonov, stále je to však takmer bežnou praxou. Do kampane proti spaľovaniu odpadov doma sa zapojí viac ako 250 škôl a takmer ... obcí. No a o rizikách spaľovania doma budeme hovoriť s expertom na environmentálnu kriminalistiku Mariánom Kernom a za Priateľov Zeme je tu Ladislav Hegyi. Páni, vitajte.

Takže povedzme si teraz, ktoré spaliny sú najnebezpečnejšie. Ktoré to naše laické spaľovanie je najviac rizikové.

Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ: "Problémom spaľovania odpadov v domácnostiach je, že ide o takzvané nedokonalé horenie. Za nízkych teplôt, za nedostatočného okysličovania. Čo je vlastne, čo sú ideálne podmienky pre vznik tých najtoxickejších látok."

...

Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ: "A samozrejme aké toxické látky, to závisí od toho, čo spaľujeme. Ale už pri spaľovaní bežného komunálneho odpadu, viacerých druhov plastov, umelých textílií, chlórom bieleného papiera vznikajú tak silné jedy karcinogénne ako dioxíny, ťažké kovy, kyselina chlorovodíková, čpavok, dechty a podobne."

Pán Kern, keď sa človek prejde len po jednom poli, tak sa v podstate páli dneska asi všade. Dostali ste nejaké konkrétne udania, riešia sa veci? Polícia avizovala, že teda sprísni svoje patrolovanie po týchto lokalitách, len či má na to kapacitu.

Mário Kern, Policajný zbor SR: "V zásade to je treba vidieť v dvoch polohách. Trestným činom neoprávnené nakladanie s odpadmi je, pokiaľ ten následok, ktorý vznikne pálením nejakého odpadu, je viac ako 8 tisíc korún. Do tých 8 tisíc korún tá kompetencia viac-menej patrí samospráve prípadne Obvodnému úradu životného prostredia alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Domnievame sa, že asi by bolo najlepšie, aby v tom prvom kole sa využila tá prevencia. Aby občania boli informovaní, že skutočne od toho 1. januára je zakázané spaľovať akýkoľvek odpad. Aj to, čo sa tradične pálilo. To znamená lístie, nejaké konáre alebo zvyšky po tej údržbe na záhrade. Problémom je ale to pálenie tých plastov, prípadne iných odpadov, ktoré je tiež bežnou praxou. Tuná už existuje riziko, že by mohlo ísť o trestný čin a u tých priestupkov tie pokuty sa môžu pohybovať až do 200 tisíc korún v závislosti od okolností. Tá trestná sadzba v závislostí od toho čo a kto by pálil môže byť až do 8 rokov."

Len aké je to dokazovanie v prípade, že chcete dokázať, že išlo trestný čin. Čo tam musí byť vlastne naplnené, aká skutková podstata?

Mário Kern, Policajný zbor SR: "V zásade sú dva také fakty dôležité. Prvý je ten, že občan musí konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tie sú veľmi prísne, takže dovolím si povedať nikto už dnes nesmie na záhrade nič páliť."

Napriek tomu páli.

Mário Kern, Policajný zbor SR: "Situácia je to vážna, pretože hlavne v týchto jesenných mesiacoch je to bežná prax. Ja znova zopakujem. Toto by mala predovšetkým riešiť samospráva a ona má v zákone jasnú kompetenciu, že to môže pokutovať. Tuná je vážny problém aj v tom, že ide o obťažovanie medzi občanmi, pretože je možné toto kvalifikovať aj podľa iných právnych predpisov, že dochádza k takému obťažovaniu či dymom alebo prachom."

Napokon robil sa nejaký prieskum, čo ľudia o tom vedia, že vlastne taká bežná vec, ktorú celý život možno robili, je už dnes priestupkom respektíve trestným činom. Vedia o tom Slováci, že to nemajú robiť?

Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ: "No nemyslím, že vždy to bolo v poriadku, že sa spaľujú plasty alebo nebezpečné odpady ako oleje, zbytky farieb. Časť ľudí vždy vedela, že ide o zlú vec. Dnes sa predpisy len sprísnili v niektorých maličkostiach. Žiaľ, stále si mnoho ľudí neuvedomuje, že ide o vec, ktorá škodí ich vlastnému zdraviu a ktorá je v rozpore so zákonom. Práve pre tú prevenciu sme pripravili osvetovú kampaň Nespaľujme odpady doma, ktorá bude prebiehať na mnohých miestach na Slovensku celý tento týždeň a budeme sa snažiť práve informáciami primäť ľudí k tomu, aby radšej odpady triedili, recyklovali, než aby dochádzalo k takému škodlivému spaľovaniu."

Páni, povedali sme tu síce A, ale to B je, že je to síce zakázané, ale ľudia niekde vlastne tie odpady dávať musia a s tým je veľký problém. A teraz špecifické problémy sú na vidieku, špecifické v meste. Akú majú teda náhradnú možnosť zbaviť sa veci, ktoré celé roky pálili v záhradkách alebo niekde na poliach?

Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ: "No dúfam, že to nie je až také zlé, že občania na vidieku pálili vždy na záhradách. Ide o niektoré domácnosti, ktoré spaľujú komunálny odpad v peciach alebo na záhradách. Týmto ľuďom je potrebné vysvetliť, že ide o škodlivú činnosť a odpad nutné dávať minimálne do smetných nádob, ktoré sú už dneska na celom území Slovenska. Ale to správne nakladanie s odpadmi vystihuje hierarchia, ktorá je obsiahnutá aj v našej legislatíve a tá znie znižovať vznik odpadov, znovu používať, recyklovať. To znamená snažiť sa zapojiť do triedeného zberu odpadov. Veď dnes už väčšia polovica obcí na Slovensku má triedený zber odpadov. Prinajhoršom akýkoľvek odpad môžeme dať do smetných nádob."

Páni, v tejto chvíli vám ďakujem za rozhovor aj za tú osvetu, ktorú asi treba robiť v týchto dňoch, keď všetci všetko pália. No a my pokračujeme ďalej.