Ministerstvo životného prostredia navrhuje zvýšiť množstvo odpadov z obalov a obmedziť práva spotrebiteľov

KOŠICE, 12.04.2007

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) pripravilo návrh nového zákona o obaloch, ktorý by spôsobil zvýšenie množstva a škodlivosti odpadov z obalov. Zároveň by obmedzil práva spotrebiteľov na výber. Slovensko by kvôli nemu pravdepodobne nedosiahlo ani ciele recyklácie odpadov z obalov uložené Smernicou Európskej únie a zvýšili by sa aj náklady obcí na odpadové hospodárstvo.
Návrh obsahuje 4 základné negatíva:

 1. Obmedzuje právo spotrebiteľov na výber nápojov v ekologickejších vratných, opakovane používaných obaloch, čím by zároveň zvýšil znečistenie prostredia. Návrh nového zákona výrazne znižuje počet obchodov, ktorých sa bude týkať povinnosť ponúkať spotrebiteľom nápoje vo vratných obaloch (ak ich predávajú v jednorazových) a to zvýšením predajnej plochy obchodov, ktorých sa to týka, z dnešných 100 m2 na 200 m2. Ak si uvedomíme, že tak veľké predajne nemá takmer 2 a pol tisíc z 2800 obcí v SR, zistíme, že na väčšine územia štát a skladová politika obchodných reťazcov obmedzí dostupnosť ekologickejších obalov. Na trhu však má rozhodovať výber spotrebiteľa...

Rozšírenie jednorazových nápojových obalov spôsobí zvýšenie množstva odpadov a ďalších negatívnych dopadov. Vratné, opakovane používané obaly sa používajú v priemere 20 až 40 krát, oproti tomu jednorazové končia hneď po prvom použití ako odpad. Väčšina štúdií životného cyklu (posudzujúcich všetky dopady od výroby, cez používanie až po odpad) vyhodnotila opakovane používané obaly ako šetrnejšie k prostrediu.

 2. Vyškrtáva právomoc MŽP zaviesť zálohovanie a recykláciu jednorazových obalov, ktoré nadmerne zaťažujú prostredie, čo by znemožnilo výrazne znížiť znečisťovanie prostredia nezákonne pohodenými odpadmi, nelegálnymi skládkami. To, že nejaké ministerstvo sa dobrovoľne vzdáva svojej právomoci je unikát. Väčšinou rezorty o čo najväčší vplyv naopak bojujú. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré viac než mnohé iné majú problémy práve s veľkým množstvom nezákonne pohodených odpadov v prírode, parkoch, na uliciach. Práve nápojové obaly, takmer výlučne jednorazové, tvoria najväčší, až 38 percentný objem nezákonne pohodených odpadov v prostredí. Jedine zálohovanie nápojových obalov sa vo svete osvedčilo ako účinný nástroj v znižovaní tohoto druhu znečisťovania prostredia. V Spojených štátoch amerických, ktoré zaviedli zálohovanie zaznamenali  20 až 60 percentný pokles znečisťovania prostredia pohodenými odpadmi. Ani triedený zber, ani osveta neboli v tomto smere také úspešné.

Návrhy Ministerstva životného prostredia obmedziť vratné obaly a znemožniť zálohovanie jednorazových by spôsobili, že znečistenie prostredia odpadmi z  nápojových obalov by v prírode, parkoch a uliciach dokázateľne stúplo.

Okrem toho zálohovanie dosahuje najvyššiu mieru zberu a recyklácie odpadov z nápojových obalov - v priemere 80-95%, oproti tomu triedený zber dosahuje iba 30 – 50%. Lobbistické skupiny znečisťovateľov ako AVNM, Envipak, či Zväz obchodu zavádzajúco sľubovali obrovské mediálne kampane pre podporu triedeného zberu odpadov ako aj takmer 80% mieru recyklácie nápojových plastových fliaš. MŽP im vyhovelo, dodnes však nerealizovali ani jedinú mediálnu kampaň pre podporu triedenia odpadov. Miera triedenia a recyklácie odpadov z nápojových PET obalov sa odborníkmi odhaduje iba na 25-30%. Zvyšok končí ako odpad zaťažujúci skládky a spaľovne.

3. Návrh nového zákona vyškrtáva postupnú povinnú náhradu obalov z PVC, čím zvýši škodlivosť odpadov z obalov. Z PVC sa uvoľňuje rad toxických látok, napríklad karcinogénne dioxíny, ftaláty a ťažké kovy. Medzinárodným trendom je postupná náhrada PVC inými, čistejšími druhmi plastov a materiálov, tak ako to odhlasoval aj Európsky parlament v roku 2001. Rôzne obaly z PVC už pred rokmi zakázalo Švajčiarsko, Kanada, pričom Dánsko prijalo na PVC ekologickú daň. V súčasnom zákone o obaloch je ustanovená povinnosť postupnej náhrady obalov z PVC pre výrobcov, ktorý balia svoje produkty do takýchto obalov. Pre ekonomickú citlivosť dokonca nie je stanovená percentuálna miera, v akej musia nahrádzať PVC obaly.

4. Návrh zákona žiadnym spôsobom nemotivuje výrobcov obalov, aby prispievali obciam na triedený zber v dostatočnej miere. Jednou z možností je zavedenie tzv. „autorizácie“ oprávnených organizácií*. Namiesto toho navrhuje MŽP opak - prehlbuje súčasnú extrémnu dereguláciu tzv. „oprávnených organizácií“*.       

Triedený zber odpadov je „stratový“ a bez dostatočne vysokých príspevkov priemyslu (vynútených kvalitnou legislatívou) naň obce nemajú prostriedky. Hrozí, že miera separovania odpadov sa u nás zastaví, alebo dokonca zníži. Už teraz neplníme naše záväzky voči Európskej únii a recyklujeme príliš málo odpadov z obalov. Týka sa to kovov, skla a plastov. Návrh zákona o obaloch z dielne MŽP garantuje, že sa súdnym sporom s Európskou komisiou pre neplnenie cieľov recyklácie nevyhneme.

Dôsledkom sú zahanbujúco nízke príspevky priemyslu na podporu triedeného zberu obciam, ktoré sú neporovnateľne nižšie oproti Rakúsku, ale aj Českej republike. Obce sú kvôli tomu nútené doplácať na triedený zber odpadov z obalov z daní nás všetkých. Chudobné obce a občania sa musia takto skladať priemyslu na plnenie minimálnych limitov recyklácie vyžadovaných EÚ. „Tomu sa hovorí privatizácia ziskov a socializácia nákladov - zo strany priemyslu a obchodu, na úkor obcí a občanov“ konštatuje predseda „Priateľov Zeme - SPZ“ Ladislav Hegyi.

Keďže sa dopady obalov na životné prostredie v SR preukázateľne horšia, pričom k nim prispeli práve návrhy nadnárodných nápojových spoločností a Zväzu obchodu, zmysel by mohla dávať iba snaha sprísniť zákon o obaloch. MŽP však robí presný opak. Návrh neobsahuje jediné nové opatrenie pre zlepšenie životného  prostredia, iba znižovanie zodpovednosti znečisťujúceho priemyslu a presúvanie finančnej a logistickej záťaže na obce, občanov a prírodu. Ak by bol neskôr prijatý v takejto podobe, predstavoval by jeden z najhorších zákonov o obaloch v EÚ. Obsahuje tak mnoho vážnych nedostatkov a neodborných, až úsmevných ustanovení, že Priatelia Zeme nevidia inú možnosť iba jeho stiahnutie a kompletné prepracovanie.

 

*   Priemysel používajúci obaly je európskou, následne slovenskou legislatívou viazaný k splneniu limitov zvýšenia recyklácie odpadov z „ich obalov“. Keďže individuálne plnenie by bolo neekonomické a logisticky nesmierne náročné, priemysel to všade vo svete zabezpečuje prostredníctvom spoločných organizácií. Tie sa líšia v jednotlivých krajinách systémom, každá krajina si môže slobodne zvoliť v legislatíve taký systém ktorý vyhovuje jej podmienkam. V závislosti od legislatívy podporujú zálohovanie alebo triedený zber (resp. oboje v danej krajine). Triedený zber sa podporuje formou tzv. „oprávnených organizácií (v Českej rep. ich nazývajú „obalovými spoločnosťami). Tie sa snažia organizovať a mať nad nimi strategickú kontrolu najväčšie nadnárodné firmy prostredníctvom systéme „Zeleného bodu“ s názvom „Pro Europe“. Mnohé mimovládne organizácie a nezávislí odborníci kritizujú systémy „Zelených bodov“, že sú viac lobbistickým nástrojom pre bránenie prijatia nástrojov pre prevenciu, opakovane používané obaly a vysoké miery recyklácie, s cieľom viac šetriť prostriedky svojich donorov – priemyslu, než reálne podporiť triedenie a recykláciu.    


Príloha:
 

Tabuľka 1: Nárast množstva odpadov z obalov v SR
(zdroj: MŽP SR, Slicpen/Envipak, priemysel)

 
2000
2004
Sklo
67 000 t

- údaj z priemyslu: 110 000 t
- údaj zaslaný Európskej komisii (EK): 100 000 t

Plasty
50 000 t

- údaj z priemyslu: 70 000 t
- údaj zaslaný EK: 50 000 t

Papier
168 000 t

- údaj z priemyslu: 230 00 t
- údaj zaslaný EK: 200 000 t

Viacvrstvové
16 000 t
- údaj z priemyslu: 16 000 t
Kovy
?

- údaj z priemyslu: 12 000 t
- údaj zaslaný EK: 10 800 t

Drevo
20 000 t
- údaj zaslaný EK: 9 567 t
Celkom

321 000 ton
(bez započítania kovových obalov)

- podľa dát z priemyslu: 447 567 ton
- podľa dát zaslaných EK: 370 367 ton

 
 
Tabuľky č. 2
Porovnanie skutočnej miery recyklácie odpadov z obalov s Nariadením vlády SR
 

Nariadenie vlády SR č. 220/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie

rok
2005
2007
2009
2011
2012
Obalový materiál
%
%
%
%
%
Papier
30
40
56
58
60
Sklo
40
43
46
50
60
Plasty
20
30
35
40
45
Kovy
20
25
35
50
55
Drevo 
0
0
0
15
25
Celkovo
28
35,6
46
50
55
 
Súčasná miera recyklácie odpadov z obalov
- oficiálne dáta SR zaslané Európskej komisii za rok 2004

(miera zberu a recyklácie narastá po rokoch pomaly, v miere zväčša niekoľkých %, z uvedených údajov vyplýva, že SR v súčasnosti neplní limity zberu a recyklácie)

 
Komodita obalov
% miera recyklácie
Papier
50%
Sklo
26,5%
Plasty
16%
Kovy
16%
Celkovo
36,5%
 
 
  
Tabuľka 3:  Porovnanie dopadu na životné prostredie obalov pre pivo.
Podiel na environmentálnom dopade je klasifikovaný v rozsahu od 1 po 4, 1 znamená najnižší dopad.
 
Environmentálny dopad
Vratné fľaše
Jednorazové fľaše
Hliníkové plechovky
Oceľové plechovky
Globálne otepľovanie
1-2
2-4
1-3
3-4
Fotochemická tvorba ozónu
1-2
2-4
1-3
3-4
Okysľovanie
1-2
2-4
1-3
3-4
Znečistenie potravín
1-2
2-4
1-3
3-4

Zdroj: Chalmers Industrieteknik, Švédsk, Inštitút pre vývoj produktov Technická univerzita Dánsko, Dánsky úrad pre ochranu životného prostredia, 1998.

 
 
Tabuľka 4: Prínos zálohovania jednorazových nápojových obalov pre zníženie nezákonne pohodených odpadov v rôznych štátov USA.
 Štát
Zníženie množstva nezákonne pohodených odpadov z obalov nápojov po zavedení zálohovania
Celkové zníženie množstva nezkonne pohodených domových odpadov [%]
New York
70 – 80
 
Oregon
83
47
Vermont
76
35
Massatchussets
 
30 – 35
Michigan
80
38
Iowa
77
38
Connecticut
50 – 85
19
Maine
69 – 77
35 – 65
 
 
 
Viac informáciíLadislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ, Tel.: 0903 628 503, hegyi@priateliazeme.sk

Milan Šebo, mediálny koordinátor, Priatelia Zeme, Tel.: 0915 769 124, media@priateliazeme.sk