Košice, 02.06.2005

Množstvo odpadov z nápojových PET obalov na Slovensku od roku 2000 do roku 2004 narástlo zo 7- na 12-tisíc ton. V "starých" štátoch EÚ narástol objem odpadov z obalov od roku 1997 do roku 2000 o 7 percent. V súčasnosti sú z trhu umelo vytláčané ekologickejšie vratné opakovane používané obaly jednorazovými, ktoré sú pre životné prostredie škodlivejšie. Do diskusie o probléme odpadov z obalov prispieva aj najnovšia štúdia Mesy 10 o systémoch zberu a recyklácie PET obalov. Štúdia podľa Priateľov Zeme - SPZ obsahuje vážne chyby. "Započítala len výdavky, nie príjmy systému, čo výrazne deformuje výsledky v neprospech zálohovania. Analýza ignoruje najväčší príjem a zdroj financovania zálohovania - zálohy za fľaše, ktoré si spotrebitelia nevyberú. Práve tie využívajú všetky zálohujúce krajiny na svete pre spolufinancovanie zálohovania a recyklácie nápojových obalov," upozorňuje predseda Priateľov Zeme - SPZ Ladislav Hegyi.

Vďaka nevybratým zálohám je potom zálohovanie niekedy lacnejšie ako triedený zber nápojových obalov. Príkladom je Švédsko, kde sa za zálohovanie PET obalov pripočíta do ceny nápoja 1,1 eurocent. V Belgicku stojí triedený zber PET obalov podporovaný "zeleným bodom" 1,3 eurocenta, v Nemecku stál 5 eurcentov na jeden kus obalu. Všade vo svete výsledky z praxe dokazujú približne rovnaké náklady oboch systémov, no zálohovanie nápojových obalov má väčší ekologický prínos. Štúdia Mesy 10 poukazuje na 5-násobne vyššie náklady na zálohovanie. V záveroch však ignoruje vlastný údaj, že v porovnaní s triedeným zberom má zálohovanie až 9-násobne vyššie príjmy.

Priatelia Zeme - SPZ tiež poukazujú na to, že štúdia počíta s drahými technickými zariadeniam - čističkami, ktoré by zálohovanie značne predražili. Zariadenia tohto typu však v skutočnosti zálohovanie vôbec nepoužíva. Štúdia tiež kalkuluje s väčšími počtami zberných centier než je reálne a zaužívané vo svete. Ak by boli údaje o ich potrebnom počte pravdivé, šlo by v prípade Slovenska o svetový rekord. Konštatuje totiž, že ich potrebujeme pätnásť, pričom však neporovnateľne väčšiemu Švédsku stačí jedno a Nórsku štyri. Štúdia Počíta s osobitnou dopravou pre zvoz zálohovaných obalov, namiesto využitia existujúcej infraštruktúry, tak ako je to bežné v zálohujúcich štátoch. Odôvodňuje to nepravdivými tvrdeniami o hygienických obmedzeniach zálohového systému, ktoré však Úrad verejného zdravotníctva poprel.

"Štúdia sa díva na ekonomiku výlučne z pohľadu priemyslu nápojov a obchodu, chýba ekonomický pohľad zo strany obcí, občanov či správy národných parkov. Chýba napríklad výpočet nákladov na čistenie prostredia od pohodených obalov, ktoré sú do veľkej miery tvorené práve nápojovými obalmi," dodáva L. Hegyi.

Štúdia Mesy 10 uvádza, že cena za zálohovanie jedného obalu predstavuje 2,84 Sk a 0,57 Sk za triedený zber PET obalov. Po oprave najhrubších chýb štúdie, na ktoré upozorňujú Priatelia Zeme, je však zrejmé, že náklady sú pri zálohovaní aj triedení približne rovnaké: niekoľko desiatok halierov na jeden kus obalu. Environmentálny prínos je však v prípade zálohovania vyšší.

Slová Priateľov Zeme - SPZ o chybách štúdie potvrdzuje aj riaditeľ významnej nemeckej environmentálnej organizácie Deutsche Umwelthilfe, Jürgen Resch, ktorý je odborným poradcom ministerstva životného prostredia v Nemecku.

Problém zálohovania obalov a ďalšie opatrenia pre znižovanie vzniku odpadov sa vzhľadom na rastúce množstvo odpadov z obalov stáva čoraz naliehavejším aj v EÚ. Ich nárast zaznamenali od roku 1997 do roku 2001 až v desiatich z pätnástich "starých" členských štátov EÚ. Celkový nárast v EÚ predstavoval len v tomto období 7 percent. Podľa Európskej environmentálnej agentúry trend nárastu pokračuje a od roku 2000 do 2008 môže v štátoch niekdajšej európskej pätnástky predstavovať až 18 percent, teda 77 mil. ton ročne. Nárast je menší napríklad v štátoch s konkrétnymi, účinnými opatreniami pre prevenciu a opakované používanie obaly. Najhoršia je situácia vo Francúzsku, ktoré nadnárodných nápojárskych korporácií zvyknú uvádzať ako vzor nakladania s odpadmi s obalov. Existuje tu len podpora triedeného zberu formou "zeleného bodu". Dôsledkom je najvyššia produkcia odpadov z obalov v "starých" štátoch EÚ. K pochmúrnym prognózam ďalšieho nárastu odpadov nemusí nevyhnutne dôjsť, záleží na tom aké efektívne nástroje členské štáty použijú.

"V prípade nezavedenia zálohovania nápojových jednorazových obalov a ďalších opatrení na prevenciu vzniku odpadov bude naše životné prostredie znečisťované o desaťtisíce kusov väčším množstvom odpadov z nápojových obalov. Hrozí, že ekologickejšie opakovane používané obaly postupne vymiznú takmer úplne, azda s výnimkou piva. Bude to znamenať aj nárast nákladov občanov na obalov, keďže jednorazové sú zväčša drahšie. Obce budú mať zbytočne zvýšené náklady na odpadové hospodárstvo a napriek miernemu rozvoju triedeného zberu sa celková záťaž prírody a prostredia ľudí zvýši," uzatvára L. Hegyi.

Priatelia Zeme - SPZ konštatujú, že je na vláde a ministerstvách, či budú vyžadovať pravdivé údaje a opravenie hrubých chýb štúdie Mesy 10, aby sa rozhodli na základe objektívnych odborných podkladov. Organizácia štúdiu pripomienkovala a upozornila na jej hrubé odborné chyby, ktoré však Mesa 10 neopravila. Viac informáciíLadislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme - SPZ, Tel.: 0903 628 503, E-mail: hegyi@priateliazeme.sk

Príloha	Veľkosť
Grafické znázornenie nárastu množstva odpadov z obalov	59 KB
Skúsenosti s nemeckým zálohovaním jednorazových obalov	131.5 KB
Rekreačná oblasť Teplý Vrch	71.92 KB
Severoyápadné Slovensko	142.15 KB
Štrkovisko Kokšov Bakša	124.01 KB
Šurany	74.11 KB
Vodná nádrž Ružín	107.86 KB