Košice, 06.12.2006

Nikde na svete nie je uránová baňa v tesnej blízkosti tak veľkej obývanej aglomerácie... Priatelia Zeme - SPZ, Sosna a Greenpeace žiadajú Ministerstvo životného prostredia SR o bezodkladné začatie procesu posudzovania vplyvov v plnom rozsahu, vo veci určenia dobývacieho procesu pre zamýšľanú uránovú baňu pri Košiciach. Vyjadrili vážne znepokojenie nad neustálym, už 5 mesačným odkladaním tohoto zákonného procesu a požiadali ministra životného prostredia o stretnutie. S podnetom občianskych organizácií Sosna a Greenpeace z júna tohto roku, ktorý poukázal na správny legislatívny postup začatia zákonného posudzovania vplyvov v plnom rozsahu, súhlasilo spočiatku - v júni tohto roku - aj Ministerstvo. Potvrdilo to aj v liste z 26.6.toho roku.

Následne však MŽP začalo odkladať začatie procesu posudzovania vplyvov a už niekoľko mesiacov ani neodpovedalo na podnety občianskych iniciatív v tejto veci.

O začatie procesu posudzovania vplyvov na základe podnetu občianskych iniciatív požiadal Ministerstvo listom už aj primátor mesta Košice a to isté prijalo v uznesení Mestské zastupiteľstvo Košíc v novembri tohto roku.

Zástupcovia odboru posudzovania vplyvov MŽP SR tiež informovali zástupcov Sosny o zvažovaní variantu oklieštenej podoby zákonného procesu posudzovania pre kľúčové štádium povoľovania (tzv. určenie dobývacieho priestoru) - bez posudzovania aspoň predbežného zámeru technologického riešenia. Ten však už má Tournigan, materská firma a.s. Kremnica Gold, spracovaný a MŽP aj Banský úrad majú právomoci vyžiadať si ďalšie doplnenia.

Jan Beránek z Greenpeace Slovensko: „Podľa dostupných informácií, snaha o posudzovanie v oklieštenej forme môže byť iniciovaná na základe tvrdení spoločnosti Kremnica Gold a.s.., ktorá uvádza, že v súčasnosti nevie predložiť konkrétne údaje o projekte. Na internetovej stránke spoločnosti Tournigan je však vyše 90 stranová štúdia s množstvom konkrétnych informácií o zámere ťažby, vrátane podrobného výpočtu techniky, nákladov, návratnosti a ďalších podrobností“.*

Ako doplnil právny zástupca o.z. Sosna JUDr. Jozef Šuchta: „Aktuálny proces určovania dobývacieho priestoru je pre samotné rozhodovanie o povoľovaní ťažby uránu v tejto lokalite rozhodujúci, pretože v ňom sa rozhoduje o vhodnosti územia na ťažbu. V ďalšom procese sa už venuje len možnostiam technologických riešení ,v tejto etape sa už nemožno vracať k prípustnosti ťažby, o tej by sa rozhodlo určením dobývacieho priestoru“.

„Je neprijateľné morálne i legislatívne, aby projekt veľkej uránovej bane s množstvom vážnych hrozieb pre zdravie občanov Košíc, nebol riadne posúdený z hľadiska možných vplyvov - v rozhodujúcej fáze povoľovania“ uviedol Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme - SPZ.

Greenpeace sa rozhodol podať sťažnosť na spoločnosť Tournigan u Ontarijskej komisie pre cenné papiere po tom čo, vedenie firmy odmietlo odpovedať na otázky ohľadne nepravdivých tvrdení v ich tlačovej správe. V nej tvrdila investorom, že „vlastní... 100 % podiel prieskumných a ťažobných povolení na Jahodnej na východnom Slovensku“ - čo nie je pravdivá informácia.

Z dôvodu vyššie uvedených problémov, žiadostí občanov Košíc a snahy posilniť aktivity pre zastavenie predmetného projektu ťažby uránu sa v týchto dňoch ku kampani oficiálne pripája ďalšia mimovládna organizácia Priatelia Zeme – SPZ. Viac informácií Ing. Jan Beránek, Greenpeace Slovensko, (+421) 905 745879
JUDr. Jozef Šuchta, o.z. Sosna, 0905 706 720
Ladislav Hegyi, Priatelia Zeme – SPZ, 0903 772323

* Túto štúdiu má Tournigan zároveň zverejnenú na svojej internetovej stránke http://www.tournigan.com/s/Uranium.asp?reportid=149767

---

Príloha:

Niektoré riziká, negatíva projektu ťažby uránu na Jahodnej

Projekt ťažby uránu v rekreačnej lokalite Jahodná obsahuje rad závažných negatív:

   1. Negatívny svetový unikát: Zamýšľaná uránová baňa na Jahodnej znamenala ďalší negatívny svetový primát - bola by najbližšie situovanou k tak veľkej obývanej aglomerácii. Lokalita leží iba cca 8 km od mesta Košice s takmer štvrť miliónom obyvateľov. Uránové bane sú kvôli negatívnym vplyvom na prostredie, ľudí a nie zriedkavé prípady havárií vo svete odmietané verejnosťou, a ak sa už aj niekde vytvoria, zvyčajne je to v odľahlých oblastiach, ďaleko od obývaných území.
   2. Ohrozenie zdojov pitnej vody: Baňa by bola v ochrannom pásme vodného zdroja Čermeľský potok a zároveň cca 0,5 / 1 km od jedného z najvýznamnejších zdrojov pitnej vody pre Košice – VN Bukovec.
   3. Zo samotnej štúdie Tourniganu (str. 24) vyplýva z hľadiska životného prostredia a zdravia občanov najrizikovejšia činnosť - spracovanie uránovej rudy, by bolo situované tiež v tejto lokalite. Spracovanie uránovej rudy produkuje milióny litrov toxických a rádioaktívnych kalov, ktoré sa ukladajú do odkalísk. Tie sa môžu pretrhnúť, môžu zlyhať v prípade extrémnych zrážok a nebezpečné látky môžu kontaminovať okolité životné prostredie, ohrozovať obyvateľov... K takýmto haváriám dochádza stále, aj v tzv. „moderných“ baniach a priemyselných krajinách. Z niekoľkých nepriamych informácií je zjavné, že ako najpravdepodobnejšie miesto budúceho odkaliska je oblasť Nižného a Vyšného Klátova.
   4. Plánovaná baňa by sa nachádzala a mohla poškodiť Chránené vtáčie územie európskeho významu Volovské vrchy a Chránené územie európskeho významu Natura 2000 – Stredné Pohornádie, ktoré leží v jej tesnej bízkosti.

Príklady havárií odkalísk zo sveta:

Church Rock, USA	1979	urán	370 000 m3 kvapaliny, 1 000 ton sedimentov kontaminácia 110 km toku rieky Rio Puerco
Olympic Dam, Austrália	1994	urán	priesaky 5 miliónov m3 kontaminovanej vody do podzemia
Homestake, NM, USA	1977	urán	únik 30 000 m3 kalov a 15 000 m3 kvapaliny do životného prostredia
Comurhex Malvési, Francie	2004	urán	únik 30 000 m3 toxických kalov pri pretrhnutí odkaliska v dôsledku intenzívnych daždov
Mayluu-Suu, Kyrgyzsko	1959	urán	600 000 m3 kalov, znicenie casti mesta, znecistenie rieky v dlžke 40 km
Bangs Lake, MS, USA	2005	fosfáty	65 000 m3 kyslého roztoku
Pinchi Lake, Kanada	2004	ortut	8 000 m3 kalov, kontaminácia 5500 hektárov
Baia Mare, Rumunsko	2000	zlato	100 000 m3 roztoku kyanidu (povodne)
Placer, Filipíny	1999	zlato	700 000 ton kyanidových kalov, 55 hektárov
Omai, Guayana	1995	zlato	4 200 000 m3 kyanidových kalov, na 80 km rieky Essequibo vyhlásená zamorená zóna
Stava/Trento, Taliansko	1985	fluorit	200 000 m3 kalov zaplavilo údolie v dlžke 4,5 km, 268 mrtvých

Zdroj: Greenpeace