Košice, 22.05.2006

Priatelia Zeme-SPZ zaslali poverenému generálnemu riaditeľovi Dusla Šaľa otvorený list. Ocenili v ňom iniciatívu podniku podrobnejšie zmonitorovať mieru zaťaženia životného prostredia v okolí Šale. Upozornili však na irelevantnosť odberu vajíčok z veľkochovov. Tie totiž spravidla nakupujú krmivá z kontrolovaných oblastí, ktoré v drvivej väčšine nie sú v bezprostrednom okolí zdrojov znečisťovania. Potraviny z veľkochovov vďaka tomu vykazujú nižšie hodnoty POP, ako vajíčka z domácich chovov. Priatelia Zeme-SPZ budú pri monitoringu sledovať, aby boli vajíčka odoberané iba od chovateľov, ktorí majú dostatočne veľký výbeh pre svoje nosnice a používajú miestne krmivo. Len pri splnení týchto faktorov totiž možno objektívne zhodnotiť znečistenie danej lokality.
       

---

Znenie listu:

Košice 22.5. 2006

 

Pre:

    Ing. Teodor Lysák, MBA
    poverený generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva
    Duslo Šaľa a.s.
    P.O.Box 33
    927 03 Šaľa

    

Vážený pán riaditeľ, vážení zástupcovia Duslo Šaľa a.s.,


vítame záujem Vášho podniku o uhradenie nákladov na podrobnejší monitoring stavu zaťaženia prostredia / potravín v regióne Šale. Vyvolať väčší záujem o túto problematiku a ďalší monitoring bol jedným z cieľov monitoringu našej organizácie. Zároveň ďakujeme za e-mailové prizvanie k odberu vzoriek v rámci Vami plánovaného monitoringu, ale nevidíme zmysel v našej účasti pri samotnom odbere. Ani naša účasť by nedokázala po celý čas kontrolovať správnosť postupu, resp. možnú nesprávnu manipuláciu so vzorkami. V prípade, že okolnosti, postup a výstupy budú vyvolávať podozrenie, sme pripravení zabezpečiť ešte ďalší indikatívny monitoring POP v tomto regióne s odborníkmi, na ktorých by sme sa spoločne vopred zhodli.
Dovoľujeme si využiť Vašu ústretovosť a ešte raz Vás požiadať o zaslanie dokumentov k zámeru rekonštrukcie spaľovne NO v areláli Dusla Šaľa pre možnosť dialógu a pripomienkovania v záujme realizácie BAT technológie pre účinnú elimináciu POP.

Chcem však predostrieť podnety a pripomienky k správnosti Vami navrhovaného postupu.
V prvom rade je potrebné uviesť, že odber vajíčok z veľkochovov považujeme za zbytočný v prípade ich jednotlivého hodnotenia. V prípade, že by boli predmetné vajcia analyzované spoločne ako priemerná vzorka, by sme dokonca museli hovoriť o skresľovaní výsledkov. Perzistentné organické polutanty (POP) totiž z 95% prijímame potravou, podstatné je preto sledovanie potravinového reťazca od zdroja. Veľkochovy však nakupujú krmivá zväčša z iných, kontrolovaných oblastí, ktoré v drvivej väčšine nie sú v bezprostrednom okolí zdrojov znečisťovania, preto vykazujú hodnoty POP u potravín z veľkochovov väčšinou lepšie výsledky než vajíčka z domácich chovov. Zároveň možno konštatovať, že takmer nikdy nevypovedajú o možnej kontaminácii daného miesta.

Za kľúčový faktor, ktorý sa budeme snažiť sledovať, považujeme, aby boli vajíčka odoberané iba od chovateľov, ktorí majú dostatočne veľký výbeh pre svoje nosnice a používajú miestne krmivo. Len pri splnení týchto faktorov môžeme objektívne sledovať znečistenie danej lokality, keďže podstatný je potravinový reťazec.

Zároveň si dovoľujeme rázne sa ohradiť voči tvrdeniam niektorých zástupcov Dusla Šaľa, ktoré odzneli v masmédiách, cit.:

1. „Duslu prekáža najmä nešťastne zvolená metodika zberu vzoriek a tiež interpretácia z pera špecialistov českej ekologickej iniciatívy Arnika“.
Metodika bol úplne štandardná, boli spísané dotazníky na základe vzoru medzinárodného projektu monitoringu POP ,ktorý bol prezentovaný na prvej konferencii COP1 o POP v Uruguaji v rámci implementácie Štokholmského dohovoru, na ktorom sa za Slovensko zúčastnila aj naša organizácia. Dotazníky s darcami vajíčok obsahovali všetky potrebné informácie o okolnostiach chovu, vrátane potvrdenia miestneho krmiva a voľného výbehu za účasti svedkov aj z mestského úradu, zhotovená fotografická dokumentácia. O tomto fakte sme informovali v našich tlačovinách k danej problematike, ktoré sme Vám zaslali. Kópie dotazníkov sme odovzdali spolu so vzorkami vajec kompetentným pracovníkom SZU – Národného referenčného centra pre dioxíny a podobné zlúčeniny v Bratislave.
Na Slovensku i v Českej republike nie je mnoho odborníkov, ktorí by disponovali dostatočným množstvom informácií a skúseností, aby si mohli dovoliť hodnotenie výsledkov analýzy POP v potravinách. RNDr. J. Petrlík sa zaoberá POP, jeho zdrojmi a elimináciou vyše 15 rokov, začínal ešte v čase, keď sme museli štúdie o základoch problematiky POP museli štátnym orgánom nosiť zo západnej Európy. Jeho hodnotenie sme konzultovali aj s najpovolanejším odborníkom v SR – Ing. Antonom Kočanom CSc., ktorý nevyslovil žiadne zásadné výhrady k predmetnému hodnoteniu. Budeme so záujmom sledovať kvalitu Vášho hodnotenia výsledkov monitorngu POP vo vzorkách potravín.

2. „Laboratórny rozbor sa týka 10 kusov vajec od troch chovateľov, pričom zverejnené údaje predstavujú priemerné hodnoty zmiešanej vzorky všetkých vajec“
Toto tvrdenie nie je pravdivé. V zaslaných dokumentoch sme Vás aj masmédiá informovali, že sme vzorky odobrali od piatich rôznych chovateľov z troch rôznych oblastí. Je tiež zarážajúce, prečo spochybňujete výpovednú hodnotu zmiešanej priemernej vzorky, keď tá objektívnejšie načrtáva zaťaženie lokality, než analýzy jedného vajíčka, u ktorého môže vyskočiť koncentrácia do extrémnejších hodnôt kvôli osobitým podmienkam. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že odber takého počtu vzoriek a lokalít je pri finančne vysoko nákladných analýzach POP úplne štandardné a vo svete bežne používané. Dovoľujeme si tiež poopraviť Vaše tvrdenie z masmédií, že náklady na 1 analýzu PCDD/F sa pohybujú v rozmedzí 10 – 15 000 Sk, v skutočnosti ide o 2 násobok tejto sumy.

3. „Možnosťou, že toxické látky mohli do vajec preniknúť aj z iných zdrojov, sa analýza napriek tomu, že ju pripustila, vôbec nezaoberá.“
Ani toto tvrdenie nie je pravdivé. Ak ste si prečítali hodnotenie výsledkov, práca sa zaoberala všetkými relevantnými zdrojmi v lokalite, u ktorých sú technické predpoklady pre vznik PCDD/F a to na viacerých miestach (viď napr. porovnanie profilov dioxínov z rôznych zdrojov, str. 5,6...). Hodnotenie konštatovalo iba to, na čo poukazovali známe fakty. V neposlednom rade si dovolíme pripomenúť konzervatívnosť hodnotenia i našej prezentácie vzhľadom na fakt, že uvedené zdroje (spaľovňa NO roky prevádzkovaná bez filtra na PCDD/F, nedostatočne zabezpečená skládka NO, otázny je vplyv chlórovej chémie) sú v zásade jedinými väčšími zdrojmi, u ktorých sú technické predpoklady pre tvorbu a únik PCDD/F do prostredia v predmetnom regióne a že aj ďalšie fakty (profil PCDD/F, veterná ružica ...) poukazovali v hlavnej miere na tieto zdroje.

Na základe vyššie uvedeného Vás žiadame o upustenie od nepravdivých tvrdení o údajnej nesprávnosti postupu našej organizácie. Vecnú diskusiu o eliminácii rizík resp. znečisťovanie prostredia POP pre prospech regiónu by nemala byť nahrádzaná snahami znižovať hodnovernosť nášho výskumu nepravdivými tvrdeniami.



        Ladislav Hegyi
        predseda združenia

Príloha	Veľkosť
tlac22.5.2006_REAK-Duslo-diox-5-06.doc	62.5 KB