31.01.2007

Vo švajčiarskom exkluzívnom zimnom stredisku Davos sa stretlo osemsto výkonných riaditeľov nadnárodných korporácií, dvadsaťštyri svetových lídrov a najvýznamnejší predstavitelia mediálnych a akademických kruhov. Hlavným oficiálnym bodom tohtoročného Svetového ekonomického fóra je globálne otepľovanie a snaha zabezpečiť energetickú bezpečnosť.

Skrytou agendou, pred ktorou má byť nekompetentná verejnosť radšej uchránená, je obnovenie rokovaní o podmienkach svetového obchodu. Už zbežný pohľad na zoznam účastníkov naznačuje, kto by z nich mal profitovať. Varovania, ktoré nik nepočúva...

Keď renomovaný britský historik Timothy Garton Ash vyzval svetových lídrov, aby sa zamysleli nad faktom, že dve miliardy ľudí sú zo svetového obchodu vynechané a nemajú šancu sa doň dostať, klasicky sa to prešlo mlčaním. Podobne sa reaguje na varovné vyhlásenia Organizácie OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo a hodnotiace správy Európskej komisie. Tie konštatujú, že podmienky svetového obchodu, tak ako sa ich snažia presadiť politici a top manažéri nadnárodných korporácií, spôsobia obrovské škody miestnym komunitám po celom svete. V mene prístupu k lacným prírodným zdrojom zdevastujú životné prostredie a ekonomiky tých najchudobnejších štátov. To už nekonštatuje iba "hŕstka nekompetentných, naivných či zaslepených" aktivistov na nejakej demonštrácii, ale renomované autority a významné medzinárodné inštitúcie v správach, za ktorými stoja tímy nezávislých odborníkov.
Samozrejme, nemá zmysel vyčítať niečo nadnárodným korporáciám, ktoré len presadzujú svoje skupinové záujmy. V honbe za ziskom ich obmedzujú zákony, ktoré slúžia na ochranu verejných potrieb v rôznych častiach sveta, napríklad afrických farmárov, ktorých prežitie závisí od prístupu k pôde a vode. Za uplatňovanie tejto legislatívy, ako aj za presadzovanie verejných záujmov voči skupinovým sú zodpovední politici, či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Ich rozhodnutia okrem verejnej mienky výrazne ovplyvňujú lobisti (iba v Bruseli je ich oficiálne registrovaných vyše desaťtisíc), ktorí im tlmočia predstavy najsilnejších ekonomických hráčov. Jedným z najväčších stretnutí, na ktorých veľké firmy ovplyvňujú politické elity, je Svetové ekonomické fórum. Práve tam sa počas kuloárnych rokovaní dohadujú stratégie, ako oslabiť zákony, ktoré majú za úlohu obhajovať verejné záujmy. Cieľom je čo najviac uvoľniť podmienky na podnikateľskú činnosť.

...dôsledky, o ktorých sa mlčí

Preto neprekvapuje, že účastníci stretnutia v Davose, ktoré sponzorujú najvplyvnejšie firmy sveta, sa snažia vzkriesiť tzv. agendu z Dohy. Tá dominovala poslednému kolu obchodných rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie a jej jadrom bolo otvoriť biznisu poľnohospodárske trhy a prístup k prírodným zdrojom v krajinách tretieho sveta. Ak by sa to podarilo, štedro dotovaným poľnohospodárskym gigantom z USA a Európskej únie by už nestálo nič v ceste k ovládnutiu trhov v chudobných krajinách. Výsledkom by boli ďalšie zástupy nezamestnaných roľníkov, ktorí by hľadali svoju budúcnosť v preplnených slumoch veľkomiest. Aby vlády postihnutých krajín zvládli tieto novo vyvolané problémy, museli by prijať ďalšie pôžičky od Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Tie sú podmienené drastickými politickými požiadavkami, ktorých cieľom je už vyše dvadsať rokov deregulácia medzinárodného obchodu. Teda podobná agenda, o akú sa každoročne usilujú aj nadnárodné korporácie v Davose.

Optimizmus elity

Podľa prieskumov si účastníci Svetového ekonomického fóra myslia, že budúce generácie budú oproti tej dnešnej žiť v čoraz väčšom blahobyte. Tento ich tragický optimizmus vyznieva v konfrontácii s odbornými štúdiami a štatistickými údajmi o raste chudoby a prehlbovaní regionálnych rozdielov priam úsmevne. Jeho jediným vysvetlením môže byť iba predpoklad, že politickí a ekonomickí lídri súčasného sveta medzi budúce generácie nerátajú väčšinu mladých ľudí z Afriky, Latinskej Ameriky či Ázie. A to už až také smiešne nie je...