Kedysi na dedine v záhradách bývala kopa, na ktorú sa hádzala „zelina“ a rôzny odpad A domáci tú kopu volali hnoj. Takú kopu mali aj moji rodičia. Neskôr sa začalo hovoriť o komposte a samozrejme sme v tejto tradícii chceli pokračovať aj v našej záhrade. Ale s tým, že sme si už o tejto problematike niečo zistili. Po hľadaní a skúšaní sme nakoniec našli spôsob, ktorý nám vyhovuje. Máme v záhrade vlastne tri kopy. Na jednu hádžeme záhradný odpad, taktiež rastlinný odpad z kuchyne. Zelenú hmotu sa snažíme prekladať lístím (od jesene), prípadne slamou (od susedy), taktiež dávame i popol z dreva, alebo piliny. Nedávame agresívne buriny (pupenec, pýr), buriny so semenami a chorobou napadnuté rastliny. Kopu na jeseň „uzavrieme“ a necháme pracovať prírodu. Táto kopa je veľmi zaujímavá na jar pre drozdy. Dokážu sa v nej kutrať a snoriť celé hodiny. Odvďačia sa nám za to svojim spevom a chytaním rôznej hávede. No a tretia kopa je už menšia a nenápadná a čaká, kedy ju na jar rozkopeme. Že je kompost zrelý, vieme aj podľa toho, že na ňom už začnú rásť buriny. Tieto komposty sa nachádzajú na ornej pôde, tá si za 3 roky oddýchne a potom, keď na miesto, kde bol kompost niečo zasadíme, je len radosť pozerať, ako to pekne rastie. Na fotkách posielam práve vlani založený kompost. Jeho dnešné rozmery sú 140 x 110 x 60 cm. Viem, že to nie je práve u nás najtradičnejší spôsob kompostovania, ale podobné postupy som našla aj v literatúre.

Samozrejme, že mi tieto kôpky nevnímame v záhrade, ako niečo rušivé a škaredé, je to pre nás súčasť ekosystému záhrady :). Ale stalo sa nám, že k nám prišiel jeden známy poorať záhradu malotraktorom a kopa buriny sa mu tam nepáčila, tak sa rozhodol využiť, že má vlečku a chcel to „vyvézt“. Deti, vtedy ešte malé, utekali domov s krikom: „Jeden ujo nám kradne kompooooost.“ Samozrejme, že nechcel veriť, že z toho „bordelu“ môže vzniknúť niečo užitočné, až keď sme mu po čase ukázali výsledok - kompost. Tak sme vlastne robili kompostovú osvetu.