Ide o dvojkomorový kompost s rozmermi 150cm dĺžka, 70cm šírka, 100cm výška. Máme ho na našej chate, kam chodíme minimálne každý víkend. 

Do pravej komory sypeme všetok záhradný odpad, čiže suché kvety, listy, vňať z trvaliek aj buriny, podrvené konáre po jarnom reze krov aj živého plota, kuchynský odpad ako šupky od zeleniny a vňať, zhnité ovocie, usadenina z kávy, zemina po presádzaní izbových aj balkónových kvetov, občas pridám aj popol len z čistého dreva spaľovaného v krbe v chate a granulovaný kravský hnoj. Pokosenú trávu pridávam takisto hlavne v zmesi s predošlým odpadom a keď je trávy priveľa, tak ju používam ako mulč do záhonov. 

 

A keďže máme na chate aj kocúra Emila, tak po "vykefovaní" jeho srsti, ju taktiež dávam do kompostu. Kompost je poskladaný z drevených dosiek vo forme domácej "skladačky" a zároveň slúži aj ako výborné škrabadlo pre kocúra, čo sa mu evidentne páči. 

Kompost sa nachádza v zadnej časti záhrady vedľa kôlne. Slnko naň svieti od rána do cca 14:00. Počas dlhotrvajúceho sucha ho zalievam, niekedy aj s lignohumátom. Urýchľovač nepoužívam. Zo zadnej strany kompostu je tujový živý plot a z bočnej strany smerom do záhrady je malý živý plot zo svíbu bieleho. 

Od jari do jari sa 2. komora napĺňa, potom sa z 1. komory (ľavej) vyhádže už dozretý kompost do záhonov a zeleniny a nedozretý kompost z 2. komory sa prehádže do 1. komory. A znova sa celý rok napĺňa iba 2. komora, čiže tá pravá (po našom) a prehádzaný kompost v 1. komore nechám voľne dozrieť prikrytý čiernou mulčovacou fóliou až do budúcej jari. Mám teda dvojročný cyklus. 

 

Pred pár rokmi, keď som strihal odkvitnuté trvalky, som vo vedre nechtiac nechal aj celkom kvalitné záhradné nožnice. Celé vedro s odpadom som vysypal do kompostu. Ani za svet som nožnice nevedel nájsť a ani som nemal „šajnu“, čo sa s nimi stalo. Až o rok neskôr pri prehadzovaní kompostu z 2. do 1. komory som ich našiel. Bolo to ako archeologická vykopávka. Našťastie sa im nič nestalo a ani po tom jednom roku vo vlhkom prostredí nezhrdzaveli. Odvtedy si dávam pozor, kde ukladám záhradné náradie.

 

Na kompost nedám dopustiť a je to najlepšie hnojivo na svete. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Naša Miss Kompost, ktorú by mala ohodnotiť odborná porota, už nepatrí medzi tie najmladšie, takže neviem, či máte aj kategóriu stredného veku a seniorskú. 

Takisto nevyniká štíhlosťou, čo máte možnosť posúdiť podľa fotografií (teraz hovorím o kompostovisku, nie o misske, ktorá sa oň stará, tá je štíhla až-až). 

Vek kompostoviska už dávno presiahol desať rokov a nájdete ho (to len v prípade, že by ste ho hľadali) v chatovej oblasti medzi Kamenicou a Herľanmi. Samotný názov lokality - Kamenica - čosi hovorí o charaktere tunajšej pôdy. A tak, ak sme chceli, aby nám okolo chaty rástli aj iné kvety, než len tie poľné a lesné, aby sa tu uchytili a rozrastali aj liečivky a nejaká tá zeleninka, museli sme pôdu kultivovať. Aj preto vzniklo toto kompostovisko. Vlastne dvojkompostovisko. Pokiaľ v jednej časti kompost dozrieva, ten z druhej je už použiteľný. A po zúžitkovaní obsahu môžeme ten dozrievajúci preložiť, aby sa mu lepšie žilo, dýchalo. 

 

Zhlobili sme ho z nelakovaného dreveného materiálu charakteru „čo dom dal". Za čas, čo slúži, a veľmi dobre, svojmu účelu, sme už museli niektoré jeho súčasti vymeniť a renovovať. To viete. Čosi sa „strovilo" samo, čosi doslúžilo inak. Pôvodne malo v oboch častiach praktické zasúvacie dvierka (jedny ešte dodnes slúžia, viď foto), aby sa dal kompost pohodlne vyberať aj z najspod-nejších vrstiev. „Žalúdok" má dobrý - strávi opadané listy, popol z krbu i z ohniska, kuchynský odpad, konáriky,... Nachádza sa na mieste, ktoré je tienené korunami stromov, takže sa zvyčajne nepresušuje. A keď menej prší, dažďová voda zo zberných sudov všetko zachráni. „Trávenie" prebieha cca tri mesiace, takže kompostu, bez ktorého by sa naše minizáhradky nezaobišli, je vždy dosť. Časť z neho si prinášam aj domov na priesady, čo pestujem na balkóne. Okrem spomenutej „stravy" mu núkame aj dážďovky, samozrejme živé. A občas v ňom nájdeme pandravy chrústov, ale taktiež také obrovské, z ktorých neskôr vyrastú roháče a podobné krásotinky tunajšej prírody.

 

 

Cena: 400 l plastový kompostér od spoločnosti Kompostery.sk

 

Miery:

130 - 130 - 75 (dĺžka v cm - šírka v cm - výška v cm)

 

Je to kruh z lieskových (alebo iných) palíc, napichaných do kruhu o priemere minimálne 130 cm (zodpovedá to ploche približne jeden meter štvorcový) a vypletených vŕbovým alebo iným prútím do výšky približne 75 cm.

 

My doňho dávame všetok rastlinný odpad zo záhrady, popol z dreva, rastlinný odpad z kuchyne, škrupiny z vajec, čajové sáčky, občas ho presypeme zeminou. Mávame ich tri vedľa seba, (tento rok boli len dva) a kým sa trojročné prútie vystavené všetkým možným poveternostným vplyvom začne rozpadávať, kompost je spravidla už perfektne vyzretý. 

Stačí ho preosiať. Manželka na vrchu v sezóne pestuje napríklad okrasné tekvice a kompost vyzerá naozaj prirodzene. My sme nápad obkukali zo záhradkárskeho časopisu a ponúkame ho pre tých, ktorým by sa mohol páčiť, ale sa s ním doteraz nestretli.

 

 

Cena: darčekový ekobalíček od organizátorov

 

Miery:

390 - 150 - 55 (dĺžka v cmm - šírka v cm - výška v cm)

 

Zakládka je voľne položená na zemi prikrytá geotextíliou.

 

Zloženie - biologický odpad zo záhradky o výmere cca 500m2: pokosená tráva, lístie, vypletá burina, podrvené konáre z ovocných stromov, odpad zo zeleniny z domácnosti, popol z čistého dreva, výluh z kávy, čaju, opadané ovocie, príležitostne kurací trus.

 

Príbeh ako som ja a Pepíno kompostoval

 

Objavil sa prvý raz v minulom roku na jar, keď som preosieval vyzretý kompost. Zakaždým prichádzal bližšie a bližšie, sledoval ma jedným očkom, lebo druhým musel dávať pozor na nášho jazvečíka Benyho a prehrabávajúc kompost tenučkými nožičkami veselo si vyťahoval jednu dážďovku za druhou. Bol to drozd čierny ako uhoľ a začal som ho volať Pepíno. Po čase si dával pozor už len na Benyho, mňa smelo prehliadal a doslova sa mi plietol pod nohami. Hnevalo ma, že mi odnáša dažďovky, ktoré som potreboval v komposte. Raz pri oddychu na záhrade som sedel, popíjal orosené pivko a sledoval som ako drozd vždy odlieta na to isté miesto medzi vinič posadený pri mojom dome. Nakoniec som tam objavil ukryté hniezdo s tromi malými hladnými krkmi a už som drozdovi nevyčítal uchmatnuté dážďovky. Nič iné mi neostávalo, len začať častejšie prekopávať kompost, aby sa v ňom rýchlejšie rozmnožovali dážďovky. A tak som prekopával a prekopával a Pepíno kŕmil a kŕmil. Vďaka Pepínovi sa mi v tom roku kompost výnimočne podaril, bol kvalitný a sypký. O tom, ako sme sa starali o kompost každý po svojom, sme nakoniec vedeli len ja a nezbedník Pepíno. Keď sa mladé drozdy nesmelo rozleteli do okolitých záhrad, za odmenu Pepíno po večeroch na streche môjho domu spúšťal krásny koncertný spev a vstupné ma nestálo ani korunu, len tých pár dážďoviek z môjho kompostu. Odvtedy poctivo prekopávam kompost. Veď, čo keď niekedy priletí dáky Pepíno a bude opäť potrebovať dážďovky.

 

 

 

Kompostujeme rastlinné zvyšky zo zeleniny a ovocia, burinu po oplievaní bez semien, len malú časť trávy po kosení, listy, popol z dreva, odpad z čaju a kávy, rozdrvené vaječné škrupiny, tenšie kúsky drevnatých častí kvetov a kríkov, perlit a hlinu. Ťažko je udať množstvo, ale počas roka zaplním jednu a niekedy na jeseň skoro aj druhú časť.