Mýtus:

„Žiadna burina do kompostu nepatrí. Semená a korene v komposte prežijú a potom ich s kompostom rozsejeme po celej záhrade.“

Skutočnosť:

Existuje veľké množstvo rastlín, ktorých samovoľné rozmnožovanie na produkčnej záhrade nie je žiadané. Paušálne ich nazývame buriny. Nie všetky buriny majú rovnakú schopnosť klíčenia a nie všetky sú rovnako húževnaté. Kto z nás však pozná ich vlastnosti? Jedno je však isté – burina je veľmi hodnotný biologický materiál, ktorý obsahuje veľké množstvo živín a organických látok. Existuje nejaký bezpečný spôsob ich kompostovania? Existuje! A je jednoduchý.

Z hľadiska kompostovania však treba burinu rozdeliť na dve skupiny:

• mladú burinu – je to burina, ktorá bola zo zeme vytrhnutá alebo vykopaná ešte v čase rastu – pred kvitnutím. Tá sa dá kompostovať bez väčších problémov. Je dobré, ak sa tieto buriny zamiešajú do teplého „jadra“ v komposte. Teplo a vysoká vlhkosť ich v priebehu niekoľkých dní zničia. Stačí, ak sa teplota pohybuje okolo hodnoty 45-50 °C. Pokiaľ je kompost studený, je dobré, ak mladú burinu necháme vysušiť na slnku. Potom ju zamiešame do vlhkého „jadra“ kompostu.
• a burinu s dozretými semenami alebo rozmnožujúcu sa vegetatívne (odrezkami alebo koreňmi napr. pýr plazivý, pupenec roľný, kozonoha hostcová, hviezdica prostredná, pohánkovec japonský). Tieto buriny sú veľmi húževnaté. Bolo dokázané, že niektoré semená burín dokážu „počkať“ až 50 rokov, kým vyklíčia. Určite sa pri domácom kompostovaní v ich prípade neoplatí spoliehať na to, že sme burinu dobre vysušili alebo že máme dostatočne horúci kompost. Napr. pupenec sa aj po týždni na silnom slnku zakorenil a na jeho úplné zničenie bolo potrebné ho vystaviť teplote až 82 °C po dobu 1 týždňa.

Ako je to teda s kompostovaním buriny?

Na deaktiváciu klíčivosti burín vplývajú rôzne faktory. Sú to hlavne teplota, vlhkosť a čas. Pri domácom kompostovaní len ťažko dokážeme dodržať tieto faktory v požadovaných hodnotách. Preto sa na ne nemôžeme úplne spoľahnúť. Aj napriek tomu existuje zaručený spôsob, ako aj tie najhúževnatejšie buriny kompostovať bez rizika, že ich po aplikácii kompostu rozšírime po záhrade. Buriny však musíme pred samotným kompostovaním dôkladne upraviť.

Ako postupovať pri kompostovaní húževnatých burín?

1. Korene vypletej buriny v čo najväčšej miere zbavme zeminy, nasekajme alebo nastrihajme ju na čo najmenšie kúsky.
2. Takto upravenú burinu vložíme do nádoby s vodou (najlepšie dažďovou) tak, aby netrčala z vody, nádobu zakryjeme a burinu necháme za občasného miešania skvasiť.  V letných mesiacoch nám na to stačí 15 až 30 dní.
3. Pri kvasení sa začne na vode tvoriť pena, voda stmavne a začne charakteristicky zapáchať. Keď pena „zmizne“, materiál máme pripravený na kompostovanie.
4. Skvasenú burinu vyberieme z nádoby. V strede kompostoviska urobíme v staršom materiáli dieru, do ktorej vložíme skvasenú burinu. Tam ju ešte zmiešame s hnedým, tvrdým a suchým materiálom v objemovom pomere 1:1. Túto zmes zakryjeme starším materiálom.
5. Vzniknutý výluh z buriny zriedime s čistou vodou v pomere 1:10 a použijeme ju na podlievanie k pestovaným rastlinám,  t. j. polievame rastliny len ku koreňom. Táto tekutina obsahuje nielen veľké množstvo živín, ale aj látky podporujúce obranyschopnosť pestovaných rastlín pred chorobami a škodcami.
6. Pokiaľ nemáme kompostovací zásobník so strieškou, je vhodné mať kompostovaný materiál po celý čas zakrytý netkanou textíliou. Urýchlime tým rozklad a zabránime, aby do kompostu nalietali semená burín roznášané vetrom.

Ak dodržíme tento postup, dokážeme skompostovať všetky buriny bez rizika ich rozšírenia na záhradu po aplikácii kompostu.

Zhrnutie:

Všetky buriny sa dajú kompostovať. Bez akýchkoľvek problémov môžeme kompostovať mladé buriny. Buriny, ktoré majú vyzreté semená alebo ktoré sa rozmnožujú vegetatívne, musíme pred kompostovaním upraviť – nasekať a nechať skvasiť v nádobe s dažďovou vodou. Takto upravený materiál potom môžeme skompostovať bez rizika rozšírenia buriny na záhradu po použití kompostu.