Ročne na Slovensku vznikne okolo 1,5 milióna ton komunálneho odpadu. Z toho je až 74% tzv. zmesový komunálny odpad, teda odpad, ktorý sa neseparuje, ale skládkuje (86%) a spaľuje v spaľovniach (14%). Len necelých 7% z celkového množstva komunálnych odpadov sa zhodnocuje – recykluje, kompostuje, opätovne sa používa, získava sa z neho energia ...

Z vyššie uvedených čísel vyplýva, že každý z nás vyprodukuje ročne priemerne 294 kg komunálneho odpadu. Z tohto množstva však ročne vyseparujeme iba 9,5 kg surovín.

Tieto údaje nie sú len číslami, ale predstavujú celkový obraz odpadového hospodárstva na Slovensku. Vidíme na nich aj náš postoj k odpadu.

Čo je to vlastne odpad? Je to hnuteľná vec, ktorej sa chceme zbaviť alebo sme povinní sa jej zbaviť. Odpad dávame doma do nádoby a chodievame ho vysypať do kontajnera pred domom. Väčšina z nás sa nezaoberá myšlienkou, čo sa deje s odpadom ďalej.

Prevažná časť odpadov putuje na skládky odpadov. Ani tam však nemizne (na rozdiel od našich peňazí, ktoré platíme za ukladanie odpadu na skládkach), ale sa ukladá sa, zasypáva a zhutňuje, čím sa v podstate konzervuje. Po rokoch takto vzniká v krajine „mŕtva hora“ odpadov. Hora, ktorá čaká na generácie, ktoré prídu po nás a budú musieť riešiť problémy, ktoré sú dôsledkami nášho ľahostajného a plytvavého spôsobu života... Štúdie dokázali, že skládky odpadov môžu z dlhodobého hľadiska zapríčiniť zdravotné problémy u obyvateľov bývajúcich v jej blízkosti, sú potencionálnou hrozbou znečistenia pre vodné zdroje a produkujú skleníkotvorné plyny napr. metán, oxid uhličitý, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie.

Spaľovanie odpadov v spaľovniach produkuje toxické látky (napr. dioxíny,.... ) a popolček, ktoré končia na skládke nebezpečných odpadov (a sme znova pri skládkach odpadu).

Spaľovanie odpadov v domácnostiach a vyhadzovanie odpadov na nelegálne „čierne“ skládky je nezákonný spôsob nakladania s odpadom, ktorý spôsobuje výrazné škody na životnom prostredí. Každému, kto túto činnosť vykonáva hrozí finančná pokuta.  

Zatiaľ sa len veľmi malá časť odpadov mení na suroviny. Nedá sa to zmeniť?

Pozrime sa do nádoby na odpad... Koľko v nej nájdeme surovín?  

• 49 % biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa dá skompostovať
  
• 10 % papiera, ktorý je dobre recyklovateľný
  
• 12 % plastov, ktoré sú vo väčšine dobre recyklovateľné
  
•  5 % skla, ktoré je dobre recyklovateľné
  
•  4 % textilu, ktorý je recyklovateľný v obmedzenej miere
  
•  4 % anorganického odpadu, ktorý je dobre recyklovateľný
  
•  3 % kovov, ktoré sú dobre recyklovateľné
  
•  3 % dreva, gumy a kože, ktoré sú recyklovateľné v obmedzenej miere
  
•  2 % tetrapakov (VKM), ktoré sú dobre recyklovateľné
  
•  1 % nebezpečný odpad, ktorý je recyklovateľný v obmedzenej miere
  
•  7 % ostatného odpadu, ktorý sa už nedá zrecyklovať

Prieskumy ukazujú, že až viac ako 80 % z toho, čo dnes väčšinou vyhadzujeme ako nepotrebné, by sme ešte vedeli využiť - to by sme však museli prestať hádzať všetko do jedného koša.

Sme naozaj tak bohatí, aby sme si to mohli dovoliť? Jednou z možnosti, ako zmeniť tento stav je začať odpad, ktorý vzniká v domácnosti, v práci alebo v škole separovať.

Separovaný zber je zber oddelených zložiek komunálnych odpadov.

Systémy separácie ako aj druhy zbieraných odpadov sa v jednotlivých mestách a obciach líšia. Odlišnosti sú v možnostiach odovzdania jednotlivých surovín (zberné miesta, dostupnosť zberných nádob alebo výkupni...) ale aj v sortimente zbieraných surovín. Nie je možné, preto opísať separovanie odpadov na celom Slovensku.

Separovaný zber zavedie obec/mesto jeho ustanovením vo Všeobecne záväznom nariadení

o komunálnych odpadoch a drobných stavebných odpadoch. Obec/mesto zodpovedá za nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikajú na jej území.

Každý z nás je pôvodcom odpadu, pretože našou činnosťou vzniká odpad. Pôvodca odpadu je povinný sa zapojiť do systému zberu odpadov v obci/meste.

Možností kam odovzdať vyseparované suroviny je niekoľko:

1. Do zberných nádob alebo vriec, ktoré sú určené na separovaný zber. Tie by ste mali mať priamo v domácnosti alebo pred vašim domom (prípadne v jeho blízkosti). Zbierať sa takto môžu: papier, sklo, kovy, plasty, bioodpad, tetrapak, textil...
2. Zberné dvory (ZD), kde od obyvateľov bezplatne odoberajú vyseparované druhy odpadu. Zbierať sa takto môžu: veľkoobjemový odpad, drobný stavebný odpad (cca do 200 kg), elektronický odpad, kovový odpad, pneumatiky, elektronický odpad (chladničky, televízory...), autobatérie, odpad s obsahom škodlivých látok (tzv. nebezpečný odpad), bioodpad zo záhrad, papier, plasty, sklo, kovy, textil a ostatné využiteľné suroviny.
3. Stacionárne výkupne druhotných surovín– vykupovanie surovín za finančnú úhradu (papier, železné a neželezné kovy...).
4. Mobilné výkupne druhotných surovín – vykupovanie alebo bezplatné odoberanie vybraných druhov odpadu prebieha tak, že za obyvateľmi prichádza odberateľ alebo výkupca a odoberá od nich vyseparovanú surovinu (napr. papier, nebezpečný odpad...).
5. Školy – väčšina škôl ma zavedený aspoň príležitostný zber vybraných surovín (papier, PET fľaše, tetrapakové obaly...)
6. Úrady, inštitúcie, nemocnice, zdravotné zariadenia, podniky a firmy – aj tieto subjektysi môžu zaviesť separovaný zber odpadu. Zbierajú sa druhy odpadov, ktoré vznikajú v danom subjekte.

• Ak vo vašom meste/obci nie je zavedený separovaný zber alebo nie je zavedený na všetky možné zbierané zložky odpadu, oslovte predstaviteľov vašej samosprávy (najlepšie priamo starostu alebo primátora) a vyzvite ich, aby separovaný zber zaviedli alebo rozšírili.
• Dodržujte stanovené pokyny a podmienky separovaného zberu a do zberných nádob a vriec nevhadzujte tie zložky, ktoré tam nepatria.
• Informujte sa, čo sa s jednotlivými vyseparovanými odpadmi vo vašej obci/meste robí. Ak máte podozrenie alebo zistíte, že niekto nakladá s odpadom v rozpore so zákonom o odpadoch alebo so Všeobecne záväzným nariadením obce/mesta o komunálnych odpadoch a drobných stavebných odpadoch (napr. keď niekto vyhadzuje odpad na „čierne“ skládky, spaľuje odpad) dajte podnet akémukoľvek orgánu štátnej správy, aby dané podozrenie prešetril. Nezabudnite, že môžete zostať v anonymite.
• Informujte sa, čo všetko zahŕňa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Všetky aktivity, za ktoré v poplatku zaplatíte, si od obce vyžadujte vykonať.
• Ak ste svedkom toho, že niekto z vašich susedov neseparuje odpad – upozornite ho na to.
• Buďte pre susedov, pre známych a pre ostatných príkladom ako správne nakladať s odpadom.
• Ak bývate v rodinnom dome alebo máte záhradku, začnite kompostovať váš biologický odpad. Ak nemáte záhradku, skúste sa prípadne dohodnúť so susedom, že bude kompostovať váš bioodpad.
• Uprednostňujte výrobky, ktoré sú vyrobené z recyklovaných surovín (napr. papier, sklo, kovy...) alebo ktoré je možné bezproblémovo recyklovať.

Zapojením sa do separovaného zberu pre recykláciu a kompostovanie pomôžeme:

• šetriť prvotné prírodné zdroje aj pre budúce generácie
• znižovať znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia
• znižovať náklady obce/mesta (poplatky obyvateľov) na vývoz a zneškodňovanie odpadov
• vytvárať nové pracovné príležitosti v obci/meste/regióne
• zapájať obyvateľov do riešenia vecí verejných

„Robíme toho toľko, aby sme pripravili naše deti na budúcnosť;

ale robíme dosť aj preto, aby sme pripravili budúcnosť pre naše deti?“

...zamyslel sa Lary Chalfan

Foto: archív Priateľov Zeme - SPZ