• Uprednostňujme sprchovanie pred kúpaním, ušetríme až 2/3 vody.
• Na sprchovanie používajme úsporné hlavice, ušetríme až 30% teplej vody.
• Namontujme si pákové batérie, predídeme tým zbytočnému púšťaniu vody pre nastavenie tej správnej teploty. Naviac, ušetria až 30% energie potrebnej pre prípravu teplej vody.
  
• Kvapkajúce kohútiky opravme. 10 kvapiek vody za minútu znamená asi 170 l vody za mesiac a viac ako 2000 l za rok.
• Neumývajme riad pod tečúcou vodou, spotreba teplej vody je minimálne trojnásobná. Namontujme  si úsporný kohútik.
• Šetrime vodu pri splachovaní - pomocou úsporného splachovania, nastavenia plaváku v nádržke na nižšiu hladinu, vložením tehly alebo plnej fľaše s vodou do nádržky a pod... jednou z absurdností dnešnej plytvajúcej doby je, že záchody splachujeme pitnou vodou (každé spláchnutie 10 l i viac) a to predstavuje jednu z najväčších spotrieb pitnej vody v našich domácnostiach.
  
• Splašky z domácností v žiadnom prípade nevylievajte do vodného toku!!! Ak nemáte zavedenú kanalizáciu, vybudujte si žumpu, alebo domácu čističku odpadových vôd.

Väčšina čistiacich prostriedkov obsahuje mnoho pre prírodu a zdravie nebezpečných látok, napr. chlór, ale aj rôzne zbytočné farbivá či parfumy. Na bežnú "údržbu" ale aj zložitejšie čistenie stačí aj octová voda, roztok kryštalickej sódy, soľ, citrónová šťava či prírodné mydlo, ktoré sú zaručeným, takmer univerzálnym ekologickým čistiacim prostriedkom.

• Na umývanie riadu často postačí len čistá voda, hlavne keď nie je zamastený. Ak potrebujete saponát, snažte sa ho používať v primeraných množstvách.
• Ani na čistenie okien nepotrebujeme zázračné prostriedky. Celkom postačí prírodné mydlo a na opláchnutie octová voda.
• Vodný kameň zo záchodovej misy odstránime pomocou octu, prípadne kašičky z octu a múky na miestach, kde by samotný ocot stekal. Necháme pôsobiť cez noc.
• Nerezové vodovodné batérie vyčistíme vodou s prídavkom octu a saponátu
• Pokiaľ nemáte v obci čistiaren odpadových vôd, olej z kuchyne nikdy nevylievajte do kanalizácie. Radšej ho prelievajte do pevnej uzatvárateľnej nádoby a vyhoďte do komunálneho odpadu, ak ovšem nemáte zavedený jeho zber.

• Najekologickejším spôsobom dopravy je bicykel, preto ho využívajme čo najviac. Podporujme a presadzujme výstavbu cyklistických chodníkov v mestách.
• Ak už sa do cieľa nemôžme dostať pešo alebo bicyklom, využívajme hromadnú dopravu. Najbezpečnejšia a k prírode najšetrnejšia je vlaková doprava. Skúsme ju uprednostňovať pred autobusmi a pomôcť tak k jej zachovaniu.
• V mestách využívajme mestskú hromadnú dopravu. V čase ranných špičiek a zápch na cestách je táto doprava určite rýchlejšia alebo rovnako rýchla ako cesta osobným autom, a máte ešte možnosť napríklad prečítať si cestou noviny.
• Letecká doprava je najnevhodnejším spôsobom prepravy, pretože je veľmi energeticky náročná, spotrebúva obrovské množstvo kyslíka a produkciou oxidov dusíka znižuje množstvo ozónu v ozónovej vrstve, ktorý oxidy dusíka rozkladajú.
• Najprirodzenejším spôsobom pohybu v priestore je chôdza. Mnohí z nás však „po vlastných“ prejdú denne len niekoľko desiatok metrov – z bytu k výťahu, z výťahu do auta.... Pokúsme sa chodiť viac pešo, vyhýbajme sa však hluku, prachu, autám.... urobíme tak službu aj nášmu zdraviu.

V prvom rade je potrebné riadiť sa vlastným rozumom a nenechať sa ovplyvňovať agresívnou reklamou. Ak si chceme vybrať naozaj ten najlepší obal mali by sme si pred nákupom zodpovedať na tieto otázky:

• Je obal nutný a vyrobený úsporne?
  
  V prvom rade pouvažujme, či je obal, ktorý je súčasťou výrobku, naozaj nutný. Bez obalov si môžeme kupovať napr. zeleninu, pečivo, ktorých kvalitu pri správnom skladovaní neprítomnosť obalu naozaj neohrozí. Pri mnohých výrobkoch sa to s ich balením preháňa. Zbytočné vrstvy, prehnaná hrúbka steny obalu, viac obalov na jednom výrobku, zbytočné diely (lyžičky, patentné uzávery)... sú častokrát neopodstatneným ”luxusom”, na ktorý dopláca nielen príroda.

• Je obal opätovne použiteľný?
  
  Pozitívom niektorých druhov obalov je, že máme možnosť ich po použití vrátiť a tie sa vrátia k výrobcom na opätovné naplnenie. Vďaka tomu nevytvárame množstvo odpadov, ktoré by inak vznikli pri použití jednorazových obalov a taktiež znižujeme ťažbu surovín a spotrebu energie, ktoré sú potrebné pre výroby nových obalov. Sklenená opakovane použiteľná fľaša môže byť naplnená 15 až 75 krát, v prípade plastových vratných fliaš to je 10 až 25 krát. Priemysel profitujúci z jednorazových nápojových obalov poukazuje na odpadové vody z umývania fliaš či znečistenie z doprava obalov. Mnohé komplexné štúdie (tzv. analýzy životného cyklu) však preukázali, že aj pri zohľadnení všetkých dopadov rôznych druhov nápojových obalov, vychádzajú vratné, opakovane používané lepšie z hľadiska životného prostredia. Uprednostňovaním vratných obalov tiež často ušetríme peniaze za obal (nápoje v nich sú spravidla lacnejšie) a  ušetríme aj pri poplatkoch za menšie množstvo odpadov.

• Je obal ľahko recyklovateľný?
  
  Skôr ako obaly, ktoré už nevieme využiť odovzdáme na recykláciu, je potrebné ich roztriediť podľa jednotlivých druhov materiálov. Recyklovať zmiešané použité obaly je prakticky nemožné.
  
  Vďaka recyklácii môžeme zabezpečiť, že sa použitý obal nestane nepotrebným odpadom, ale vstupnou surovinou pre výrobu nového výrobku. Netreba však zabúdať, že recyklácia je až na treťom mieste tzv. odpadovej hierarchie, pretože má na životné prostredie horší vplyv ako minimalizácia vzniku a opätovné použivanie.
  
  Recyklácia niektorých druhov obalov je problémová (napr. zmiešané plasty, obaly s pevne spojenými viacerými vrstvami materiálov – papier laminovaný plastom, viacvrstvový obal na mlieko alebo ďžúsy – tzv. ”tetrapak”). V ich prípade ide o tzv. „dolecyklovanie“, ktorou získame horšie produkty ako pôvodné výrobky a o ktoré navyše nie je veľký záujem (dosky z podrvených a za tepla zlisovaných zmiešaných plastov alebo viacvrstvových obalov) a ktoré už nie je možné opäť recyklovať.
  
  Niektoré materiály tiež nie je možné neobmedzene recyklovať. Napr. pri papieri sa každým cyklom skracujú vlákna celulózy a tak ho môžeme recyklovať iba päť krát. Asi najlepším príkladom skutočnej recyklácie je recyklácia skla, ktoré je možné spracovávať neobmedzene. Na Slovensku sú ľahko recyklovateľné obaly z papiera, skla, kovov. Minimálne sa recyklujú zmiešané plasty a tetrapakové obaly.

• Nekupujeme tovar v zbytočne malých baleniach?
  
  Vhodné je nakupovať tovar balený vo veľkých jednoduchých baleniach. Spotrebujeme tým menej obalov a navyše ušetríme aj peniaze. Ďalším spôsobom ako sa vyhnúť zbytočným a malým baleniam je používanie koncentrátov, ktoré pred použitím riedime (napr. sirupy, čistiace prostriedky...). Jeden obal tak poslúži na prípravu mnohých litrov  nápoja, na ktorého zabalenie by sa inak použilo niekoľko násobne viac obalov.

• Obsahuje obal škodlivé látky?
  
  Polyvinylchlorid je jedným z najhorších plastov a taktiež materiálom na výrobu obalov. Na rozdiel od iných plastov obsahuje chlór, ale tiež až 60% ftalátov alebo iných zmäkčovadiel, stabilizátory z olova, či kadmia a ďalšie jedovaté látky. Jeho výroba, spracovanie i likvidácia zamoruje okolie toxickými látkami (ako sú napr. rakovinotvorné dioxíny), je ťažko recyklovateľný práve kvôli obsahu rôznych látok v rôznych koncentráciách. Býva označený číslom 3, písmenom V alebo skratkami Vinyl, PVC. Kvôli jeho nízkej cene sa z neho ešte stále vyrábajú obaly na mrazené torty, kozmetické prípravky, ale aj kelímky (používajú sa hlavne vo fast foodoch) a priehľadné kozmetické taštičky a pod. Vo väčšine prípadov je ho možné nahradiť inými materiálmi. Preto si pri nákupoch dobre všímajme v čom je výrobok zabalený.
  
  Z hľadiska prieniku škodlivých látok z obalov do nápoja či potraviny je sklo hygienicky najvhodnejšie, pretože je chemicky oveľa stabilnejšie ako iné materiály.

• Bol balený výrobok dovezený z ďaleka?
  
  Väčšinou platí, že čím je výrobok dovezený z väčšej vzdialenosti, tým viac obalov bolo potrebné použiť na zachovanie jeho vlastností. Čiže čím väčšia diaľka, tým viac obalových odpadov a okrem toho samozrejme aj zvýšenie negatívnych vplyvov dopravy. Zaujímajme sa preto pri nákupe o pôvod výrobku a ak je to možné uprednostnime miestne pred dovozovými. Pomôžeme tak životnému prostrediu, ale aj lokálnym producentom.

• Začnite svojpomocne kompostovať biologické odpady, ktoré vznikajú vo vašej domácnosti a záhrade.
• Zaveďte spoločné – komunitné kompostovanie vo vašej škole, záhradkárskej osade, ulici, panelovom dome, obci...
• Nespaľujte biologické odpady v domácnosti a záhrade.
• Nevyhadzujte biologické odpady na nelegálne „čierne“ skládky.
• Biologické odpady, ktoré nedokážete doma spracovať odneste na miesto určené obcou (zberný dvor, obecné kompostovisko, kompostáreň...).
• Pokiaľ takéto miesto nemáte v obci vytvorené, požiadajte o to vášho starostu / primátora / poslancov obecného / mestského zastupiteľstva.
• Ak nemáte možnosť samostatne kompostovať, zapojte sa do zberu biologického odpadu organizovaného obcou.
• Pokiaľ nemáte v obci / meste zavedený separovaný zber, požiadajte o to vášho starostu / primátora / poslancov obecného / mestského zastupiteľstva.
• Od Priateľov Zeme – SPZ si vyžiadajte informačné materiály s postupom, ako správne kompostovať.
• Informujte o výhodách a postupoch kompostovania aj svoje okolie.
• Ponúknite miestnej samospráve (obecnému / mestskému úradu) alebo organizácii pôsobiacej vo vašej obci / meste pomoc pri propagácii separovaného zberu a kompostovania biologických odpadov.
• Pokiaľ budete svedkom nezákonného nakladania s biologickým odpadom (napr. jeho vyhadzovanie na nelegálne skládky, spaľovanie bioodpadu alebo vyhadzovanie „zeleného“ odpadu do nádob na zmesový odpad...) upozornite na to priamo aktéra, zavolajte mestskú alebo štátnu políciu alebo podajte podnet na prešetrenie na hociktorom úrade verejnej správy (obecný / mestský / miestny / obvodný / krajský úrad...). Nezabudnite, že môžete zostať v anonymite.
• Nepoužívajte kuchynský drvič a nevyhadzujte zvyšky jedál a ostatné biologické odpady do kanalizácie. Zvyšujete tak množstvo problémových kalov, ktoré vznikajú na čistiarni odpadových vôd.